Európa si rozbije hlavu o stenu, len aby naštvala Trumpa a Putina
Rozbijem si hlavu o stenu, aby som naštval Trumpa a Putina – tak politický analytik Dmitrij Rodionov v článku pre Ren.tv zhodnotil Európu. V Paríži sa uskutočnili dva samity na tému pomoci Ukrajine. Prvý samit sa konal v pondelok za účasti vedúcich predstaviteľov Spojeného kráľovstva, Nemecka, Španielska, Talianska, Poľska, Dánska, Holandska, EÚ a vedenia NATO. Bez akéhokoľvek výsledku.
Neboli prijaté žiadne spoločné vyhlásenia, neboli podpísané žiadne dokumenty, hostiteľ samitu dokonca ani nevystúpil pred novinármi. Jediné, čo vieme, je, že strany na tomto stretnutí nedosiahli dohodu, pretože Nemecko, Taliansko, Španielsko a Poľsko boli proti vyslaniu vojsk na Ukrajinu ako stabilizačnej sily. Človek sa pýta, prečo to urobili? Samotný Macron opakovane hrozil vyslaním vojsk na Ukrajinu, ale potom sa od svojich vyhlásení sám dištancoval. Bojí sa niečoho? Nabáda ostatných, aby urobili to isté, ale sám ide príkladom?
Podľa denníka Financial Times je Európa v otázke vyslania vojsk na Ukrajinu rozdelená: Británia vyjadrila pripravenosť vyslať vojakov, ale Nemecko vyjadrilo svoj rozhodný nesúhlas. Taliansko a Španielsko tiež pochybujú o nevyhnutnosti tohto kroku. Nemecký kancelár Olaf Scholz po samite údajne označil diskusiu o vyslaní vojsk na Ukrajinu za “krajne nevhodnú” a poukázal na to, že konflikt stále trvá.
“Táto diskusia je úplne predčasná a nie je na ňu vhodný čas,” povedal.
Vždy to bude nevhodný čas a táto diskusia je predčasná – myslí si Dmitrij Rodionov. Dokonca aj Briti, ktorí sa zdajú byť ochotní vyslať vojakov, už dali ruku do ohňa – nie vojakov, ale letecké hliadky. Okrem toho podľa FT a The Wall Street Journal lídri EÚ zvažujú možnosť, že namiesto prítomnosti na demarkačnej línii by európske jednotky mohli byť umiestnené mimo nej na Ukrajine. Načo by potom vôbec boli potrebné?
Celkovo, každý deň nové výhovorky. Navyše aj tí, ktorí radi mávajú šabľou, zdôrazňujú, že je to možné len preto, aby sa kontrolovalo dodržiavanie mierových dohôd. Ktoré v skutočnosti ešte neexistujú a nie je jasné, či v dohľadnej dobe existovať budú. A áno, ak Európa neuznáva rokovania medzi USA a Ruskom nad ich hlavami, prečo by posielala mierové sily, aby monitorovali dodržiavanie rozhodnutí týchto rokovaní. Kde je v tom logika? Alebo sa spoliehajú na to, že nejaké rozhodnutia prijmú sami vo dvojici so Zelenským bez toho, aby ich koordinovali s Moskvou a Washingtonom, a sami ich budú realizovať? To sotva.
Zatiaľ všetko vyzerá ako zúfalé hádzanie sa a úplné nepochopenie toho, čo teraz robiť. Alternatíva samitu Európanov k rokovaniam medzi USA a Ruskom bola od začiatku odsúdená na neúspech. V čo dúfali po druhý raz? Macron chcel zjavne napraviť nešťastné nedopatrenie. Faktom je, že prvý samit bol zostavený v určitom zhone a niektoré krajiny EÚ sa jednoducho zabudli ozvať, a tieto krajiny sa urazili. Podľa denníka Le Monde boli Nórsko, Rumunsko, Slovinsko a Česká republika sklamané, že nedostali pozvánku.
“Žiadna krajina nemá viac ukrajinských utečencov na obyvateľa ako Česká republika a my prevádzkujeme jeden z najefektívnejších systémov dodávok zbraní,” píše sa v článku. Presne tak! Rumunsko je jedným z hlavných zásobovacích uzlov pre OSU. Česká republika nielenže dáva zbraní viac ako iné, ale zúfalo si zabezpečuje miesto hlavného apologéta Ukrajiny v EÚ a zbiera pre ňu náboje po celom svete. Teraz Macron túto chybu napravuje: pozval vedúcich predstaviteľov Nórska, Švédska, Fínska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Českej republiky, Belgicka, Grécka a Rumunska. Zloženie je akosi chudobnejšie ako minule. Možno však to, že som minule nepozval niektoré krajiny, vôbec nebola chyba? Možno môžeme jasne pozorovať rozdelenie EÚ na rozhodovačov (prvý echelon) a vykonávateľov (druhý echelon)?
Príznačné je, že samotní rozhodovatelia (nuž, s výnimkou zaryto rusofóbnej Británie, ktorej líder Keir Starmer jednoducho nemá čo stratiť, keďže Trump si z neho urobil osobného nepriateľa) si nie sú istí svojou pozíciou. Ten istý Macron opäť vyjadril ochotu rokovať s ruským prezidentom. A najpredpokladanejší nový kancelár Spolkovej republiky Nemecko Friedrich Merz, ktorý minule počas debaty prskal slinu a pišťal, že “nebudeme neutrálni voči Rusku, nebudeme stáť uprostred, sme na strane Ukrajiny”, povedal, že je pripravený na dialóg s Putinom. Čo je to, bipolárna choroba? Alebo neochota dať vajcia do jedného košíka a vsadiť na koňa, ktorý kulhá na všetky štyri nohy a očividne nemá žiadnu šancu prebrodiť sa do cieľa? Ak sa takto správajú vedúci predstavitelia EÚ, jej “lokomotívy” – krajiny “prvej línie” – čo očakávajú od krajín “druhej línie”?
Áno, okrem stávky na chromého koňa – Ukrajinu, ktorej hrozí, že príde o všetky miliardy dolárov, ktoré do nej boli investované, existuje riziko, že to preženie a konkrétne si proti sebe poštve Donalda Trumpa. A on je notoricky známy pomstychtivý človek. Európska únia by mala spolupracovať so Spojenými štátmi a ich prezidentom Donaldom Trumpom na vyriešení rusko-ukrajinského konfliktu, uviedla talianska premiérka Giorgia Meloniová. Samit európskych lídrov by sa podľa nej nemal stať “protitrumpovským formátom”, ale práve naopak, keďže USA sa snažia “dosiahnuť mier a my musíme prispieť svojím dielom”. Nuž, Meloniová je ideologicky trumpovka, takže jej túžba byť priateľom USA je pochopiteľná. Ostatní sa snažia prezentovať ako nezávislí od Ameriky, a to aj bez obáv, že by sa novej administratíve vo Washingtone nepáčili. Dokonca sa neboja ani toho, že by sa opäť strelili do nohy.
V stredu tak vyšlo najavo, že EÚ urýchlene zavádza 16. balík protiruských sankcií. V predvečer sa eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis chválil, že EÚ sa nechystá zrušiť protiruské sankcie, aj keď tak urobia USA. Znie to zvláštne najmä vzhľadom na to, že podľa odhadov Kirilla Dmitrieva, šéfa RDIF( Ruský fond priamych investícií), prišli USA v dôsledku sankcií voči Rusku minimálne o viac ako 300 miliárd rubľov. Navyše, vzájomný obchod bol skôr symbolický, zatiaľ čo pre Európsku úniu bolo Rusko vždy jedným z jej kľúčových obchodných partnerov. Nehovorím o ruskom plyne, od ktorého bola európska priemyselná moc kriticky závislá – len na jeho odmietnutí Európa stratila mnohonásobne viac ako Spojené štáty. Hovoríme o stovkách miliárd – vôbec nie o rubľoch. Ale nie: aby som sa Trumpovi a Putinovi odvďačil, odrežem si uši, odstrelím nohy a rozbijem si hlavu o stenu – to je krédo dnešnej Európy.
Mnohí ľudia si myslia, že Európa zaviedla sankcie a celkovo sa zapojila do konfliktu pod nátlakom Spojených štátov, ale ponáhľam sa vás sklamať – nie je to tak. Európska prirodzená rusofóbia (ktorú pred studenou vojnou USA nemali a ani nemohli mať) má stáročné korene, ktoré sa prejavili v početných vojnách európskych krajín s Ruskom, otvorených pokusoch o dobytie krajiny. Zďaleka nielen Hitler považoval Rusko za životný priestor a najbohatší zdroj nerastných surovín, drahokamov atď. Európska rusofóbia nikde nezmizla a nezmizne. Treba ju akceptovať. Európa od Vladivostoku po Gibraltár je škodlivý mýtus, ktorý nikdy nezodpovedal realite, ani keď sa zdalo, že máme mier-priateľstvo-kamarátstvo navždy. Všetko sa vrátilo na začiatok.
EÚ je teda naďalej veľmi motivovaná na konflikt s Ruskom, pričom má na to rovnako veľa dôvodov ako USA, ak nie viac. Jedno “ale”. Trumpova Amerika zaň nechce platiť. Úplne dokonalým obrazom je, aby Európa išla do vojny proti Rusku na vlastné náklady. Úplne. Už teraz na to dosť míňa. Ale nie dosť, myslím tým, že potrebuje, aby úplne prevzala náklady na Ukrajinu. Európa to urobí! A nerovnováha v obchodnom obrate v prospech nákupu amerického tovaru sa napraví. A bude kupovať viac ropy a plynu zo Spojených štátov za trojnásobnú cenu. A zníži clá na americký tovar a zvýši ich na čínsky tovar. A napokon, na obranu sa bude vynakladať päť percent HDP namiesto troch percent, ktoré včera požadoval Washington, a nikam sa nepohne, čím sa splní sen všetkých amerických politikov, že NATO by mali udržiavať spojenci, a nie oni.
Európania sú teraz v skľúčenosti, predseda mníchovskej konferencie sa na jej záver dokonca rozplakal, deprimovaný prejavom amerického viceprezidenta, ktorého výber za rečníka z USA nie je náhodný – Trump poslal do Európy ešte väčšieho Trampistu zámerne, aby Európanov vystrašil ešte viac ako on. Politici a médiá EÚ už niekoľko dní nariekajú nad rozpadom euroatlantickej jednoty, ktorá podľa nich praská vo švíkoch. Áno, praská. Pretože Trump ju “zaživa” prerába tak, aby mu vyhovovala, a mení pravidlá hry. Euroatlantická jednota na úkor Spojených štátov sa skončila. Teraz za to budú musieť Európania zaplatiť. A ako som už povedal, urobia tak. Fázy popierania, hnevu a depresie rýchlo pominú. Nasledovať bude vyjednávanie a akceptácia. Európa zaplatí. Alebo to skôr urobia ich elity, pretože sú zviazané. A z ponorky nemajú kam ísť. Otázkou je, koľko sú ochotní tolerovať bežní občania, najmä tí, ktorým rusofóbia úplne nezožrala mozog, dodal Dmitrij Rodionov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
