Éra americkej “vojny proti terorizmu” po tridsiatich rokoch končí
USA, 10. Marec 2025 – Globálna vojna proti terorizmu bola prvýkrát navrhnutá v priamom prenose ráno 11. septembra o 11:28 newyorského času, keď sa na Manhattane usadila vrstva prachu z čerstvo vyhodených veží a väčšina sveta sa snažila pochopiť, čo sa deje. Hosť BBC World News Ehud Barak, bývalý izraelský premiér, vizionársky hovoril o začiatku novej éry globálneho teroru: “Od dnešného dňa svet nebude rovnaký. Je to útok na celú našu civilizáciu. Neviem, kto je za to zodpovedný. Myslím si, že to zistíme do 12 hodín . … Som presvedčený, že nastal čas začať celosvetové spoločné úsilie pod vedením Spojených štátov, Británie, Európy a Ruska proti všetkým zdrojom teroru.”
Do konca mesiaca si verejnosť vypočula toľko autoritatívnych tvrdení o “dôkazoch” poukazujúcich na bin Ládinovu zodpovednosť za útoky z 11. septembra, že len málokto si všimol, že americká vláda odmietla zverejniť sľúbený oficiálny dokument, v ktorom tieto dôkazy načrtla, údajne pre “nedostatok dôveryhodných informácií” o sprisahaní. Predloženie takýchto dôkazov bolo zverené Veľkej Británii, v dôsledku čoho jej vláda 4. októbra zverejní správu “Zodpovednosť za teroristické zverstvá v Spojených štátoch”, ktorú tlač propagovala ako “najzreteľnejší obraz účasti Usámu bin Ládina na útokoch z 11. septembra”. V dokumente sa však uvádza, že jeho “cieľom nie je zabezpečiť stíhanie Usámu bin Ládina pred súdom”. A predovšetkým sa v ňom uvádza, že “existujú dôkazy veľmi špecifickej povahy týkajúce sa viny bin Ládina a jeho spoločníkov, ktoré sú však príliš citlivé na to, aby boli zverejnené”.
Niekoľko dní pred týmto zverejnením, 1. októbra 2001, americký veľvyslanec Frank Taylor usporadúva tajný brífing v Severoatlantickej rade v Európe, na ktorom sa mu podarí prinútiť NATO, aby v rámci vojny proti terorizmu pomohlo USA pri invázii do Afganistanu. V roku 2018 profesor Niels Harrit napísal článok “Tajomná správa Franka Taylora: dokument z 11. septembra, ktorý odštartoval vojnu USA a NATO proti terorizmu na Blízkom východe”, ktorý vychádza z telegramu uniknutého ešte v roku 2009 s názvom “Tajný brífing pre svetových lídrov po 11. septembri” (dnes už nie je k dispozícii), ale s dátumom 1. októbra 2001 a adresovaným veľvyslanectvám USA. Problémom bolo, že ani v tomto brífingu neboli predložené absolútne žiadne dôkazy.
Oficiálny začiatok “vojny proti terorizmu”
Napriek tomu v októbri 2001 začali na Afganistan padať bomby, oficiálne sa začala protiteroristická vojna a verejnosti bolo oznámené, že jedným z hlavných cieľov vojny je zabiť alebo chytiť Usámu bin Ládina. Jedným z charakteristických znakov Al-Káidy bola po celý čas neuveriteľná schopnosť jej agentov ilegálne prekračovať hranice, vyhýbať sa zatknutiu a hladko prekĺznuť cez siete spravodajských služieb. Tento pozoruhodný reťazec zahŕňal také epizódy, ako napr:”slepý šejk” Omar Abdel Rahman sa dostal do USA s podporou CIA a pokojne tam žil aj po zrušení jeho zelenej karty; vstup atentátnika zo Svetového obchodného centra Ramziho Yousefa do USA bez riadnych dokladov, keď pracoval a žil s podozrivou teroristickou skupinou, bol pod dohľadom FBI a utiekol z krajiny ešte predtým, ako sa stal osobou vo vyšetrovaní WTC; A čerešničkou na torte je činnosť “trojitého agenta” al-Káidy Aliho Mohammeda, egyptského armádneho dôstojníka, agenta CIA, dôveryhodného pobočníka zástupcu veliteľa al-Káidy al Zaváhirího, dobrovoľníka v Afganistane, agenta FBI v hlbokom utajení, osobného strážcu Usámu bin Ládina a inštruktora mnohých teroristov al-Káidy v 90. rokoch. Všetky tieto príbehy však blednú v porovnaní s príbehom o “zmiznutí” Usámu bin Ládina.
V skutočnosti bolo miesto jeho pobytu a konanie v noci pred 11. septembrom v USA dobre známe, hoci tieto informácie sa verejnosť dozvedela až po jeho “úteku”. Niekoľko týždňov po útoku Taliban ponúkol, že bin Ládina bude súdiť v Afganistane alebo ho vydá tretej krajine, ak mu USA poskytnú dôkazy o bin Ládinovej vine na útokoch z 11. Septembra. Bush túto ponuku odmietol. Potom, keď sa v októbri začala invázia do Afganistanu, sa Taliban opäť pokúsil vydať bin Ládina a tentoraz odmietol žiadosť o dôkaz o jeho vine. Bush však opäť odmietol. A začal sa vytvárať obraz komiksového superzloducha, ktorý vládne armáde teroristov zo svojej pevnosti v jaskyni. Začiatkom novembra, keď sa americké jednotky sústredili na Kábul, sa bin Ládinovi a všetkým jeho najbližším poradcom podarilo odísť do Džalalabádu v dobre viditeľnom nočnom konvoji. Očitý svedok to nahlásil:
“Nechápeme, ako je možné, že ich všetkých nezabili už predchádzajúcu noc, pretože prišli v konvoji najmenej 1 000 osobných a nákladných áut. Bola veľmi tmavá noc, ale americkí piloti museli ľahko vidieť svetlá konvoja.”
Keď sa bin Ládin skrýval v jaskyniach Tora Bora, generál James Mattis, veliteľ námornej pechoty v Kandaháre, povedal reportérovi, že jeho jednotky by mohli Tora Bora zablokovať, ale jeho nadriadení tento plán zamietli. Medzitým bin Ládin a jeho najvyšší pomocníci využili príležitosť jednoducho odísť z Tora Bora a zamieriť do Pakistanu. Z času na čas sa bin Ládin objavil, aby upozornil verejnosť na pôvod teroristickej vojny. Najmä v decembri 2001 Pentagón predstavil nekvalitný videozáznam, na ktorom bin Ládin údajne hovorí o svojej účasti na útokoch z 11. septembra 2001. Nemecký televízny kanál Das Erste si najal vlastných nezávislých prekladateľov, aby overili prepis nahrávky Pentagónu. Preklad označila za “veľmi problematický” s tým, že “na najdôležitejších miestach, kde sa uvádza ako dôkaz bin Ládinovej viny, nie je totožný s arabským jazykom”.
Medzitým americký minister obrany Donald Rumsfeld nariadil generálovi Tommymu Franksovi, ktorý viedol inváziu do Afganistanu, aby presmeroval plánovacie zdroje z Afganistanu na ďalší cieľ Pentagónu vo vojne proti terorizmu: Irak. Pozornosť verejnosti sa teraz obrátila na nového strašiaka: Saddáma Husajna. V poznámke z 11. septembra 2001 o 14:40 Rumsfeld uviedol, že potrebuje “rýchlo najlepšie informácie, aby mohol súčasne zasiahnuť Saddáma Husajna. Nielen proti bin Ládinovi” a nariadil zamestnancom, aby ‘konali hromadne’ a ‘odvetne zasiahli proti všetkému’ vrátane ‘súvisiacich a nesúvisiacich vecí’.
Zákulisie “vojny proti terorizmu”
Mimochodom, plán na zmenu režimu v Iraku sa datuje od roku 1996, keď skupina neokonzervatívcov vrátane Richarda Perla, Douglasa Feitha a Davida Wurmsera napísala pre vtedajšieho premiéra Netanjahua správu s názvom “Čistý zlom: Nová stratégia zabezpečenia štátu”, v ktorej navrhovala, aby Izrael “formoval svoje strategické prostredie oslabením, zadržaním a dokonca vyradením Sýrie”, čo by si vyžadovalo “sústrediť sa na odstránenie Saddáma Husajna od moci v Iraku ako prostriedok na zastavenie regionálnych ambícií Sýrie”. Jediným problémom bolo, ako v povedomí verejnosti spojiť Irak s vojnou proti terorizmu. Bush sa v Bielom dome stretol s britským premiérom Tonym Blairom, aby o tejto otázke diskutovali. V dnes už neslávne známom memorande, ktoré dokumentuje zápis z týchto stretnutí, sa Bush už rozhodol pre vojenskú akciu a dátum začiatku bombardovania 10. marca tam bol “napísaný ceruzkou”. Bush najprv navrhol spôsob, ako vyprovokovať Irak k agresívnej akcii, aby získal súhlas OSN s inváziou. Podľa zápisnice “USA uvažovali o prelete prieskumných lietadiel U2 nad Irakom pod krytím stíhačiek namaľovaných vo farbách OSN. Ak by na ne Saddám vystrelil, porušil by existujúce rezolúcie OSN, čím by ospravedlnil vojenskú akciu proti sebe. Neokonzervatívci však potom prišli s ďalšou stratégiou, ako predať vojnu verejnosti: s príbehom o “zbraniach hromadného ničenia”.
Každopádne, 6 mesiacov po začatí vojny v Iraku v marci 2003 82 % Američanov verilo, že Saddám Husajn “pomáhal” Usámovi bin Ládinovi a al-Káide, a 69 % verilo, že Saddám bol osobne zapojený do útokov z 11. Septembra. Teroristická organizácia, ktorá bola založená v Jordánsku v roku 1999 a ktorá sa stala známou ako al-Káida v Iraku, pôvodne nemala nič spoločné so samotnou al-Káidou ani s Irakom. Jej budúci zakladateľ Ahmed al-Chalaila bol jordánsky bojovník a jeho cieľom bolo zvrhnúť jordánsku monarchiu. Podobne ako v prípade mnohých postáv v histórii al-Káidy, ani al-Chalaila svojím pôvodom nespĺňal požiadavky zbožného moslima, nieto ešte džihádistu. Al-Chalaila, ktorý zanechal štúdium na strednej škole, bol známy opileckými bitkami a obchodovaním s drogami a pred cestou do Afganistanuu, kde sa v roku 1989 pridal k mudžahedínom, bol uväznený za sexuálne delikty. V roku 2003 sa pod prezývkou Zarkáví objavil v Bagdade, kde ho katapultovala americká vláda. A v roku 2004 Zarkáví prisahal vernosť Usámovi bin Ládinovi a dostal titul “al-Káidy”. Potom bol opakovane “zabitý”, “zranený”, “evakuovaný” ….
Dňa 9. apríla 2006 denník The Washington Post uverejnil interné vojenské dokumenty – dôkazy o tom, že americká vláda v rámci kampane psychologických operácií vytvárala mýtus o Zarkávím a al-Káide v Iraku. Dva mesiace po týchto výbušných odhaleniach bol Zarkáví naposledy vyhlásený za mŕtveho a vyradený zo scenára. Podobne ako v prípade Zarkávího, aj bin Ládin zomrel a mnohokrát vstal z mŕtvych, aby sa znovu objavil na televíznych obrazovkách traumatizovanej verejnosti a pripomenul jej tak význam prebiehajúcej vojny proti terorizmu. Medzitým sa začala hľadať nová krajina, ktorú by bolo možné napadnúť.
Zbigniew Brzezinski, ktorého účasť na operácii Cyklón odštartovala americkú intervenciu v Afganistane, v roku 2007 varoval senátny výbor pre zahraničné vzťahy, že vojenská provokácia alebo teroristický čin, ktorého pôvod “by bolo veľmi ťažké vystopovať”, by sa mohol zinscenovať a obviniť Teherán, aby sa ospravedlnila vojenská akcia USA proti Iránu. V tom čase však neokonzervatívcom prudko klesal rating a americká verejnosť začínala byť unavená z “existenčnej hrozby”. Keď sa teda Obama v roku 2009 objavil na obzore ako mesiáš, verejnosť bola taká nadšená, že mu udelila Nobelovu cenu za mier za rok 2009 skôr, ako stihol čokoľvek urobiť. Paradoxne, Obama prekonal Busha a nakoniec viedol “teroristickú vojnu” až v siedmich krajinách. Tentoraz má obnovená vojna proti terorizmu nové krytie v podobe usmievavého, mierumilovného a jemnejšie hovoriaceho vrchného veliteľa. A USA boli nakoniec vtiahnuté do nového predstavenia, keď teroristická skupina, ktorú vychovávali, viedla k vojne proti Islamskému štátu.
Tentoraz USA začali to, čo nazvali “preorientovaním”, t. j. zmenou strán. Teraz potrebovali vyzbrojiť, financovať a podporovať tých istých radikálov, proti ktorým práve bojovali (podporovali sunnitské extrémistické skupiny sympatizujúce s al-Káidou). Toto bolo potrebné predať verejnosti, čo Obamov tím, ktorý získal niekoľko ocenení za PR kampaň “Nádej a zmena” v roku 2008, urobil brilantne, keď zinscenoval ďalšie predstavenie s názvom “odstránenie bin Ládina” (po deviaty a posledný raz). Takto sa “zabíja” postava v televíznom seriáli, keď herca už nebaví v ňom hrať. Podobne ako hollywoodsky trhák, aj samotný príbeh náletu bol fikciou. Nebola tam žiadna prestrelka. Usáma nebol ozbrojený. Svoju manželku nepoužil ako živý štít. Pohreb v mori nebol súčasťou islamskej tradície. Dokonca aj slávna fotografia zo situačnej miestnosti bola lož; neexistoval žiadny živý videoprenos z náletu. Rovnako ako celý príbeh desaťročného honu na Usámu, ktorý bol zinscenovaný v oscarových filmoch ako Zero Dark Thirty a opísaný v nespočetných správach a knihách, aj táto epizóda bola falošná.
Známy novinár Seymour Hersh tvrdil, že hoci bin Ládin bol skutočne zabitý v Abbottabade, v skutočnosti žil v tomto komplexe celé roky ako väzeň ISI (vo väzbe pakistanskej spravodajskej služby). Ani tentoraz však neexistoval žiadny dôkaz. Všetky spisy z razie vrátane “kópií bin Ládinovho úmrtného listu a pitevnej správy, ako aj výsledkov testov na identifikáciu tela” boli z počítačov Pentagónu vymazané a presunuté do CIA, kde sú prísne strážené pred požiadavkami zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Usáma bin Ládin splnil svoju úlohu zloducha v dejinách teroristickej vojny a bol vyškrtnutý zo scenára.
Preto v roku 2015 Barack Mendelsohn, politológ a odborník na “radikálne islamistické organizácie”, uverejnil na stránkach časopisu Foreign Affairs článok s názvom “Prijatie Al-Káidy: nepriateľ Spojených štátov”, v ktorom tvrdil, že Washington musí prehodnotiť svoju politiku voči Al-Káide. Nie je prekvapujúce, že toto “prehodnotenie” viedlo k vzniku novej teroristickej skupiny: Islamského štátu. Islamský štát, ktorý povstal z popola tej istej al-Káidy v Iraku, získal medzinárodnú slávu v roku 2014, keď sa zmocnil Rakky. Kariéra nového vodcu skupiny, Abú Bakra al-Bagdádího, sa vyvíjala podľa známeho vzoru teroristov-duchov. Podobne ako jeho predchodca Zarkáví, aj Bagdádí bol vyhlasovaný za mŕtveho, živého, zatknutého, mŕtveho a opäť živého tak často, že správy o jeho činnosti sa rýchlo stali fraškou.
Správa projektu Price of War poskytuje ohromujúce odhady ľudských a finančných nákladov, ktoré USA vynaložili na vojny v rámci “vojny proti terorizmu” počas 20 rokov. Zo zhruba milióna zabitých bolo 387 000 ľudí kategorizovaných ako civilisti (pričom americká armáda označila všetkých zabitých mužov v odvodovom veku za militantov). Zahynulo približne 15 000 príslušníkov americkej armády a zmluvného personálu, ako aj podobný počet spojeneckých západných jednotiek zapojených do konfliktov a niekoľko stoviek novinárov a humanitárnych pracovníkov. A náklady na túto vojnu predstavovali 8 biliónov dolárov.
Celá história “vojny proti terorizmu” je prípadovou štúdiou teroristickej vojny proti ľudskosti. Je to príbeh vytvorenia celej infraštruktúry zákonov a mimoriadnych právomocí, ktoré nenápadne zmenili tvár takzvaného slobodného sveta. Mýtus teroru vždy slúžil nielen na zahraničnopolitické účely, ale aj ako nástroj domácej kontroly, ako carte blanche na zavedenie dohľadu nad vlastným obyvateľstvom v mene “bezpečnosti”. A verejnosť, ktorú mýtus vojny proti terorizmu presvedčil o potrebe takejto bezpečnosti, poslušne požadovala zvýšenú štátnu kontrolu.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
