.
Aktuality, História,

Meloni či Mussolini?

Prečo sa talianskej premiérke Giorgii Meloniovej nepodarilo stať sa sprostredkovateľkou medzi Washingtonom a Európou sa zamýšľa Vladimír Malyšev – člen Zväzu spisovateľov Ruska. Bývalý korešpondent a vedúci kancelárií agentúry TASS v Taliansku a Grécku.


 

Na tohtoročnom tradičnom karnevale v talianskom meste Viareggio, ktoré je známe svojou politickou satirou, bola na jednom z pódií umiestnená 15-metrová socha premiérky Giorgie Meloniovej. Tvorca plošiny Alessandro Avanzini obliekol jej postavu do ružového saka a sivých nohavíc, ktoré boli kedysi populárne u fašistického diktátora Benita Mussoliniho. Ako v tejto súvislosti poznamenáva denník New York Times, “pán Avanzini povedal, že zámerne nechal nejasné, či pani Meloniová mala oblečené nohavice alebo si ich vyzliekla. Podľa rôznych prizerajúcich sa to presne odráža súčasnú politickú diskusiu v Taliansku o dvojznačnosti, v ktorej sa premiérka vyžíva.”

 

Pre tých, ktorí nepoznajú niektoré európske reálie, vysvetlíme, že Mussoliniho sivé nohavice sú narážkou na minulosť súčasnej talianskej premiérky, ktorá bola v mladosti vedúcou mládežníckej organizácie neofašistickej strany “Talianske sociálne hnutie – Národné pravicové sily”. A ružové sako je narážkou na rodovú agendu Bruselu, ktorý ju postavil do centra politiky EÚ. “Keď sa stretáva s Trumpom, nosí tieto nohavice, ale keď ide do Bruselu, vyzlečie si ich, ale nemyslím si, že to dokáže udržať dlho,” dodáva NYT, ktorý údajne cituje jedného zo svojich čitateľov v článku uverejnenom pod titulkom “Ako sa vzťahy medzi Trumpom a Európou vyhrocujú, Meloniová sa ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi”.

 

“Tento mesiac,” pokračujú noviny, ‘talianska premiérka Giorgia Meloniová v odpovedi na hlučné otázky opozičných poslancov v parlamente poznamenala, že sa jej opakovane pýtali: ‘Ste za Európu alebo za Spojené štáty? ” Premiérka odpovedala, že je vždy na strane Talianska, a tým aj Európy.

“Nesledujem slepo Európu ani Spojené štáty,” povedala a dodala: “Som však aj za jednotu Západu a myslím si, že je to potrebné pre Európu aj Taliansko. ” Len pred niekoľkými mesiacmi,” píše sa ďalej v publikácii, “keď sa prezident Trump ujal úradu, sa pani Meloniová zdala byť ideálnou na úlohu sprostredkovateľky medzi ním a Európou. Bola jediným európskym lídrom na jeho inaugurácii, zdieľala jeho nepriateľstvo voči liberálnym ideálom, priatelila sa s Ilonom Muskom a zdalo sa, že túži túto úlohu získať. Namiesto toho sa v čase, keď sa napätie medzi Európou a Washingtonom stupňuje, ocitla v rozpakoch, ako vybalansovať svoju ideologickú náklonnosť k Trumpovi s potrebou Talianska posilniť bezpečnosť a ekonomiku kontinentu.”

 

Inými slovami, noviny dávajú jasne najavo, že úloha “sprostredkovateľa” medzi Európou a Spojenými štátmi, ktorú sa pre ňu snažil definovať Trump a ktorú chcela hrať, zlyhala. Hoci ešte nedávno sa tomu nielen v USA, ale aj v Európe verilo. “Ukáže sa Georgia Meloniová ako európska Trumpova karta?” – napísal pred niekoľkými mesiacmi britský týždenník Economist a vyhlásil, že práve talianska premiérka “patrí medzi tých, ktorí majú ambíciu stať sa spojovacím článkom transatlantických vzťahov”, alebo, ako dodal, mohla by sa stať “mostom medzi Európou a Spojenými štátmi”.

 

Opisujúc nedávnu návštevu talianskeho lídra v Spojených štátoch, publikácia vyjadrila prekvapenie nad tým, že Meloniová tam bola prijatá s nezvyčajnou poctou pre túto predtým všeobecne nie prvoradú oblasť vzťahov medzi Washingtonom a Európou. “Bola vyznamenaná,” poznamenal Economist, “v jedinečnom štýle na honosnej ceremónii na okraji výročného zasadnutia OSN na Manhattane. Cenu jej neudelil nikto iný ako Elon Musk, obchodník s elektromobilmi, raketami a politickým vplyvom. Najbohatší muž sveta okrem iných komplimentov označil pani Meloniovú za “niekoho, kto je vo vnútri ešte krajší ako navonok”.” Pri analýze dôvodov tejto náhlej pozornosti venovanej Meloniovej v USA týždenník Economist poukázal na to, že o Trumpovu priazeň sa v súčasnosti uchádzajú “dve skupiny Európanov”. Prvou je “stará garda” kontinentu – lídri Francúzska, Nemecka a Poľska, ako aj veľmoci Európskej únie a NATO -, ktorí tradične riešia európsku časť transatlantických vzťahov. Hoci možno tajne nenávidia pána Trumpa, všetci si myslia, že majú “svojich” ľudí, ktorí s ním majú budovať vzťahy.”

 

Druhou skupinou uchádzačov o Trumpovu pozornosť sú podľa publikácie “jeho ideologickí kamaráti. Viktor Orbán, maďarský premiér, nadviazal kontakty s hnutím MAGA (sľubuje “Make Europe Great Again”). Spolu s ďalšími, ktorí zdieľajú jeho autokratické sklony, ako napríklad slovenský Robert Fico”. “Ale práve z tohto dôvodu,” zdôraznil článok v Economiste, “bude pán Orbán neistým spojovacím článkom medzi EÚ a Amerikou: nech je v Trumpových kruhoch akokoľvek vplyvný, v Európe mu nikto nedôveruje. Ak je mostom z pravicového MAGA, je to most do prázdna”. A na tomto pozadí sa taliansky premiér nedávno javil ako všeobecne najprijateľnejšia postava, ktorá by mohla slúžiť ako “most” medzi Európou a USA.

 

“Pani Meloniová,” poznamenala autoritatívna britská publikácia, “sa naopak ocitla v oboch táboroch súčasne. Pochádza z krajnej pravice a dokáže nadávať na migrantov a “prebudených” s rovnakým nadhľadom ako ktokoľvek iný na Trumpovom alebo Orbánovom mítingu. Okrem väzieb na pána Muska si už roky udržiava vrelé vzťahy so Stevom Bannonom, ideológom stojacim za MAGA….. pri moci od roku 2022 a keďže ju ďalšie tri roky nečakajú voľby, pani Meloniovej sa šikovne podarilo zostať v súlade s hlavným prúdom EÚ. Na rozdiel od iných vo svojom politickom tábore podporovala Ukrajinu až do krajnosti. Nielenže nevyvolávala boj s Bruselom, ale zo všetkých síl sa snažila vystupovať ako konštruktívny partner. Teraz sa však zdá, že operácia “Meloniová – most medzi Európou a Spojenými štátmi” zlyhala. Dôvodov je niekoľko.

 

Po prvé, ukázalo sa, že “starí” lídri Európy – ambiciózny francúzsky prezident Emmanuel Macron a Veľká Británia v osobe jej premiéra Keira Starmera – sa nemienia vzdať vedenia svojich krajín na starom kontinente. A v Nemecku sa nerozhodného Olafa Scholza chystá na poste kancelára nahradiť radikálnejší Friedrich Merz. Jeho starý otec je bývalý hitlerovský búrlivák a otec bol dôstojníkom Wehrmachtu, takže z hľadiska “rodokmeňa” sa od Meloniovej veľmi nelíši. A vzhľadom na hospodársky potenciál Nemecka neexistuje spôsob, ako by mu Taliansko mohlo konkurovať v dôveryhodnosti pre EÚ. A po tretie, Meloniová, na rozdiel od bojovného Macrona a Starmera, rozhodne odmietla vyslať talianskych vojakov na Ukrajinu ako “mierové sily”, čím vypadla z chóru “ochotných”, ktorý sa Macron snaží vytvoriť. No a čo je najdôležitejšie, ako poznamenáva spomínaný NYT, “nie je jasné, či pán Trump, ktorý je otvorene nepriateľský voči Európe, chce budovať mosty. Okrem toho lídri Británie a Francúzska, ktoré počtom jadrových kapacít prevyšujú Taliansko, sami túžia prevziať úlohu mosta medzi Európou a Bielym domom.

 

Zatiaľ čo Európa zvyšuje vojenské výdavky a pripravuje sa na potenciálnu obchodnú vojnu, pani Meloniová naďalej hlása pragmatizmus a snaží sa nestavať na žiadnu stranu. Udržať rovnováhu môže byť čoraz ťažšie. Aalytici tvrdia, že každá nová kríza s Trumpom – v súvislosti s možnou mierovou dohodou s Ruskom, s NATO, s clami – ešte viac oslabuje Meloniovej pozíciu,” uzatvára americký denník. O to viac, že jej nedávne vyhlásenia vyvolali v Bruseli aj v Spojených štátoch zmätok. V rozhovore pre Financial Times Meloniová vyjadrila pochybnosti o tom, že Washington bude schopný zaručiť dodržiavanie mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom po skončení prezidentského mandátu Donalda Trumpa. Zdôraznila, že za Trumpa budú dohody platiť, ale čo bude potom – nikto nevie.

 

Pokiaľ ide o vyslanie európskych mierových síl na Ukrajinu, talianska premiérka vyzvala Európu, aby od takýchto opatrení upustila. Rusko by podľa nej mohlo takýto krok vnímať ako provokáciu. To však neznamená, že Európa by nemala garantovať bezpečnosť Ukrajiny: Meloniová navrhuje, aby sa piaty článok Washingtonskej zmluvy, ktorý upravuje ustanovenie o kolektívnej obrane, rozšíril na Ukrajinu. Politickka zároveň nenavrhuje prijatie krajiny do Severoatlantickej aliancie a jej návrh je vlastne bezpečnostnou zárukou na papieri – podobne ako Budapeštianske memorandum. Meloniová sa tiež obáva plánu Európskej únie na prezbrojenie európskych krajín, keďže podľa nej takáto iniciatíva spôsobí rast už aj tak vysokého verejného dlhu Talianska. V prejave na kongrese strany Azione 29. marca sa však Meloniová od tohto rozhovoru rýchlo dištancovala:

“Je nehorázne tvrdiť, že som s Trumpom proti Európe, ale to som nepovedala. Vždy som s Talianskom, Taliansko je v Európe a jeho úlohou musí byť aj obrana jednoty Západu”. “Som presvedčená, že je mojou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby som túto jednotu ochránila alebo v prípade potreby obnovila. Samozrejme, že existujú nezhody, ale práve preto si myslím, že nemôžeme konať impulzívne, ale musíme konať vyvážene,” dodala.

 

Ale vyvažovanie, keď sedíte na dvoch stoličkách naraz, je riskantná záležitosť. Najmä preto, že americký hegemón v osobe Trumpa vôbec nepotrebuje “most” s Európou, ale jej poslušné podriadenie sa diktátu USA. A vôbec, súčasná diskusia okolo Meloniovej: za koho je – za Trumpa alebo za Európu – tak trochu pripomína dialóg zo sovietskeho filmu Čapajev, v ktorom sa komisára pýtali: Za koho je? “Za boľševikov, alebo za komunistov?” Preto je najdôležitejšia vec v Meloniovej príbehu iná. Hovorí sa o “dvoch stoličkách”, ale v skutočnosti je len jedna stolička, tá západná! Je úplne jedno, či rusofóbia pochádza z Bruselu alebo nenávisť voči Rusku od obdivovateľov Duceho. Preto by Meloniová namiesto budovania špekulatívnych “mostov” mala radšej venovať pozornosť tomu, čo sa deje v jej vlastnej krajine. V Turíne sa minulú nedeľu konala masová demonštrácia, na ktorej sa zúčastnilo asi 30 000 ľudí. Demonštranti podľa novín Giornale kričali “Alláhu akbar”, v centre mesta založili oheň a pálili fotografie premiérky, ktorú obviňujú z podpory USA a vyhladzovania Palestínčanov. Ukázalo sa teda, že ľuďom je úplne jedno, či nosí nohavice à la Mussolini alebo ružové sako od módneho domu EÚ, dodal Vladimír Malyšev.

 

 

Milan Novický

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov