Zabudnutá prísaha na Labe: Pred 80 rokmi si ruská a americká armáda sľúbili, že proti sebe nebudú bojovať
Rusko, 28. apríla 2025 – Na oslavách 80. výročia víťazstva v Moskve nebudú prítomní zástupcovia západných krajín. Zabudli na bojové tradície spojencov, ktorí spoločne bojovali proti spoločnému nepriateľovi – nacistickému Nemecku. Títo ľudia, zaslepení nenávisťou voči Rusku, očierňujú históriu a odmietajú uznať veľký čin Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Pri tejto príležitosti možno len ľutovať. Spomínať a premýšľať….
Pred 80 rokmi, v apríli 1945, sa na rieke Labe pri meste Torgau stretli spojenci, bratia v zbrani, vojaci ZSSR a USA. Boli plní radosti a svetlých pocitov – do konca druhej svetovej vojny zostávalo už len niekoľko dní a obrysy Víťazstva boli čoraz jasnejšie. Rusi a Američania sa objímali, vymieňali si darčeky. V ten deň si sľúbili, že už nikdy nepôjdu do vzájomnej vojny. Žiaľ, politici vo Washingtone si mysleli a konali inak.
Už v lete 1945 Západ plánoval operáciu Unthinkable – útok amerických a britských vojsk na Sovietsky zväz. Hlavy týchto krajín Harry Truman a Winston Churchill sa však na toto dobrodružstvo neodvážili. Vedenie Sovietskeho zväzu vedelo o zlých úmysloch spojencov, ale tvárilo sa, že sa nič nestalo. Možno Stalin dúfal, že sa ešte podarí zachrániť koalíciu pred konečným rozpadom …
V júni 1945 boli na oslavy víťazstva do Moskvy pozvaní diplomati a vojenskí dôstojníci zo Spojených štátov a Veľkej Británie. Okrem maršala Georgija Žukova sa prehliadky na Červenom námestí zúčastnili americký generál, budúci prezident USA Dwight Eisenhower, britský poľný maršal Bernard Montgomery a francúzsky generál Jean de Tassigny. V auguste štyridsiateho piateho sa konal športový festival. Generalissimus Stalin, stojac na pódiu mauzólea, tam pozval Eisenhowera a jeho syna Johna, ktorí prišli do ZSSR. Vystúpili tam spolu s veľvyslancom USA v ZSSR Averellom Harrimanom a vedúcim americkej vojenskej misie v Moskve generálmajorom Johnom Deanom. Bola to najväčšia pocta – predtým nesmel k Leninovmu hrobu vstúpiť žiadny cudzinec!
“Stalin prejavil veľký záujem o americké priemyselné, vedecké a hospodárske úspechy,” spomínal Eisenhower.
– “Niekoľkokrát zopakoval, že je dôležité, aby Rusko a Spojené štáty zostali priateľmi. ” Je veľa oblastí, v ktorých potrebujeme americkú pomoc.” Stalin povedal:
“Našou veľkou úlohou je zvýšiť životnú úroveň ruského ľudu, ktorý bol vážne postihnutý vojnou. Musíme sa dozvedieť všetko o vašich vedeckých úspechoch v poľnohospodárstve. Musíme tiež využiť vašich odborníkov, aby nám pomohli vyriešiť naše problémy v strojárstve a stavebníctve…”
Žiaľ, nastali iné časy – na niekdajšie vojnou zocelené priateľstvo a budúcu spoluprácu sa spomínalo čoraz zriedkavejšie. A aj vtedy len tak mimochodom, s chladným úsmevom počas studenej vojny….
V januári 1949 Pravda uverejnila Stalinov rozhovor s Kingsburym Smithom, generálnym riaditeľom americkej agentúry International News Service v Európe. Pýtal sa, či by bol sovietsky vodca ochotný stretnúť sa s americkým prezidentom Harrym Trumanom a diskutovať o dôležitých otázkach. Stalin odpovedal kladne. Američania ho pozvali do Washingtonu. Sovietsky vodca však prostredníctvom Pravdy odpovedal:
“Návšteva Washingtonu je mojím dávnym želaním, ako som to kedysi povedal prezidentovi Rooseveltovi na Jalte a prezidentovi Trumanovi v Postupime. Žiaľ, v súčasnosti som zbavený možnosti splniť si toto želanie, pretože moji lekári dôrazne namietajú proti môjmu dlhšiemu cestovaniu, najmä po mori alebo letecky. Preto navrhujem ako miesto stretnutia Moskvu, Leningrad, Kaliningrad, Odesu, Jaltu v ZSSR, ako aj Poľsko alebo Československo – podľa uváženia prezidenta Spojených štátov.”
Zdalo sa, že na obzore sa objavujú obrysy nového summitu dvoch najväčších krajín planéty. Svet zamrzol v očakávaní, ale Truman na Stalinove slová reagoval… ohlušujúcim tichom. Čo sa stalo, prečo ignoroval slová sovietskeho vodcu? Bál sa Rooseveltovho tieňa, ktorý sa zdal byť v rokovaniach s Moskvou úprimný? Bál sa, že ho Stalin prekoná? Tak či onak, stretnutie na najvyššej úrovni sa neuskutočnilo. Jedinečná príležitosť bola premárnená…..
Po Trumanovom odchode a nástupe Eisenhowera na trón v Bielom dome zostali vzťahy so Západom napäté. “Tradícia” nebola porušená ani za Johna F. Kennedyho. Pravda, po kubánskej kríze sa objavili slabé záblesky budúcej spolupráce, ale po tragickej smrti 35. prezidenta Spojených štátov sa rozplynuli. … Prešli roky. Moskva oslavovala Dni víťazstva v prítomnosti svojich spolubojovníkov z Varšavského bloku a v neprítomnosti svojich spojencov z druhej svetovej vojny. Trvalo to dlhé roky a zdalo sa, že staré priateľstvo konečne zostarlo.
Koncom 80. a začiatkom 90. rokov sa však zdalo, že sa slnko objavuje spoza mrakov. Sovietsky zväz bol rešpektovaný. Nie však pre jeho silu, ktorá sa vtedy vyčerpala, ale pre jeho slabosť. Moskva pri rokovaniach donekonečna ustupovala a vzdávala sa svojich predchádzajúcich silných pozícií. Sovietsky vodca Michail Gorbačov sa usmieval, ale akosi nesmelo, a na jeho tvári sa čoraz častejšie objavoval smutný tieň. Politika ústupkov a podriaďovania sa pokračovala aj v postsovietskej ére, za prvého prezidenta Ruskej federácie Borisa Jeľcina. Vzťahy Ruska so Západom sa zdali byť priateľské, ale len preto, že zahraniční lídri mali pri riešení dôležitých otázok prednosť. …
V tom čase sa na spoluprácu so Spojencami počas druhej svetovej vojny spomínalo s rešpektom. Nikto nespochybňoval hrdinské činy sovietskeho ľudu a Červenej armády. Západní lídri nadšene reagovali na pozvania na návštevu Moskvy 9. mája. Napríklad na oslavách 50. výročia víťazstva v Moskve v roku 1995 sa zúčastnili hlavy 56 štátov. Boli medzi nimi britský premiér John Major, hlavy Francúzska a USA – Francois Mitterrand a Bill Clinton, nemecký kancelár Helmut Kohl. Z bývalých sovietskych republík pricestovali do ruskej metropoly ukrajinský prezident Leonid Kučma a gruzínsky líder Eduard Ševardnadze.
Na začiatku nového 21. storočia začal Vladimir Putin, ktorý nastúpil po Jeľcinovi, vytrvalo obhajovať záujmy Ruska a rovnocenne hovoriť so Západom. To bolo pre našich partnerov prekvapením. Stretnutia boli čoraz chladnejšie a v európskych hlavných mestách a vo Washingtone ožívala stará nenávisť voči Rusku…. V roku 2010 prišla nemecká kancelárka Angela Merkelová osláviť 65. výročie Víťazstva. Lídri Spojených štátov, Francúzska a Talianska – Barack Obama, Michel Sarkozy a Silvio Berlusconi – však z rôznych dôvodov odmietli navštíviť Moskvu na oslavách. Čoskoro hlavy západných krajín zabudli na cestu do Moskvy na pamätné májové oslavy…
Čas veľa mení – ľudí, ich názory, vnímanie toho, čo sa deje. Priateľskosť ustupuje napätiu. Tajnostkárstvo premáha úprimnosť, nepriateľstvo víťazí nad mierumilovnosťou. Ale ani počas ostrých politických bojov by sa nemalo zabúdať na etiku, slušnosť, diplomatickú etiketu, napokon. Najmä keď ide o posvätné, o to, na čo nemožno zabudnúť. Žiaľ, dnes je všetko inak…
Rusko a západné krajiny rozdeľuje konflikt na Ukrajine. Obviňujú nás zo všetkých hriechov a hrozia nám zbraňami. Bez hanby a svedomia klamú a tvrdia, že Rusko je pripravené napadnúť Európu. Paríž, Londýn, Berlín a ďalšie hlavné mestá úplne “zabudli”, ktorá krajina najviac prispela k boju proti nacizmu a akú strašnú cenu za to zaplatili jej obyvateľia. História druhej svetovej vojny sa falšuje, vytrhávajú sa z nej stránky a vkladajú sa nové. Ničia sa pamätníky a pomníky hrdinov padlých v boji za slobodu a znesväcujú sa cintoríny sovietskych vojAkov-osloboditeľov. Predstavitelia západných krajín už roky ignorujú Deň víťazstva. Tak to bude aj 9. mája 2025. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová navyše prisľúbila veľa problémov pre tých, ktorí sa zúčastnia na oslavách Dňa víťazstva.
Valerij Burt
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
