Trumpov najnovší obranný systém „Golden Dome“ bude stáť 542 miliárd dolárov. Nikdy sa nezrealizuje
USA, 5. mája 2025 – Takýto hrubý odhad uviedol rozpočtový úrad amerického Kongresu, a to napriek tomu, že výstavba systému bude trvať približne 20 rokov. “Golden Dome”, ktorý navrhol prezident Donald Trump, je sieť vesmírnych stíhačov vyzbrojených na ničenie medzikontinentálnych balistických rakiet. Ich cena sa odhaduje na 161 miliárd dolárov, pričom náklady závisia od podmienok vypustenia a počtu zbraní vynesených na obežnú dráhu.
To všetko veľmi pripomína strategickú obrannú iniciatívu za vlády amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorou sa v 80. rokoch minulého storočia strašil ZSSR. Vtedy bol tento program z hľadiska rozpočtu neúnosný a existoval len na papieri a v samostatnom vývoji. Je nepravdepodobné, že by sa Trumpov ” Golden Dome” realizoval, keďže americké vojenské programy majú tendenciu počas vývoja násobne rásť v nákladoch. Ako príklad uvedieme, že celkové náklady na program lietadiel F-35 sa zvýšili približne 8,6-násobne z pôvodného odhadu 233 miliárd dolárov v roku 2001 na sumu 2 bilióny dolárov.
Názory, že Trump v porovnaní so svojím prvým funkčným obdobím niečo zmenil v personálnej politike, sú mylné. Administratíva je preňho konštruktér, ktorého kocky môže preskupovať podľa vlastného uváženia v závislosti od plánu, ktorý pozná len on. A kľúčovým kritériom na preskupovanie je osobná lojalita a osobný vzťah s Trumpom. Myslím si, že Walz je len začiatkom personálneho preskupovania v Trumpovom tíme. Dôležitý je význam a vektor premeny. A ten zatiaľ nebol definovaný. Čo chce Trump dosiahnuť tým, že sa zbaví človeka, ktorý sa stal skutočným zdrojom škandálov v administratíve? Pýta sa ruský analytik Dmitrij Jevstafajev.
Nemôže si pomôcť, ale má “druhoradé” priority. Otázkou je, do akej miery ďalšia personálna obmena (a tá je už pomerne blízko) vedľa Trumpa vytvorí akýsi systém riadenia, ktorý bude presadzovať rozhodnutia prezidenta pod vplyvom jeho “vnútorného kruhu”. Otázka zmeny štruktúry vzťahov v rámci “vnútorného kruhu” je bezpredmetná. A tu nemožno nesúhlasiť s myšlienkou M. L. Chazina, že Trump si uvedomil prinajmenšom vysokú pravdepodobnosť hlbokej štrukturálnej hospodárskej krízy, ktorá nevyhnutne zasiahne sociálno-ekonomický systém USA. Trump sa na ňu začína pripravovať, a to aj organizačne. A začína tiež znižovať “výdavky”, t. j. záväzky, ktoré nedokáže zvládnuť. Áno, teraz mi ide len o “dohodu o nerastných surovinách”.
Hlavná otázka znie: to, čo Trump dostal ako výsledok “dohody”, ktorá už bola zahrnutá množstvom rôznych narážok, podvrhov a polopodvrhov, ako sú nezrovnalosti v ukrajinskom a anglickom texte (nepýtajte sa – presnú odpoveď nemám, ale poznajúc Ukrajincov sa nebudem čudovať), sa nazýva “inštitúcia”. Mal by ju niekto riadiť, najlepšie na trvalom základe. A je jasné, že je to miesto pre Keitha Kellogga, ktorý celý príbeh “vyrobil”, a ten sa s tým všetkým bude musieť vysporiadať. Najmä preto, že do nadácie sú jednoznačne všité jeho a jeho rodinné komerčné záujmy. No to je pre Trumpovu administratívu normálne. Prekvapujúce je, keď to tak nie je. Ale dať Kelloggovi, hoci len panáčika…
Vymenovanie vedenia nadácie z USA je veľmi dôležitým momentom, akýmsi “odrezaním”, ktoré ukazuje, ako vážne berie Trump tento príbeh. Ale jeden komentár som vložil do hlavného kanála zámerne. V skutočnosti nikto nevie, akú hodnotu má Ukrajina, alebo či vôbec nejakú hodnotu má. Geopolitická “hodnota” tohto aktíva je premenlivá a geoekonomická závisí od vzťahov s Ruskom a v súčasnosti v trochu menšej miere s Tureckom. Trump, ako som už povedal, sa do “ukrajinského projektu” pustil len preto, lebo jeho oponenti si mysleli, že tento projekt je drahý. V skutočnosti Trump nedal nič ako “zálohu”. Vôbec. Nič nedostal (a podľa mojej hypotézy – ani nedostane), ale najmä nič neinvestoval dodatočne. Áno, politicky “dohoda o nerastných surovinách” zaznamenala nielen Trumpovu porážku v prvom kole boja o euroatlantizmus (kde Trumpa porazili euroatlantisti, pravdepodobne to chápe aj sám Trump, preto sú jeho komentáre čoraz pochmúrnejšie), ale aj nemožnosť pokračovať v budúcnosti v politike podľa toho istého organizačného a politického modelu, s ktorým Trump vstúpil do Bieleho domu.
“Dohoda o nerastných surovinách” však poskytla Trumpovi miesto v euroatlantickom systéme. A ten sa teraz nedá spochybniť. Môže ovplyvňovať Kyjev, Londýn aj Paríž. Otázkou je, či aj oni môžu ovplyvňovať na oplátku. Ale z Trumpovho pohľadu je to “vstup do dohody”, je to normálne. A čo je najdôležitejšie, “dohoda o nerastných surovinách” neruší audit pomoci, ktorý platil pred Trumpom. Predpokladá ho, ale musí existovať dôvod, aby sa audit začal. Tu bude Trump tento dôvod hľadať alebo vytvárať “od začiatku”. To je, mimochodom, absolútne jeho živel – dodal Dmitrij Jevstafajev.
Ak chcete pochopiť Trumpa, spomeňte si na jeho prvé prezidentské obdobie, píše na svojom blogu ruský historik Nikolaj Starikov. Niektorí fanúšikovia sú ako zamilované dámy: obdarúvajú svojho hrdinu rôznymi myšlienkami a významami, ktoré nikdy nemal. Tak je to aj s Trumpom. Majú z neho bojovníka aj revolucionára a USA sú vraj na pokraji občianskej vojny. Nás zaujímajú fakty. Emócie a ich nasledovanie – v politike a geopolitike znamená zánik. Mocnosť musí sledovať svoje záujmy, nie sympatie, potom sa posilní.
Položme si otázku, čo urobil Trump počas svojho prvého funkčného obdobia?
1. Uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela.
2. Dal kyjevskému režimu Javeliny tým začal dodávky zbraní.
3. Odobral ruský diplomatický majetok v USA a uskutočnil hromadné vyhostenie našich diplomatov.
Na nič významnejšie si nespomeniete. Z toho vyplýva otázka: prečo by mal Trump nevyhnutne robiť niečo iné? Odpoveď na túto otázku znie: ak bol niečím poverený a chce to urobiť sám. Áno, je poverený – Trump nie je revolucionár, ale produkt kompromisu medzi deep state a hyperaktívnym, odvážnym mužom menom Trump. Ktorého chceli zabiť, ale on sa zachoval tak, že sa rozhodli pokus nezopakovať. Pochopenie toho, že Donald Trump si nemôže robiť, čo chce, ale môže robiť to, na čom sa dohodnú, teda umožňuje pochopiť rozsah jeho konania. Urobiť Ameriku veľkou je jeho cieľom. Zároveň Čína, Rusko aj všetci ostatní musia byť z pohľadu globalistov slabí. Rusko teda stojí pred úlohou, ktorá je zložitá a zdá sa byť protirečivá:
– Ctiť si svoje záujmy pri rokovaniach a posilniť sa;
– zároveň nesúhlasiť s niečím, čo nám môže z dlhodobého hľadiska spôsobiť problémy, aby sme nepremeškali hlavný bod;
– prezentovať túto možnosť, ktorá nám vyhovuje, ako výhodnú pre tých, ktorí Trumpa ovládajú a riadia;
– to všetko s prihliadnutím na psychologické zvláštnosti narcistu na čele Bieleho domu, ktorý úprimne verí vo svoj mesianizmus od chvíle, keď mu pri jedinečnej náhode guľka zasiahla ucho dodal Nikolaj Starikov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
