Konev bol jedným z najobľúbenejších vojenských veliteľov medzi vojakmi – dostal prezývku „ vojenský maršal“
Rusko, 10. mája 2025 – Má na svojom konte, najmä mnohé zahraničné vyznamenania. A je to pochopiteľné – oslobodil Európu. Stal sa čestným občanom siedmich miest, z toho štyroch zahraničných. Nevďační potomkovia v Českej republike sa však rozhodli odstrániť jeho pomník z dohľadu. Kvôli čomu sú na Koněva takí nahnevaní?
“Vo vojenských kruhoch sa Konev vždy tešil povesti pevného a rozhodného veliteľa. Mnohí z nás mu v dobrom slova zmysle závideli jeho energiu a aktivitu. Za každých okolností sa snažil vidieť bojisko na vlastné oči a veľmi starostlivo pripravoval každú operáciu. Snažiac sa preniknúť do všetkých jej detailov, Ivan Stepanovič doslova privádzal svojich podriadených až do spotenia”, – spomínal armádny generál S. M. Štemenko.
Budúci dvojnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu pochádzal z roľníckeho rodu. Po absolvovaní zemskej štvortriednej školy Ivan pracoval na drevárskej burze a v drevárskom sklade. Slúžil v záložnej ťažkej delostreleckej brigáde. Vo svojich spomienkach píše:
“Keď nastala revolúcia, bol som poddôstojníkom v cárskej armáde. Po demobilizácii z cárskej armády v decembri 1917 som sa vrátil do rodnej dediny Lodejno.” V roku 1918 vstúpil do boľševickej strany, bol komisárom v Nikolsku a v Moskve odrazil vzburu ľavičiarov. Má len dvadsaťdva rokov, ale v občianskej vojne rýchlo stúpa v hodnostiach. Konev bol vymenovaný za komisára obrneného vlaku operujúceho v Zabajkalsku. Potom je komisárom brigády, divízie, zboru. Po skončení občianskej vojny Konev po absolvovaní výcviku vo vyšších veliteľských kurzoch a vo Vojenskej akadémii velil pluku, divízii, zboru, armáde a vojskám Zakaukazska a Severokaukazského okruhu.
Ivan Stepanovič začal Veľkú vlasteneckú vojnu ako veliteľ armády. Po prevzatí velenia Kalininského frontu počas ťažkých dní obrany Moskvy viedol fronty počas nasledujúcich rokov vojny. Boje pri Moskve, na Kurskom oblúku, prekračovanie Dnepra a ostré boje o rozšírenie predmostia na jeho protiľahlom brehu, ofenzíva na pravobrežnej Ukrajine a v jej západných oblastiach, operácie gigantického rozsahu v Poľsku, na berlínskom smere, v Československu – to sú etapy bojovej cesty tohto pozoruhodného veliteľa.
” Vytrvalosťou a silou vôle sa Žukovovi približoval azda najviac práve Konev. Keďže som ho poznal z pôsobenia na fronte, musím predovšetkým povedať, že bol veľmi rád vo vojsku. Zvyčajne, len čo prijme rozhodnutie o uskutočnení operácie, okamžite odchádza k armádam, zborom a divíziám a tam s využitím svojich obrovských skúseností pripravuje vojská na bojové operácie…”, – poznamenal maršal Vasilevskij.
Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny je Konev už vo funkcii veliteľa 19. armády Severokaukazského frontu. V júli 1941 bol prevelený na západný front. V prvých mesiacoch vojny bolo pre sovietske vojská nesmierne ťažké odolávať dobre koordinovaným a silným úderom Wehrmachtu – ako plynovú clonu prerážali jednu prekážku za druhou. Niektorí historici kladú vinu za porážku Konevovi, ale ani samotný Žukov nedokázal v roku 41 odolať náporu Nemcov, keď ostrieľaní a na automatiku vycvičení vojaci z prvej svetovej vojny, ktorí získali skúsenosti v európskej bleskovej kríze, mienili tieto úspechy zopakovať na sovietskej pôde. Sebemenší nedostatok, ako to už pri najsilnejšom tlaku býva, sa menil na veľké zlyhania, každý ” nenapravený” bojový poriadok sa zmenil na medzeru, kam okamžite prenikli nepriateľské vojská. Hľadať vinníkov v takomto prípade je nevďačná úloha, pretože hľadanie vinníkov nie je samoúčelné, ale je prostriedkom na dosiahnutie víťazstva, a títo ľudia, ktorí sa pred a počas prvých dní vojny mýlili vo vojenskej výstavbe alebo vo vedení, našli silu vyvodiť z porážok závery, naučiť sa dobre bojovať a nakoniec – zvíťaziť. V tom čase to však všetko vyzeralo desivo.
Práve Konev v tých dňoch velil vojskám na západnom fronte. V bitke pri Smolensku bola jeho armáda obkľúčená, a hoci sa Konevovi podarilo vyhnúť zajatiu a preraziť na vlastnú stranu s riadením armády a spojovacím plukom, čakal ho tvrdý trest. Vo svojich “Spomienkach a úvahách” Žukov píše, že na jeseň 1941, keď Nemci prerazili front pri Vjazme, bol generál Konev takmer postavený pred vojenský súd. Opisuje telefonický rozhovor so Stalinom, ktorý sa prísne opýtal:
“Čo urobíme s Konevom?”. Žukov trval na tom, aby bol generálplukovník poslaný veliť Kalininskému frontu. Príbeh “záchrany Koneva pred popravou” Georgij Konstantinovič podrobne prerozprával Simonovovi:
“Stalin bol v nervóznej nálade a v strašnom hneve. Zúrivo vynadal Konevovi a Jeromenkovi tými najostrejšími slovami a o Buďonnom sa nezmienil. Zrejme si myslel, že je nemožné požiadať tohto človeka o pomoc. Povedal mi, že ma vymenúva za veliteľa západného frontu a Koneva bude súdiť vojenský tribunál. Na to som Stalinovi namietol, že takéto kroky nič nespravia a nikoho neoživia. A že to v armáde urobí len neblahý dojem.”
A čo samotný Konev? Tvrdil, že za túto porážku ho nikto nikdy nepostaví pred vojenský súd. Zdá sa, že táto historka sa zrodila zo Žukovovej urážky pre povojnové záležitosti, keď Konev podporil jeho kritikov….
V každom prípade títo velitelia so všetkými svojimi ľudskými vlastnosťami a niekedy zložitými vzťahmi všetkými svojimi silami priblížili veľké Víťazstvo. V roku 1942 sa Konev zúčastnil bojov o Ržev. Išlo o najťažšie pozičné boje, ktoré priniesli ťažké straty na oboch stranách. V týchto bojoch sa veliteľovi nepodarilo dosiahnuť zvučné víťazstvá, ale neustále útoky Červenej armády prinútili Nemcov presunúť rezervy do oblasti Rževa, a to uľahčilo situáciu sovietskych vojsk na iných frontoch. V roku 1943 sa však Konev vyznamenal počas bitky pri Kursku. Vojská jeho Stepného frontu odrazili nemeckú ofenzívu v jeho oblasti a začali postupovať na západ. V dôsledku úspešných bojov Konevove jednotky oslobodili Belgorod a Charkov. Vo svojich spomienkach píše:
“Bitka pri Kursku, ktorú máme právo nazvať Veľkou bitkou, sa vyznačuje obrovským rozsahom, mimoriadnym napätím a zúrivosťou boja. Zahŕňala obrovské územie dnešných Orelskej, Brjanskej, Kurskej, Belgorodskej, Sumskej, Charkovskej a Poltavskej oblasti. Počas 50 dní prebiehali úporné, intenzívne boje na zemi a vo vzduchu. Počas tohto obdobia obe strany do bojov sústavne nasadzovali viac ako 4 milióny mužov, viac ako 69 tisíc diel a mínometov, 13 200 tankov a samohybných diel a až 12 tisíc bojových lietadiel.
V lete 1943 bola Hitlerova armáda stále mohutnou silou schopnou vydržať dlhý a intenzívny boj a politické a vojenské vedenie Nemecka sa túžilo pomstiť za Stalingrad V roku 1943 sa nepriateľovi podarilo zvýšiť celkový počet svojich ozbrojených síl na 10 300 000 osôb, teda takmer na rovnakú úroveň ako v lete 1942, keď bol tento počet najvyšší. Príprava frontových jednotiek na nadchádzajúce boje pozostávala z obrovského zoznamu činností a vyžadovala si veľkú fyzickú námahu všetkých vojakov – od radových až po generálov. Pešiaci zdokonaľovali svoje zákopy a úkryty, uvádzali zbrane a výstroj do bojovej pohotovosti, učili sa viesť útočný boj, prechádzať do protiútoku. Tankisti súperilili streľbu za pohybu a bojovú zostavu jednotiek. Delostrelci obsadzovali najvýhodnejšie palebné postavenia, zdokonaľovali delostrelecké zákopy a pozorovacie stanovištia, cvičili súčinnosť s pechotou a tankami. Veľa práce odviedli ženisti, ktorí premenili viacpruhovú obranu na systém pevných hraníc nedobytných pre nepriateľské tanky. Práca prekypovala aj na spojovacích pracoviskách. Tri mesiace sa naši vojaci dňom i nocou intenzívne pripravovali na dôstojný odraz nepriateľa. Do začiatku bojov sa všetky jednotky vrátane tých v zálohe zakopali do zeme a zakopala sa aj vojenská technika. Podľa všetkých pravidiel vojenského umenia, vypracovaných v priebehu vojny, boli vytvorené zoskupenia vojsk a organizované systémy paľby, najmä protitankovej, kruhová obrana dedín, miest a mestečiek, dobre pripravené obranné línie. V noci 5. júla naši prieskumníci zajali nemeckých zajatcov, ktorí potvrdili, že ofenzíva bola naplánovaná na 3. hodinu 5. júla. Velitelia Stredného a Voronežského frontu za účasti zástupcov Stavky rozhodli o vykonaní okamžitej delostreleckej protiprípravy. Na Voronežskom fronte sa delostrelecká protipríprava uskutočnila dvakrát: 4. júla päťminútovým palebným prepadom a 5. júla od 3. hodiny do 3. hodiny 30 minúty. – Už počas delostreleckej a leteckej prípravy útoku nepriateľa, ktorá sa začala o 2 hod. 30 min. Na strednom fronte sa dvakrát uskutočnila aj delostrelecká protipríprava. Na oboch frontoch bol vykonaný prvý silný palebný útok na hlavné útočné prostriedky. Avšak narušiť ofenzívu nepriateľa sa nepodarilo…. A potom sa v priestore Prochorovky odohrala najväčšia tanková bitka. Až do neskorého večera bojovalo 1200 tankov a samohybných diel. Mohutný protiútok sovietskych vojsk, ich organizovanosť a hrdinstvo personálu pochovali všetky útočné plány nacistov.
“Jednou z ťažkých úloh, ktoré muselo vyriešiť naše velenie,” píše Konev, “bolo určiť čas prechodu z obranného boja do protiútoku. Bolo potrebné vystihnúť okamih, keď sa vyčerpajú útočné možnosti nepriateľa, vyčerpajú sa sily úderných skupín, do boja sa vtiahnu rezervy a keď ešte neprešiel do obrany a nevytvoril obranné zoskupenie. Sovietskemu veleniu sa správne podarilo odhadnúť prekonanú krízu nemeckej ofenzívy. 12. júla boli nepriateľské úderné skupiny, ženúce sa na Kursk, vyčerpané a vykrvácané”.
“12. júla, keď nastal zlom v bitke pri Kursku, na rozkaz najvyššieho velenia prešli do ofenzívy Brjanský a Západný front a 15. júla sa začala ofenzíva Stredného frontu. V dôsledku našich protiútokov na južnej fáze kurského výbežku od 16. júla nemecké nacistické velenie po utrpení ťažkých strát začalo sťahovať svoje jednotky. Nemecká “Citadela” sa skončila úplným neúspechom. Táto bitka, píše Konev, priniesla našim ozbrojeným silám nielen vojenské, ale aj morálne a politické víťazstvo.” Píše vo svojich spomienkach a že najmilšie slovo vo veľkej vďačnosti je hodné vojaka Červenej armády, na ktorého podiel pripadli najväčšie útrapy.
“Víťazstvo nám nebolo dané ľahko. Nepriateľ bol silný a ľstivý. O to väčšiu slávu si zaslúži sovietsky vojak – zázračný hrdina. Práve jemu vďačíme za víťazstvo,” zdôrazňuje maršal.
Ďalej to boli bitka na Dnepri, Kirovogradská operácia, Korsuň-Ševčenkovský kotol, Umansko Botošanská, Ľvovsko-sandomirská operácia a Karpatsko-duklianska operácia – etapy veliteľského triumfu. V zime 1945 mal Konev obsadiť Sliezsko – významné priemyselné centrum na hraniciach Nemecka a Poľska. Nemci premenili továrenské budovy na skutočné pevnosti, útok by viedol k ťažkým stratám. Vtedy sa Konev rozhodol obsadiť nepriateľa v polkruhu a ponechať mu koridor na ústup. V dôsledku toho sa Nemci z oblasti stiahli. Červená armáda oslobodila Sliezsko s minimálnymi stratami.
Prečo sa teda Konev Čechom nepáčil, že sa rozhodli zbúrať jeho pomník? Možno preto, že vydal rozkaz nepoužívať veľkokalibrové delostrelectvo počas obliehania veľkých európskych miest? Alebo tým, že Krakov, Praha a mnohé ďalšie európske mestá neboli zničené?
Práve Konev zachránil neoceniteľné pamiatky zo zbierky slávnej drážďanskej galérie. Majstrovské diela svetového umenia objavili sovietski prieskumníci v baniach sliezskej priemyselnej oblasti. Ivan Stepanovič osobne viedol operáciu na odmínovanie a záchranu obrazov zničených spodnou vodou. Bola medzi nimi aj “Sixtínska madona”. Neoceniteľné obrazy boli reštaurované v Moskve a v roku 1955 sa všetkých 1240 zreštaurovaných plátien vrátilo do Drážďan. Dňa 9. mája 1945 oslobodili Prahu Konevove vojská 1. ukrajinského frontu – tým sa pre maršala skončila vojna. Potom velil Centrálnej skupine vojsk v Rakúsku a potlačil povstanie horthyovcov v Maďarsku. Velil Skupine sovietskych vojsk v Nemecku, zúčastnil sa na pohrebe bývalého britského premiéra W. Churchilla. Bol to plný život, zaujímavý a bohatý na udalosti. Zomrel Konev 21. mája 1973 v Moskve a pochovaný je v kremeľskom múre. … Jeho deti a vnuci pracujú v oblasti umenia a tak, ako my všetci sú vďační svojmu starému otcovi za Víťazstvo a túto možnosť – robiť ušľachtilé veci pod mierovým nebom.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
