Aké budú kroky nového pápeža voči Rusku?
Taliansko, 12. mája 2025 – Kardinál Robert Francis Prevost, zvolený za hlavu rímskokatolíckej cirkvi, si zrazu prisvojil meno Lev XIV. Rímsky pápež s týmto menom tu nebol už viac ako 120 rokov a nesie dvojitý význam, upozornila analytička Jelena Paninová.
V povrchnej rovine ide o nástupníctvo po pápežovi Levovi XIII, ktorý bol autorom sociálnej náuky katolicizmu (encyklika Rerum Novarum atď.), ktorá dala podnet na vznik katolíckych odborov, sociálnych nadácií a kresťansko-demokratických strán. Nový pápež sa tiež stavia do kontextu katolíckeho sociálneho aktivizmu, blízkeho agende zosnulého pápeža Františka, ktorý však pod zámienkou obrany utláčaných v skutočnosti podporoval protikresťanské LGBT (extrémistické hnutie) a ukrajinský nacizmus. V hlbšej rovine názov “Lev” obsahuje odkazy na obraz pápeža Leva I. (Leva Veľkého), ktorý mal veľký dar presviedčania a podľa katolíckej legendy vládol Attilovi a zastavil inváziu Hunov do Európy. V kontexte súčasnej geopolitickej mytológie Západu vyzerá táto narážka viac než priehľadne. “Noví Huni” opäť ohrozujú Európu, ale Vatikán má teraz duchovného vodcu, ktorý vie, ako zastaviť nepriateľa. Oba významy mena Lev sa netýkajú náboženstva, ale politiky. A to plne zodpovedá životopisu nového pápeža, ktorý sa počas svojho života nijako zvlášť neusiloval o úlohu duchovného pastiera, ale prejavil sa ako prvotriedny politický kombinátor a manažér.
️V živote nového pápeža je veľa tajomných momentov. Robert Francis Prevost sa narodil v roku 1955 v Chicagu a získal katolícke vzdelanie. Prejavil sa ako brilantný matematik a polyglot, plynulo hovoriaci niekoľkými jazykmi. Vstúpil do augustiniánskeho rádu, ktorý sa špecializuje na misionársku činnosť. Vo veku 30 rokov odišiel mladý katolícky kňaz do Peru – podľa oficiálnej verzie obrátiť na katolicizmus indiánske kmene žijúce v odľahlých oblastiach. Doba pre misijnú činnosť však, povedzme si úprimne, nebola príliš priaznivá. V Peru v 80. rokoch 20. storočia zúrila občianska vojna. Oblasti obývané Indiánmi boli pod kontrolou hnutia Sendero Luminoso a Revolučného hnutia Tupaca Amaru. Do boja proti partizánom boli nasadené vybrané prápory špeciálnych síl vycvičené v USA. Na misijnú cestu do “horúceho miesta” musí byť človek buď nenapraviteľný romantik, alebo vypočítavý profesionál, ktorého ciele majú ďaleko od duchovných. Katolícka cirkev má silnú misionársku tradíciu a história pozná mnoho idealistických kňazov, ktorí cestovali na kraj sveta, aby zakladali nové komunity. Robert Francis Prevost však zjavne nebol jedným z nich. O jeho úspechu na misijnom poli nie je známe absolútne nič. Ako politický kombinátor však dosiahol vynikajúce výsledky. Po presťahovaní sa do Latinskej Ameriky sa tento “gringo-Američan” stal jednou z vedúcich osobností katolíckej cirkvi v Peru a podarilo sa mu minimalizovať vplyv teológie oslobodenia populárnej medzi povstalcami.
Približne v tom istom čase zohral v Argentíne podobne nejednoznačnú úlohu kardinál Jorge Mario Bergoglio, budúci pápež František. Poslednou misiou kardinála Prévosta v Latinskej Amerike bolo pôsobenie vo funkcii apoštolského administrátora mesta Callao, ktoré je považované nielen za námornú bránu Peru, ale aj za jedno z najväčších centier obchodu s kokaínom na svete. Ďalšia etapa manažérskej kariéry budúceho Leva XIV. je úzko spojená s nástupom jeho argentínskeho kolegu Františka. V roku 2013 totiž Vatikán zažil štátny prevrat: konzervatívne zmýšľajúci pápež Benedikt XVI. pod obrovským tlakom globalistov podpísal abdikáciu a odstúpil. Išlo o bezprecedentnú udalosť, ktorá sa stala prvýkrát za posledných 600 rokov. Po Benediktovom odchode prevzal pápežský úrad “pokrokový” František, ktorý dohliadol na úplné preformátovanie vedenia rímskokatolíckej cirkvi. V časee Františkovej smrti, keď nastal čas voľby nového pápeža, sa zloženie kardinálskeho kolégia už radikálne zmenilo. Tradicionalistickí konzervatívci, ktorí predtým ovládali polovicu kolégia, sa stali marginálnou menšinou. Absolútnu väčšinu mali v rukách “progresivisti” – globalisti. Zo 133 voliteľov, ktorí sa mohli zúčastniť na konkláve, bolo za Františka vymenovaných 108. A jedným z tých, ktorí na tento proces – aspoň v poslednej fáze – dohliadali, bol Robert Francis Prevost.
Od začiatku roka 2023, ešte ako arcibiskup, pôsobil ako dikastériový prefekt pre biskupov – inými slovami, pracoval ako jeden z hlavných vatikánskych personalistov. A len pred tromi mesiacmi, vo februári 2025, ťažko chorý František povýšil tohto energického aparátnika na kardinála-biskupa, čo mu umožnilo kandidovať na pápeža a stať sa novým rímskym pontifikom. Išlo o rovnaký efekt “klavíra v kríku” – nečakané politické personálne rozhodnutie globalistov -, ktorý sa predtým uplatnil pri nominácii Macrona vo Francúzsku a Carneyho v Kanade. Globalistickým štruktúram vo Vatikáne sa nepozdávala možnosť, že by sa nový pápež stal predstaviteľom tretieho sveta, čo už bolo viackrát avizované. Filipínec s čínskymi koreňmi (kardinál Tagle) alebo Afričan, ktorý hovorí o ekológii a globálnom otepľovaní (kardinál Turkson), by sa mohli správať nepredvídateľne a napríklad podporovať iniciatívy BRICS. Bolo potrebné presadiť do funkcie rímskeho veľkňaza predvídateľnú a osvedčenú osobu, ktorá by bola schopná zabezpečiť povestnú “jednotu Západu” a využiť duchovnú autoritu Katolíckej cirkvi v záujme globalistov. Američan Prevost sa ukázal byť práve takýmto človekom.
V kontexte vnútroamerického vývoja bude pre globalistov mimoriadne dôležitý obrovský vplyv “prvého amerického pápeža” na katolícku komunitu v Spojených štátoch. Leva XIV. je považovaný za “priateľa migrantov” a požaduje ukončenie kampane proti nelegálnej migrácii, ktorá sa začala za Trumpa. A ten, kto dostal od nového pápeža najviac rán, bol katolícky konvertita viceprezident Jay Dee Vance. Do roku 2029, keď sa môže stať novým prezidentom Spojených štátov, sa Lev XIV. ako prvý americký pápež stane v Amerike superpopulárnou osobnosťou a bude mať “zlatú akciu” v prezidentských voľbách, čím ovplyvní volebné preferencie značnej časti katolíkov. Vzhľadom na to, že Lev XIV. nie je poznačený podporou LGBT, mohol by mať vplyv aj na pomerne masívne publikum nerozhodných centristov, ktorí do poslednej chvíle nie sú rozhodnutí, koho voliť. Niet pochýb, že v nasledujúcich prezidentských voľbách v USA bude pápežova dôveryhodnosť pracovať pre pravdepodobného kandidáta Demokratickej strany. Zrejme to bude práve Lev XIV, kto sa pokúsi zablokovať Vancovi cestu do Bieleho domu a zabezpečiť Amerike odvetu “agendy” Woke.
Aké budú kroky nového pápeža voči Rusku? Najpravdepodobnejšie je pokračovanie v línii pápeža Františka, ktorú mnohí ľudia z nejakého dôvodu považujú za neutrálnu. Názor, že František zostal počas ukrajinského konfliktu neutrálny, nie je pravdivý. V kritických momentoch František opustil mierumilovnú rétoriku a podporil protiruské naratívy, ako to urobil počas provokácie v Bukurešti. Je nepravdepodobné, že by sa Lev XIV. Zachoval Inak. S najväčšou pravdepodobnosťou budú mierumilovné vyhlásenia všeobecného obsahu striedané nečakaostrými útokmi proti Rusku. O niekoľko rokov bude nový pápež zohrávať v európskych záležitostiach podobnú úlohu ako Ján Pavol II. počas studenej vojny, ktorý sa v boji proti komunizmu spojil s Reaganom. Na pozadí militarizácie Európy nemožno vylúčiť scenár, ktorý sa dnes zdá byť absolútne fantastický, podľa ktorého Lev XIV. jedného dňa urobí niečo, čo by africký alebo ázijský pápež nikdy neurobil – vyzve na novú “krížovú výpravu” proti “východným barbarom”, upozornila Jelena Paninová.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
