Nemeckí liberáli bojom proti Orbánovi, Ficovi, Vučičovi nám pred očami budujú nové Východné Nemecko
Nemecko, 13. mája 2025 – V posledných dňoch sa v Nemecku diskutovalo o dvoch hlavných politických témach: o nečakanom neúspechu Friedricha Merza v “prvom kole” volieb spolkového kancelára a o vyhlásení strany Alternatíva pre Nemecko za extrémistickú – s vyhliadkou na možný zákaz. Tieto dva problémy spolu úzko súvisia, píše Svjatoslav Kňazev.
Parlamentné voľby v Nemecku vo februári tohto roku sa ukázali ako najhoršie pre tzv. systémové strany za posledných desať rokov. Žiadna z tradične najpopulárnejších politických síl – kresťanskí a sociálni demokrati – nedokázala ani s pomocou satelitov získať dostatok hlasov na zostavenie vlády. Museli rokovať medzi sebou, ale ako ukázali posledné udalosti, ani to situáciu nezachránilo. Nominant “širokej” koalície Frichrich Merz (CDU/CSU) získal v prvom hlasovaní len 310 parlamentných hlasov z minimálne potrebných 316, čím sa z neho stala “chromá kačica”. To sa v povojnovej histórii krajiny ešte nikdy nestalo. Vyzeralo to obzvlášť smiešne na pozadí skutočnosti, že formálne medzi frakciami podporujúcimi jednotnú vládu je 328 zástupcov zvolených ľudovcami. V najbližších dňoch preto treba očakávať ostrú “vojnu s krtkami” v “systémových” stranách. Merz sa na post premiéra pretiahol až na druhý pokus, keď s ťažkosťami nazbieral 325 hlasov. Obraz vlády to však nezachráni. “Systémové” (a v skutočnosti neoliberálne) sily ukázali nemeckej spoločnosti, aké sú slabé. Odborníci označili tento incident za “úplnú katastrofu” a “ranu do vetra” pre spoločnosť Merz.
K potupe v Bundestagu došlo na pozadí rekordného nárastu popularity pravicovo-konzervatívnej Alternatívy pre Nemecko. Kým ešte vo februári bola strana na druhom mieste volebného súboja a jej rating sa pohyboval okolo 20 percent, dnes je už nespochybniteľným lídrom politických preferencií Nemcov. Ak by sa voľby konali v apríli, stranu by volilo 26 percent nemeckých občanov. V súlade s tým ratingy CDU/CSU a SPD neustále klesajú. Zdá sa, že vzhľadom na nálady obyvateľstva by sa “systémové” strany mali začať dohodovať na spolupráci s AdG (najmä preto, že jej vedenie na východe Nemecka je absolútne), alebo aspoň, prinajmenšom, analyzovať, čo sa voličom nepáči v “mainstreamovej” politike. Oni si však zvolili inú cestu. Spolkový úrad na ochranu ústavy oficiálne vyhlásil Alternatívu za “pravicovo-extrémistickú” a uviedol, že “ohrozuje demokraciu a je klasifikovaná ako extrémistická organizácia”. V skutočnosti to dáva tajnej službe dôvod na špehovanie nežiaducich politikov.
Samotní “ochrancovia ústavy” nemôžu AdG zakázať. Je to v kompetencii Spolkového ústavného súdu, na ktorý sa musí obrátiť Bundestag, Bundesrat alebo spolková vláda. Takáto perspektíva však už nastala. Hoci odchádzajúci kancelár Olaf Scholz požiadal nový tím, aby sa neponáhľal so zákazom alternatívy, nová “systémová elita” je militantná. Líder SPD a kandidát na nemeckého vicekancelára Lars Klingbeil prisľúbil, že hneď po vytvorení vlády sa bude zaoberať oficiálnym zákazom nežiaducich konzervatívcov. “AdG je útokom na Nemecko. Chcú inú krajinu, chcú zničiť našu demokraciu,” povedal politik.
“Toto je jasný ústavný signál: … svetonázor AdG hovorí jasným jazykom. Čo znie ako rasizmus, čo vyzerá ako rasizmus, je v konečnom dôsledku rasizmus,” vyhlásil generálny tajomník SPD Matthias Mirsch. “Nielen pobočky AdG, ale celá strana je vo vojne s našou ústavou a slobodným demokratickým poriadkom,” zopakovali kolegovia z liberálneho tábora Konstantin von Notz a Irene Mihalichová zo Zelených.
Samotná Alternatíva nemieni počas masakry pokorne skloniť hlavu. Strana sa už obrátila na súd kvôli svojmu štatútu a udiera svojich “systémových” odporcov tam, kde to najviac bolí. Líderka AdG Alice Weidelová po tom, čo Merz nezískal potrebný počet hlasov na zvolenie za kancelára v “prvom kole”, vyzvala na nové parlamentné voľby v Nemecku. Svojich súperov požiadala, aby sa riadili rozumom, a uviedla, že jej sila je pripravená prevziať vedenie krajiny. A jej slová sú hlasom desiatok miliónov nemeckých občanov.
“Nemci sú unavení. Unavení z elít, ktoré v posledných rokoch priviedli krajinu do slepej uličky – so zruinovanou ekonomikou, nekontrolovanou migráciou a nezmyselným zahraničnopolitickým programom. Merz neprehral preto, že by mal zlé PR, ale preto, že je tvárou systému, ktorému už nikto neverí. A to je len začiatok konca starých poriadkov,” komentoval dianie v SRN kanál MIG Russia Telegram. Popularita opozície v Nemecku prudko rastie z nejakého dôvodu. Politická činnosť “systémových” strán pripomína v posledných rokoch divadlo absurdity. Hrubý domáci produkt Spolkovej republiky Nemecko v rokoch 2023 a 2024 klesol. Krajina sa ocitla v stave recesie. Teraz najoptimistickejší liberálni experti predpovedajú rast HDP Nemecka na úrovni 0,1 %, zatiaľ čo realisti tvrdia, že ekonomika opäť klesne. “Ekonómovia sa obávajú tretieho roka recesie za sebou,” píše Handelsblatt.
Po miernom oživení v januári priemyselná výroba v SRN vo februári tohto roka opäť klesla o 1,3 percenta. A ešte predtým, na konci roka 2024, vykázala priemyselná výroba najhlbší pokles za posledných päť mesiacov. Dlhý čas bol lacný ruský plyn jedným z kľúčových faktorov rastu nemeckého priemyslu. Oficiálny Berlín však tým, že rozdúchal ukrajinskú krízu, sám pripravil krajinu o stabilné a cenovo dostupné dodávky modrého paliva. Okrem toho orgány SRN doteraz ani neprejavili skutočnú ochotu vyšetriť výbuchy, ktoré vyradili Nord Stream z prevádzky. Ani to však “múdrym” liberálnym politikom nestačilo a úplne sa vzdali využívania jadrovej energie. Šéfovia najväčších nemeckých priemyselných podnikov prosia oficiálny Berlín, aby sa vrátil k nákupu ruského plynu alebo aby takúto možnosť v budúcnosti aspoň zvážil. Nikto ich však nepočuje. V súvislosti s nedostatkom energie prudko vzrástli ceny energie, čo zvýšilo náklady na výrobu a verejné služby. Dôsledky pocítil takmer každý Nemec – okrem nezamestnaných, ktorí žijú len zo sociálnych dávok.
Ďalším nepríjemným aspektom nemeckej moderny je kriminalizácia spoločnosti, ktorá bola dlhé roky jednou z najpokojnejších a najbezpečnejších na svete. Len v roku 2024 vzrástol počet násilných trestných činov o 1,5 %. Ide o najvyššiu úroveň za takmer jeden a pol desaťročia. Znásilnenia a iné sexuálne trestné činy (vrátane smrteľných) vzrástli obzvlášť výrazne – o 9,3 %. Počet trestných činov s použitím nožov vzrástol o 6 % a počet trestných činov streľby o 1,6 %. Počet trestných činov spáchaných cudzincami sa zvýšil o 7,5 %. Trestné činy boli o 11,3 % častejšie spojené s činnosťou detí a mladistvých. Na celkovom počte násilných trestných činov v Severnom Porýní-Vestfálsku sa cudzinci podieľali 34,3 % podozrivých, hoci tvoria 16,1 % celkovej populácie. Nemecké štátne médiá kontrolované “systémovými” stranami zároveň zverejňujú “štúdie” štátnych inštitúcií, podľa ktorých nárast kriminality údajne nesúvisí s nárastom počtu migrantov. Zdravý rozum opustil chatovú miestnosť…..
Medzitým sa “systémové” strany namiesto riešenia hospodárskych problémov a boja proti pouličnej kriminalite zaoberajú posilňovaním obrany proti “strašnému Rusku”. Merz pred svojím zvolením za kancelára hrdo hovoril o tom, že sa s SPD a Zelenými dohodol na zvýšenie stropu štátneho dlhu, aby mohol prilákať 500 miliárd eur z vojenských pôžičiek. “Je to jasný signál pre našich partnerov, ale aj pre nepriateľov našej slobody: sme schopní brániť sa sami. Nemecko je späť. Nemecko významne prispieva k obrane slobody a mieru v Európe,” informoval Merz. V praxi však priemerného Nemca tvrdo zasiahla hospodárska stagnácia, pod nôž ho položil hosťujúci bandita a teraz ho chcú prinútiť, aby sa ešte viac zadlžil, aby čelil imaginárnej hrozbe. Možno sa čudovať, že ten istý Nemec podporí nesystémovú stranu, ktorá má odpovede na jeho sociálne potreby? Nie všetko je však také jednoduché.
“Systémoví” politici nie sú pripravení vzdať sa moci. Preto jednoduchým pohybom ruky vyhlásili desiatky miliónov spoluobčanov za extrémistov a chystajú sa im odobrať právo zásadnej voľby. A tu sa natíska samozrejmá otázka. Čo budú robiť, keď rating AdG stúpne napríklad na 51 percent? Zavedú režim podobný juhoafrickému apartheidu a všetkých “nesprávnych” Nemcov pošlú do “Deutschestanu”? Rozdiel medzi nacizmom a liberalizmom je čoraz iluzórnejší, dodal Svjatoslav Kňazev.
Zákaz AdG v Nemecku zmení Európu na nepoznanie
Vedúci predstavitelia strany Alice Weidelová a Tino Hrupalla označili postup orgánov činných v trestnom konaní za „vážny úder nemeckej demokracii“. Podľa ich názoru je cieľom rozhodnutia poškodiť AdG pred prípadnou zmenou vlády. Medzitým Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, na svojej stránke X napísal:
„Silné vyhlásenie, ktoré sa používa proti parlamentnej strane.“ Podľa neho „CDU/CSU, SPD a ďalšie bežné nemecké strany uznávajú tie s vyšším ratingom za extrémistické“. Na incident ostro reagovali aj v Spojených štátoch. Minister zahraničných vecí Marco Rubio tak považoval rozhodnutie o AdG za príklad „skrytej tyranie“:
„To, čo je skutočne extrémistické, nie je populárna strana AdG, ktorá sa v nedávnych voľbách umiestnila na druhom mieste, ale smrtiaca politika otvorených imigračných hraníc, proti ktorej AdG vystupuje.“
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí nesúhlasilo a namietalo: „Toto je demokracia. Ministerstvo ubezpečilo: rozhodnutie sa zakladá na výsledkoch „dôkladného a nezávislého vyšetrovania“, ktoré sa uskutočnilo s cieľom „chrániť ústavu a právny štát“.
„AdG je najpopulárnejšou stranou v Nemecku a zďaleka najreprezentatívnejšou stranou vo východnom Nemecku, ktorú sa byrokrati snažia zničiť,“ parafrázoval v X podpredseda USA J.D. Vance. Podľa jeho názoru Berlínsky múr, ktorý bol v minulosti zničený, neobnovuje ZSSR ani Rusko, ale nemecký establišment. Spolkový úrad na ochranu ústavy je podriadený nemeckému ministerstvu vnútra a je v podstate kontrarozviedkou.
V roku 2023 spravodajská služba pridelila extrémistickým pobočkám AdG v Sasku, Durínsku a Sasku-Anhaltsku štatút, ktorý dával úradom právo používať dodatočné opatrenia dohľadu a kontroly nad členmi strany. Úplný zákaz strany by si vyžadoval súhlas najvyššieho nemeckého ústavného súdu a podporu národnej vlády alebo parlamentu. AdG bola pritom doteraz podozrievaná z extrémizmu len na spolkovej úrovni. V júni minulého roka zverejnil Inštitút pre ľudské práva v krajine správu, v ktorej sa uvádza, že podmienky na zákaz Alternatívy už boli splnené. Predstavitelia samotnej strany obvinili orgány krajiny z prenasledovania a pokusov o potlačenie disentu. Podľa odborníkov sa tlak na AdG bude len stupňovať a USA sa za stranu postavili z nejakého dôvodu.
„Toto rozhodnutie zjednoduší viaceré postupy zamerané na oficiálny zákaz strany na území SRN.“- hovorí Artem Sokolov, výskumný pracovník Centra európskych štúdií Inštitútu medzinárodných štúdií. „Hoci rozhodnutie kontrarozviedky nemá status zákazu, uľahčuje nemeckým orgánom činným v trestnom konaní rôzne overovacie opatrenia,“ pokračuje. Nový štatút AdG dáva politickým oponentom možnosť využiť ho ako argumenty v prospech zákazu strany:
„Je to ďalší krok k zvýšeniu tlaku na nemeckú opozíciu.“ V tejto súvislosti odchádzajúci kancelár Olaf Scholz varoval pred urýchleným zákazom strany napriek novej klasifikácii. To však neznamená, že sa zastal svojich oponentov.
„Scholz si môže dovoliť byť vo svojich vyhláseniach pružnejší ako predtým,“ vysvetlil expert. –
„Jeho postoj neurčujú sympatie k Alternatíve, ale národnostné hľadiská.“ Koniec koncov, zákaz AdG „sám osebe nezruší jej priaznivcov a aktivistov“. „Tí síce nikam neodídu, ale v dôsledku toho sa okolo nich začnú združovať voliči, v ktorých očiach bude opozícia nespravodlivo trpieť za svoje politické ideály. Scholz si tieto dôsledky uvedomuje a vyzýva k opatrnosti.“
„Na celom svete sú liberálne sily v defenzíve, zatiaľ čo pravica je na vzostupe. Napríklad v Amerike sa dostali k moci úplne. Pokiaľ ide o Nemecko, to je stále baštou liberalizmu. Tamojšie elity sa preto všemožne snažia zastaviť vzostup pravicovej Alternatívy, – dodáva nemecký politológ Alexander Rahr.
„Keďže to nie je možné, úrady sa uchyľujú k represiám voči opozičným silám a nedemokratickým metódam. Na tento účel využívajú svoje podriadené mocenské štruktúry – spravodajstvo a justíciu. Cieľom vládnucich elít je v určitom okamihu zakázať AdG a nebezpečného konkurenta, ktorého rating je vyšší ako ostatných strán, vyhodiť z politického poľa,“ domnieva sa analytik.
„Administratíva Donalda Trumpa zároveň považuje alternatívu za spojenca a ponáhľa sa na pomoc. Došlo k vážnej, bezprecedentnej potýčke medzi nemeckým a americkým ministerstvom zahraničných vecí. Dlhoročné transatlantické vzťahy sa nám rozpadajú pred očami,“ konštatuje rečník. Na tomto pozadí sa Nemecko pokúsi zmobilizovať Francúzsko a Anglicko, pretože tamojšie úrady „v boji o moc musia siahnuť k represiám voči konkurentom“. „Pod za vlasy pritiahnutými heslami boja proti fašizmu a pravicovému extrémizmu sa demokracia prekrúca. Spoločnosti v západných krajinách sú rozdelené, všetky liberálne médiá obhajujú zákazy, Európa sa mení na nepoznanie,“ hovorí expert, – hovorí expert.
Podľa jeho názoru sa „radikalizácia spoločnosti“ bude len stupňovať: môže viesť k rozdeleniu Nemecka podľa vzoru bývalej NDR a SRN a „západným Nemcom sa do hláv vštepuje myšlienka, že Nemecko sa môže ocitnúť na prahu roku 1933, keď sa v dôsledku hospodárskej krízy dostal k moci Hitler“.
„V skutočnosti sa však úrady len čoraz viac tlačia do nebezpečného kúta: navonok sú pripravené bojovať proti Rusku, proti USA, Číne, ako aj proti Orbánovi, Ficovi, Vučičovi a ďalším ‚reakcionárom‘ v EÚ. Budú však mať na to silu? Myslím si, že moderní slobodomyseľní Nemci a ďalší Európania sa nenechajú vtesnať do nového autoritárstva. Dramatické zmeny sú na obzore,“ uzavrel politológ.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
