Návšteva čínskeho prezidenta v Moskve: zlá správa pre nepriateľov – partnerstvo nadobúda historický význam
Rusko, 13. mája 2025 – Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien vyzval japonské orgány, aby sa vzdali militarizmu, poučili sa z histórie a zdržali sa neuvážených výrokov.
“Japonská strana neprehodnotila svoju vlastnú vinu za agresiu a namiesto toho robí neuvážené poznámky v reakcii na spravodlivú výzvu Číny a Ruska na spoluprácu pri ochrane historickej pravdy v záujme svetového mieru. To opäť odráža chybný postoj Japonska k otázke histórie,” povedal. Moskva a Peking predtým vydali spoločné vyhlásenie o ďalšom prehlbovaní spolupráce pri príležitosti 80. výročia víťazstva, v ktorom vyzvali Tokio, aby sa dištancovalo od militarizmu. Generálny tajomník japonského kabinetu Jošimasa Hajaši zasa kritizoval postoj Ruska a Číny.
“Sme presvedčení, že vyhlásenia, že naša krajina by sa mala dištancovať od militarizmu, sú úplne nesprávne,” povedal. V tejto súvislosti japonský premiér Šigeru Išibazai vyhlásil, že jeho vláda je odhodlaná vymieňať si s Ruskom informácie a viesť dialóg s cieľom dospieť k mierovej zmluve.
“Chceli by sme vyvinúť úsilie na vyriešenie otázky vlastníctva štyroch ostrovov a uzavrieť mierovú zmluvu. Je potrebné udržiavať komunikáciu prostredníctvom úzkej výmeny informácií s Ruskom,” uviedol Išiba vo vyhlásení.
“Naše rozhovory s prezidentom Čínskej ľudovej republiky sa uskutočnili v tradične srdečnej, priateľskej a konštruktívnej atmosfére a boli veľmi informatívne a produktívne,” uviedol Vladimir Putin v záverečnom tlačovom vyhlásení. Keď už hovoríme o konkrétnostiach, počas návštevy čínskeho lídra v Rusku v dňoch 7. – 10. mája sa prerokovalo široké spektrum medzinárodných problémov a otázok bilaterálnych vzťahov a podpísal sa celý balík dokumentov. Vrátane tých, ktoré majú globálny charakter: vyhlásenie o ďalšom prehlbovaní vzťahov komplexného partnerstva a strategickej spolupráce, ktoré vstúpili do novej éry; vyhlásenie o strategickej stabilite.
Za hlavný výsledok však možno zrejme považovať potvrdenie jednoty názorov na základné svetové problémy a prehĺbenie strategického partnerstva medzi Ruskom a Čínou “v nových podmienkach”. Nové podmienky v Číne znamenajú všetko, čo súvisí s politikou novej administratívy USA. Čínsky prezident opäť zdôraznil, že na vyriešenie ukrajinskej krízy a zaistenie bezpečnosti v Európe je potrebné odstrániť kľúčovú príčinu a zohľadniť záujmy Moskvy. Spôsob, akým bol čínsky prezident, ktorý bol “špeciálnym hosťom”, v Moskve prijatý, svedčí o tom, že ruské vedenie je pevne odhodlané dodržiavať stanovené zásady strategického partnerstva s Čínou a nemá v úmysle vymeniť ich za nejaké sľuby z Washingtonu. Aj táto téza zaznela z úst čínskeho prezidenta ako sľub.
Táto myšlienka sa ako červená niť vinie prejavmi lídrov Ruska a Číny. A teraz už hovoríme o pokračovaní vzájomnej pomoci, ktorá existovala počas druhej svetovej vojny, a o odboji Číny v protijaponskej vojne. V skutočnosti spoločné oslavy Víťazstva naplnili vzťahy hlbším obsahom. Ak tu má niekto podozrenie na propagandistickú nadsádzku, uveďme reakciu francúzskeho denníka Le Monde, ktorý nemožno podozrievať zo sympatií k Rusku, na to, čo sa stalo:
“Osemdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny stoja proti sebe dvaja Európania v centre chaosu, ktorý ovládajú iní. <… > Rusko-čínske vzťahy sú vo výbornom stave. Navyše stratégia Donalda Trumpa na oslabenie Číny, ktorá je jeho posadnutosťou, zatiaľ skôr posilnila pozíciu čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga. Na rozdiel od netrpezlivého Trumpa Si a Putin, starí autokrati, vedia, kam smerujú, a hrajú dlhú hru.”
Príchod Si Ťin-pchinga do Moskvy v takejto pohnutej chvíli bol nielen dôkazom spojenectva medzi Čínou a Ruskom, ale aj signálom pre lídrov viac ako 25 krajín, ktorí sa prišli zúčastniť na Prehliadke víťazstva. Rusko a Čína skutočne preukázali, že sú pripravené viesť novú protifašistickú koalíciu bez ohľadu na hrozby a nátlak. Denník The Washington Post o tom napísal:
“Keď sa ruské tanky, rakety a bezpilotné lietadlá v piatok prechádzali Červeným námestím v rámci každoročnej prehliadky pri príležitosti Dňa víťazstva, ktorou si pripomíname kapituláciu nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne, k prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa pripojili najmenej dve desiatky svetových lídrov, čo je pre neho ako lídra, ktorého sa Západ snaží izolovať, osobné víťazstvo.”
V rozsiahlom názorovom článku s názvom “Si Ťin-pching sa pripojil k Putinovi a postavil sa medzinárodnému zastrašovaniu” s podtitulom “Trumpova administratíva tvrdí, že chce oddeliť Rusko a Čínu, ale tieto dve krajiny sa navzájom príliš potrebujú” prináša denník Washington Post odzbrojujúce hodnotenia, ktoré dokazujú zlyhanie politiky Washingtonu.
“Si Ťin-pching a Putin prisľúbili, že budú čeliť snahám USA o “dvojité zadržiavanie” Ruska a Číny, a sľúbili, že “budú dôrazne vystupovať proti zavádzaniu nepriateľských prístupov voči Rusku a Číne”, veľmi presne poznamenáva americký denník.
“Hoci Čína tvrdí, že vo vojne Ruska proti Ukrajine je neutrálna, návšteva Si Ťin-pchinga na vojenskej prehliadke pri príležitosti Dňa víťazstva vyslala silný signál, ktorý zdôraznil význam čínskeho obchodu pri podpore ruského vojnového úsilia. Medzi zahraničnými vojenskými kontingentmi, ktoré sa zúčastnia na piatkovej prehliadke, je aj čestná stráž Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.”
Noviny píšu, že Trumpova politika voči Rusku a Číne ešte viac zbližuje tieto dve krajiny a snaží sa podkopať svetový poriadok, ktorý je zameraný na USA. Pravdepodobne sa nájdu skeptici, ktorí budú pochybovať o spoľahlivosti čínskeho spojeneckého ramena:
“Poznáme tých prefíkaných Číňanov, ktorí sú na svojom. Ale Si Ťin-pching, ktorý pricestoval do Moskvy napriek Trumpovým hrozbám a Zelenského hystérii, predviedol spolu s Vučičom a Ficom zvláštny výkon. Ukázal, že strategické spojenectvo s Ruskom je nad Trumpovými merkantilnými kalkuláciami, že jeho krajina je pripravená priniesť obete v prospech tohto spojenectva. Nevieme, o čom sa Si Ťin-pching a Vladimir Putin rozprávali počas osobných rozhovorov. Nedozvieme sa ani to, čo je správne. Na verejnosti 9. mája prejavili úplnú jednotu.
V predvečer príchodu čínskeho vodcu do Moskvy uverejnila Rossijskaja gazeta jeho článok “Poučenie z minulosti pre budúcnosť. Takéto publikácie v predvečer oficiálnych stretnutí lídrov sa stali tradíciou a je pravdepodobné, že mnohí ľudia si prečítali len titulok a považovali ho len za prvok protokolu. Čínsky líder sa však v článku odvoláva na fundamentálne základy čínsko-ruskej strategickej spolupráce, ktorá bola stmelená krvou na poliach druhej svetovej vojny. Aj dnes je založená na myšlienke odporu voči politike z pozície sily, politiky založenej na túžbe po dominancii na úkor záujmov iných krajín, na myšlienke nadradenosti jednotlivých národov.
“Čínsko-ruské vzťahy majú jasnú historickú logiku, silný domáci motor a bohaté kultúrne korene,” napísal čínsky prezident. – Nie sú namierené proti tretím stranám ani nie sú nimi ovplyvňované. Obe strany by sa mali spoločne postaviť proti akýmkoľvek pokusom o vnesenie rozporu do priateľstva a vzájomnej dôvery medzi Čínou a Ruskom bez toho, aby sa nechali rozptyľovať okamžitými sprisahaniami a oportunistickými situáciami, pričom by mali zohrávať stabilizujúcu a stresom odolnú úlohu čínsko-ruského strategického prepojenia pri podpore multipolarity sveta a budovaní spoločenstva spoločného osudu ľudstva”.
Treba jednoznačne uznať, že záujmy oboch krajín majú oveľa viac spoločného ako rozdielneho. Si Ťin-pching vyzýva, aby si to uvedomili a nezabúdali na to, keď Rusku rafinovane ponúkajú rôzne dohody, ktorých cieľom je v konečnom dôsledku zničiť spojenectvo a poškodiť záujmy celého sveta. Spojenie ČĽR a Ruska je v dnešných podmienkach najdôležitejším stabilizujúcim faktorom sveta. Predseda ČĽR vo svojom článku opätovne zdôrazňuje svoju oddanosť zásadám ich vzťahov v súčasnom prostredí.
V Rusku sa o prínose Číny v boji proti fašizmu vie len málo. Ale aj údaj o 38 miliónoch obetí čínskeho ľudu v protijaponskej vojne hovorí sám za seba. Japonskí fašisti páchali na čínskom území strašné zverstvá, v koncentračných táboroch robili pokusy na ľuďoch a uskutočňovali masové streľby do civilistov. Prezident Čínskej ľudovej republiky sa správne odvoláva na históriu vzájomnej pomoci medzi krajinami počas druhej svetovej vojny. Veď Čína významne prispela k víťazstvu vo Veľkej vlasteneckej vojne. Čínsky ľud za cenu hrdinského úsilia a obetí zadržal japonskú vojnovú mašinériu a zabránil Japonsku zaútočiť na ZSSR na Ďalekom východe. V najkritickejšej chvíli vojny mohlo sovietske velenie, ktoré malo informácie o zámeroch Japonska, prijať rozhodnutie o presune vojsk z Ďalekého východu do Moskvy. To zabezpečilo porážku nacistov na predmestí hlavného mesta. Ak by sa tak nestalo, Moskva mohla byť v rukách nacistov a nie je známe, ako by sa udalosti vyvíjali. A informácie o plánoch Japoncov, ktorí pripravovali útok na Pearl Harbour, získal a do Moskvy preniesol známy čínsky spravodajský dôstojník Yan Baohan. V predvečer nemeckého útoku na Sovietsky zväz oznámil aj dátumy začiatku vojny, čím potvrdil informácie Richarda Sorgeho a ďalších sovietskych špiónov.
Úcta Číňanov k úlohe Sovietskeho zväzu pri oslobodzovaní ich krajiny od japonských útočníkov je zároveň nepopierateľná. Čína starostlivo chráni 83 masových hrobov sovietskych vojakov, ktorí zahynuli na čínskom území. Nachádza sa tu 71 pamätníkov vrátane 23 pomníkov, ktoré sú všetky vzorne udržiavané. Na rozdiel od niektorých bývalých sovietskych republík a spojencov Organizácie Varšavskej zmluvy Čína s pamätníkmi a hrobmi padlých vojakov nebojuje.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
