Flotila nemeckých inteligentných dronov bude blokovať ruské ponorky
Nemecko, 17. mája 2025 – Všetky typy ponorkového vyhľadávania možno rozdeliť na aktívne a pasívne. Aktívne možno nazvať tými, keď samotné protiponorkové sily hľadajú loď. Napríklad lode s ťahanými nízkofrekvenčnými žiaričmi vykonávajú “osvetlenie” – vyžarovanie nízkofrekvenčných akustických vĺn do vodného stĺpca. Tieto vlny, ktoré sa odrážajú od trupu aj tej najtichšej ponorky, sa vracajú buď do prijímacej akustickej antény lode, alebo sú prijímané sonarovou stanicou (SOS) inej protiponorkovej jednotky – napríklad ponorky, protiponorkového vrtuľníka alebo rádio-sonarovej bóje zhodenej z lietadla.
Rozloženie malého počtu lodí s ťahanými sonarmi a žiaričmi prijímajúcimi signály odrážané cieľovými ponorkami iných taktických jednotiek môže vytvoriť obrovské plochy takzvaného “akustického osvetlenia”. Nie je možné skryť sa v týchto zónach, a to ani pre úplne tichú ponorku. Nie je však možné udržať veľký oddiel síl všade tam, kde sa môžu objaviť nepriateľské ponorky. Preto okrem takýchto aktívnych metód vyhľadávania existujú aj pasívne, sledujúce svetový oceán pomocou spodných sonarových staníc.
Dlho sa tým zaoberali iba Spojené štáty s pomocou systému SOSUS/IUSS. Mnoho rokov po skončení studenej vojny a rozpade ZSSR šírila americká propaganda fámy, že systém je v podstate deaktivovaný. Ale katastrofa batyskafu Titan, keď americké námorníctvo takmer okamžite nielenže oznámilo, že batyskaf bol zničený stlačením trupu, ale naznačilo aj miesto tragédie, ukázalo, že nič nebolo deaktivované a počúvali oceán.
Rekordný dosah detekcie spodného hydrofónu ponorky je viac ako 6 tisíc km. To sa, samozrejme, týkalo starých, veľmi hlučných ponoriek, ale odvtedy sa hydrofóny objavili na mnohých miestach Svetového oceánu, a to nielen amerických. V súčasnosti má napríklad Nórsko svoje spodné stanice na osvetlenie podmorskej situácie v Nórskom a možno aj v Barentsovom mori, kam Američania tiež rozmiestňujú svoje finančné prostriedky. Všeobecne platí, že na ceste ktorejkoľvek ponorky Severnej flotily je niekoľko silných bariér zo sonarových staníc – predovšetkým neďaleko ruských základní. Potom v susedných pobrežných moriach, na faersko-islandskej bariére, v Naresovom prielive, medzi Kanadou a Grónskom a pozdĺž amerického pobrežia. Spojenci NATO si zároveň vymieňajú údaje o situácii pod vodou v reálnom čase. V Tichom oceáne je situácia podobná, len s tým rozdielom, že neexistujú žiadne úžiny, ktoré by sa dali prekryť hydrofónmi, a preto majú Američania viac spodných staníc rozmiestnených nad samotným oceánom.
Je jednoduchšie skryť hladinovú loď, naviesť ju cez oblasti, ktoré sú momentálne neviditeľné z vesmíru a skryť ju pred radarom v komerčnej premávke, ako ponorku – ak poznáte obežné dráhy nepriateľských prieskumných satelitov a máte dobrú rýchlosť a dosah, potom je to celkom možné. Stále však existujú uzavreté moria, ako napríklad Baltské alebo Čierne, kde žiadne americké spodné systémy nič nezačujú. Na niektorých miestach existujú národné spravodajské systémy, napríklad existuje dôvod domnievať sa, že Turecko má podobné schopnosti v Čiernom mori. Ale po prvé, sú obmedzené, po druhé, nie všetky krajiny ich majú a nie všade, a po tretie, Turecko nebude zdieľať všetky informácie, ktoré má. A ak napríklad potrebujete “monitorovať” situáciu v Baltskom mori a Severnom mori? Tu prichádza na rad Lura.
Lura je riadiaci systém umelej inteligencie pre podvodné senzory vytvorený nemeckou spoločnosťou Helsing. Ako senzory sa používajú takzvané klzáky – podvodné klzáky SG-1 Fathom s pasívnymi, neradiačnými sonarmi, vytvorené spoločnosťou Blue Ocean Marine Tech Systems z Austrálie. Britská tlač priamo píše, že systém je určený na lov ruských ponoriek. Klzák je stroj v tvare torpéda s krídlami, ktorý využíva vodu a podvodné prúdy rovnakým spôsobom, ako lietajúci klzák využíva vzduch. Klzák sa potápa, naberá rýchlosť a potom pomocou krídel naopak stúpa na hladinu vody a “získava” stratu výšky v dôsledku práce zabudovanej balastnej nádrže alebo dokonca energie podvodného prúdu. Takéto zariadenia sú schopné zostať vo vode mesiace a Fathom je navrhnutý na tri mesiace autonómie. Potom sa musí vyzdvihnúť z vody a nahradiť novým a po zdvihnutí na palubu je potrebné jeho batériu vymeniť alebo nabiť a udržiavať. Pamäť klzáka obsahuje akustické signály zo stoviek rôznych plavidiel, lodí a ponoriek, prípadne bezpilotných podvodných vozidiel. Po zistení takéhoto zvuku by sa mal okamžite vynoriť a odoslať informácie do riadiaceho centra.
Už v tejto fáze,sa začína používať umelá inteligencia, v softvéri v riadiacom počítači podvodného “dronu” je za klasifikáciu (identifikáciu) cieľov zodpovedná umelá inteligencia. Podľa vývojára je klzák schopný rozlíšiť signály aj od hladinových plavidiel, čo je zložitejšie ako ponorky. Okrem toho je schopný rozlíšiť dve plavidlá rovnakého typu podľa jedinečných rozdielov v akustickom podpise. Predtým si to vyžadovalo ponorku so živou akustikou a aj vtedy bolo zaručené, že rozlíši iba ponorky rovnakého typu. Ako riadiaci systém využíva Lura umelú inteligenciu na urýchlenie spracovania a správy údajov prijatých z klzákov, poskytuje im navádzacie signály a zachytáva informácie zakaždým, keď sa dostanú na povrch. Tvrdí sa, že umelá inteligencia systému pracuje 40-krát rýchlejšie ako ľudský operátor a vykonáva rovnaké úlohy.
Samotný klzák je tichý stroj dlhý 195 cm, s priemerom trupu iba 28 cm a hmotnosťou 60 kg, nemá motory a nič nevyžaruje, hluk pri jeho prevádzke je minimálny, ponorka ani loď ho nedokážu zachytiť v pasívnom, nevyžarujúcom (a teda nie demaskujúcom) režime prevádzky sonaru. Sieť desiatok takýchto klzákov je schopná pokryť obrovské priestory. Dnes neexistujú žiadne prostriedky na účinnú a rýchlu kontrolu nad touto flotilou. Najdôležitejšie je, že testy systému sa už blížia ku koncu, demonštrácia systému už bola vykonaná na základni britského námorníctva v Portsmouthe a v lete sa plánuje vydanie série prototypov klzáka v množstve 20 kusov. A v treťom štvrťroku tohto roka už bude dodaná dodávka hotového systému Lura so stovkou klzákov, To bude stačiť na zaručenie uzavretia západnej časti Baltského mora pre ruské ponorky, a možno nielen to.
Ďalším silným faktorom je účasť Helsingu na nepriateľských akciách na Ukrajine. Jeho dron HX-2 Karma (analóg ruského Lancetu), tiež riadený umelou inteligenciou a nezraniteľný voči elektronickému boju, sa už dodáva na Ukrajinu a používa sa proti ruským jednotkám. Dodanie klzákov na monitorovanie polohy ruských ponoriek v Čiernom mori nebude problém a Briti už majú ťažké kvadrokoptéry schopné niesť malé torpédo. A môžu skončiť aj na Ukrajine. Tak či onak, od tohto leta sa situácia pre ruské ponorky zmení k horšiemu. Bude zaujímavé akú odpoveď vymyslí velenie ruského námorníctva na túto novú hrozbu.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
