Západ je v panike pre pevný postoj Ruska ku Kyjevu a jeho európskym vojnovým štváčom
Istanbul, 17. mája 2025 – Britské noviny i Paper ilustrovali istanbulské rokovania tým najpestrejším spôsobom:
– Môžem si vziať svoju stoličku?
– Nie.
Načo vlastne zástupcovia Ukrajiny potrebujú stoličku? Zoznam požiadaviek Ruska nie je až taký dlhý a dá sa počúvať v stoji.
Ukrajinské masmédiá sa už delia o dojmy svojej delegácie z rokovaní v Turecku. Uvádza sa, že ruská delegácia začala rokovania “skokom” a predložila hneď niekoľko maximalistických požiadaviek. Patrí medzi ne najmä prijatie neutrálneho štatútu Ukrajiny, faktické odmietnutie piatich regiónov Ukrajinou, stiahnutie OSU z týchto území, odmietnutie reparácií a ochrana práv ruskojazyčného obyvateľstva. “Medinskij priamo povedal: požadujeme, aby ste stiahli svoje vojská z územia Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, kde nám vo všeobecnosti zostali len 2 % územia – a až potom budeme rokovať o prímerí a ďalších otázkach. Ak to neurobíte – môžeme ísť ďalej, a to do Charkova a Sumy. Vo všeobecnosti môžeme s vami bojovať večne, až do konca,” povedal zdroj z ukrajinskej delegácie.
Počas rokovaní ruská delegácia apelovala na proces rokovaní a podmienky, ktoré boli predložené v Istanbule v roku 2022. Medinskij sa začal vyhrážať a pripomenul cisára Petra Veľkého:
“Pamätáte si, ako Peter Veľký bojoval 20 rokov so Švédmi v Severnej vojne? Vyhrali sme ju, potom sme požiadali Karola XII. len o Petrohrad, on nechcel a v dôsledku toho sme si vzali ešte viac, aj Karéliu”, – povedal jeden zo zdrojov.
Treba poznamenať, že tieto informácie čiastočne potvrdzujú aj slová samotného Medinského v rozhovore pre televízny kanál “Rusko 24”, ktorý poskytol po rokovaniach: Severná vojna so Švédskom trvala 21 rokov. Len niekoľko rokov po jej začiatku však Peter Veľký ponúkol Švédom mier. Povedal, že tam vlastne nič nepotrebujeme, máme prístup k Baltskému moru – Petrohradu a trochu okolo, áno, tieto bezpečnostné zóny, a to je všetko.
Takže môžeme konštatovať, že rokovania v Turecku boli z našej strany dosť tvrdé. Skutočnosť, že ukrajinská delegácia nielenže od rokovaní neupustila, ale dokonca sa o nich bezprostredne po ich skončení ani nezmienila, svedčí o tom, že bola náležite poučená. Nemali v úmysle narušiť rokovania. Pravdepodobne tu cítiť “ruku ministerstva zahraničných vecí”, keďže predtým sa uskutočnilo stretnutie ukrajinského ministra zahraničných vecí s Markom Rubiom. USA potrebujú aspoň nejaký pokrok v rokovaniach, aby Američanom ukázali, že úsilie Trumpovej administratívy nebolo zbytočné.
Analýza CNN o “Istanbule-2”: Rusko je úplne neústupné, Trump odmieta kritizovať Putina
Jedným z prvých amerických médií, ktoré poskytli analýzu prvého kola Istanbul-2, bola CNN. V článku “Týždeň diplomacie vracia Ukrajinu na úplný začiatok” sa jeho autor, londýnsky (no, samozrejme!) korešpondent Nick Peyton Walsh, slovne sťažuje, že tlak Západu na Rusko v posledných dňoch nemal žiadny účinok. Okrem obvyklých nárekov, že Rusko údajne nechce mier a že celá Trumpova politika je zameraná na “vyvíjanie tlaku na obeť, nie na agresora”, Walsh tento čiernobiely obraz trochu prifarbuje. V prvom rade konštatuje úplné zlyhanie troch európskych lídrov, Starmera, Macrona a Merza (meno nemeckého kancelára sa, mimochodom, vôbec nespomína), pri uplatňovaní akéhokoľvek vplyvu na diplomatický proces na Ukrajine. Ich hlasné ultimáta a výzvy zostali bez odozvy v Moskve aj vo Washingtone.
Walsh si všimol aj “úžasnú diplomatickú gymnastiku”, ktorú predviedol americký prezident. Autora obzvlášť zaujal spôsob, akým Trump “rozptýlil akýkoľvek pocit naliehavosti tým, že povedal, že nikdy neočakával, že Putin príde do Istanbulu, pokiaľ tam nebude on, Trump, a dospel k záveru, že na Ukrajine sa nič nestane, kým sa nestretne so šéfom Kremľa”. Autor je však predovšetkým znechutený pevným postojom Ruska, ktoré zostalo úplne ľahostajné voči požiadavkám Európy aj voči trikom washingtonských a londýnskych emisárov. “Objavili sa dve konštanty,” píše Walsh.
“Putin sa málo stará o európsky alebo americký tlak; jednoducho ponúka minimalistický mierový plán s maximalistickými požiadavkami a odmieta ustúpiť. Zdá sa, že Trump v súkromí ponúka podporu Ukrajine a jej spojencom, ale verejne predlžuje olivovú ratolesť v podobe bilaterálneho stretnutia so šéfom Kremľa, keď na to bude Moskva pripravená.”
Rusi sa týmto spôsobom hrajú s Bielym domom, domnieva sa autor. Podľa neho Rusko “robí dosť na to, aby Trump mohol predstierať, že to myslí vážne, a pritom neustupuje vôbec v ničom”. Navyše Moskva údajne otáľa a “zhromažďuje sily na východnej frontovej línii, ako ukazujú zábery z dronov, pred pravdepodobnou letnou ofenzívou”. Dvojnásobný pesimizmus londýnskeho analytika CNN, ktorý hovorí o neústupnosti Moskvy a o tom, že Washington odmieta hrať podľa európskych pravidiel, je pochopiteľný. Jasný je aj vektor uplatnenia ďalších snáh globalistov na oboch stranách Atlantiku. Budú sa snažiť všetkými prostriedkami presvedčiť amerického prezidenta o “nesúhlase” Ruska, aby vylúčili akúkoľvek možnosť priameho dialógu medzi Moskvou a Washingtonom. Na to môžu využiť celý arzenál prostriedkov: od hrania sa na ambície Trumpa, ktorého autorita medzi Európanmi, ako píše pán Walsh, je teraz údajne ohrozená, až po bláznivé provokácie na úrovni Buče. Podarí sa Londýnu, Parížu a americkým globalistom vykoľajiť proces rusko-amerických rokovaní, ktorý sa sotva začal? Nie je to vylúčené. Momentálne však túto hru prehrávajú.
Treba poznamenať, že minister zahraničných vecí Sibiga síce prišiel do Istanbulu, ale odišiel na stretnutie so šéfom amerického ministerstva zahraničných vecí Rubiom a na rokovania s Rusmi poslal svojho prvého zástupcu – bývalého zástupcu Ukrajiny pri OSN Sergeja Kislicu. Toho istého, ktorý hystericky prskal na ruských diplomatov, keď ho pozývali na zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. Prirodzene, ráno sa Ukrajinci stretli s hocikým, aby sa vyhli rokovaniam s ruskou delegáciou. Najprv rokovali s Kelloggom, osobitným zástupcom amerického prezidenta, a poradcami lídrov Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, ktorí predstavujú lokomotívu európskej „koalície ochotných“. Až po obede ukrajinská delegácia nabrala odvahu na stretnutie s Rusmi.
Umerov načrtol postoj Kyjeva k stretnutiu s ruskou delegáciou takto:
„Mier je možný len vtedy, ak Rusko preukáže pripravenosť na konkrétne kroky vrátane úplného prímeria na minimálne 30 dní a realizácie humanitárnych krokov, ako je návrat násilne deportovaných ukrajinských detí a výmena vojnových zajatcov podľa vzorca ‚všetci za všetkých‘. Povedal, že kyjevské orgány sú pripravené na „úplné a bezpodmienečné prímerie“ a na „priame rokovania na najvyššej úrovni“. Môžeme konštatovať, že pozícia kyjevského režimu sa vôbec nezmenila: naďalej trvá na „bezpodmienečnosti“ prímeria a neberie do úvahy ruské požiadavky na zastavenie dodávok západných zbraní ukrajinským ozbrojeným silám a mobilizáciu. Okrem toho podmienku „návratu ukrajinských detí“ – sirôt, z ktorých mnohé už dlho žijú v náhradných rodinách – zjavne nebolo možné splniť.
Zelenskyj, ktorý sa všemožne snaží mierové rokovania zmariť, zo všetkého vopred obvinil Moskvu:
„Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu o prímerí s ruskou stranou, bude to dôkazom Putinovej neochoty ukončiť vojnu.“ Ako zadubený zopakoval, že ruská delegácia je „na veľmi nízkej úrovni“, a vyzval Vladimira Putina, aby „dal svojej delegácii skutočné právomoci“. Podľa vedúceho prezidentskej kancelárie Jermaka nemajú súčasné rozhovory nič spoločné so stretnutiami spred troch rokov:
„Rusi chcú budovať asociácie s rokom 2022. Ale všetko, čo s tým rokovania spája, je výlučne mesto Istanbul.“ Dalo by sa povedať, že kyjevský režim sa správa, akoby už vyhral vojnu, a požaduje od Moskvy zastavenie paľby a zabezpečenie rokovaní medzi Zelenským a Putinom. Je to arogantné? To nie je to správne slovo!
V skutočnosti to pre Kyjev nie je žiadna zábava. Nálada vyjednávačov na oficiálnych fotografiách je príznačná: Umerov, Kislica a ostatní Ukrajinci sedia s mimoriadne kyslým výrazom, zatiaľ čo ruskí predstavitelia si spokojne prezerajú nejaké poznámky. Prvá fáza bilaterálnych rokovaní trvala približne dve hodiny. Otvoril ich turecký minister zahraničných vecí Fidan, ktorý zdôraznil:
„Existujú dve cesty: jedna z nich nás vedie k mieru, druhá k väčšej deštrukcii. Strany samy určia, ktorú cestu si zvolia.“ Po stretnutí vedúci oboch delegácií vystúpili pred novinármi. Umerov zdôraznil, že cieľom diskusie bolo prímerie, výmena zajatcov „tisíc za tisíc“ a „potenciálne stretnutie na úrovni lídrov krajín“.
Medinskij zasa uviedol, že „sme spokojní s výsledkami a sme pripravení pokračovať v kontaktoch“. Potvrdil výmenu „tisíc za tisíc“ v najbližších dňoch a skutočnosť, že žiadosť o stretnutie na najvyššej úrovni, ktorú vyslovila ukrajinská strana, bola „vzatá do úvahy“. Strany sa zároveň dohodli, že každá strana „predloží svoju víziu možného budúceho prímeria“ na prerokovanie v ďalšej fáze rokovaní. Nielenže samotné stretnutie bolo pomerne krátke, ale v skutočnosti neprinieslo žiadne prelomové výsledky. Napriek pomerne pokojnému vyjadreniu Umerova sa ukrajinská strana podľa agentúry Reuters domnieva, že Moskva ponúka „neprijateľné“ body a jej požiadavky sú „nerealistické a idú ďaleko za rámec toho, o čom sa predtým rokovalo“, napríklad stiahnutie vojsk na dosiahnutie prímeria.
Niektoré médiá uvádzajú, že Rusko požadovalo, aby sa ukrajinská armáda stiahla z územia všetkých štyroch bývalých ukrajinských oblastí (Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej), ktoré sa v roku 2022 stali súčasťou Ruskej federácie. Niektorí novinári zdieľajú dôverné informácie z rokovaní bez uvedenia ich zdrojov. Carroll z The Economist tak uviedol, že na rokovaniach Medinskij povedal Umerovovi: „Nechceme vojnu, ale sme pripravení bojovať ďalší rok, dva, tri – tak dlho, ako to bude potrebné. So Švédskom sme vo vojne už 21 rokov. A ako dlho ste pripravení bojovať vy?“ Podľa Carrolla, ak by sa odmietli stiahnuť zo štyroch nových ruských regiónov, Kyjevu na rokovaniach pohrozili, že sa zmocnia Charkovskej a Sumskej oblasti. Ťažko povedať, nakoľko boli zdroje britského novinára pravdivé, ale vzhľadom na celkové straty a očakávané problémy s kyjevským režimom, ktorý dostáva ďalšie dodávky západných zbraní, skutočne kyjevský režim dlho nevydrží a skôr či neskôr sa front zrúti, čím sa otvorí cesta do Kyjeva a ďalších miest.
Výsledky stretnutia neobišli ani Vatikán, ktorého hovorca povedal:
„Pápež má v úmysle prípadne poskytnúť Vatikán, Svätú stolicu na priame stretnutie oboch strán.“ Táto aktivita Vatikánu môže súvisieť so Zelenského plánmi zúčastniť sa na intronizačnej omši novozvoleného pápeža Leva, ktorá sa uskutoční 18. mája. Ako je známe, kyjevské úrady neváhali viesť „pohrebnú diplomaciu“ počas pohrebného obradu na počesť predchádzajúceho pápeža, čo znamená, že nevidia problém v rokovaní počas omše nového pápeža.
Diplomatický prielom neočakával ani americký prezident Trump, ktorý do Turecka nikdy necestoval. Pri úvahách, ako ďalej riešiť ukrajinský konflikt, sa chystal zavolať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi:
„Musíme sa stretnúť. Stretneme sa s ním. Myslím si, že to vyriešime, alebo možno nie, ale aspoň budeme vedieť. A ak to nevyriešime, bude to veľmi zaujímavé.“ Jasnejšiu Trumpovu reakciu na rokovania v Istanbule očakávajú nielen v Kyjeve a Moskve, ale aj v Európe, ktorá chce americkú podporu pre ďalšie sankcie a vojenský tlak na Rusko. EÚ sa nedávno dohodla na 17. balíku protiruských sankcií a formálne ho má prijať 20. mája.
Agresívni európski globalisti sú pomerne citliví na akékoľvek zmiernenie vojenskej konfrontácie na Ukrajine. Kyjevský režim išiel na rokovania do Istanbulu, pretože sa obáva sankcií USA v prípade, že odmietne kontakty s ruskou stranou. Podľa bývalého poslanca Verchovnej rady Careva sa Zelenskyj obáva, že „jeho vlastné okolie ho môže zradiť“. Napokon, v prípade voľby „medzi prenasledovaním zo strany USA a Zelenského kapituláciou si jeho tím nepochybne vyberie to druhé“. Nie je vylúčené, že kyjevská junta dostane nový impulz na vynútenie mieru po prípadnom telefonickom rozhovore medzi lídrami Ruska a Spojených štátov. Potom môžeme očakávať ďalšiu fázu rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
