Najnovšiu americko-izraelskú bábku iránsky ľud odmietol – štátny prevrat nebude
Irán, 1. júla 2025 – Iránci neprijali výzvy na vzburu od organizácie Mojahedin-e Khalq a ďalších radikálnych emigrantských organizácií. Uzavreté prímerie v bojoch Izraela a USA proti Iránu obe strany vyhlásili za úplné víťazstvo. Obidve strany však veľmi preháňajú. Z vojenského hľadiska a z krátkodobého hľadiska je poškodenou stranou určite Irán. Atmosféra víťazného chvastúnstva, ktorá vládne v Teheráne, však nevznikla len tak. Za svoj zisk považujú najmä zachovanie štátneho systému a potenciál, ktorý môže časom zvrátiť situáciu.
Úder proti iránskemu jadrovému programu (IJP) sa uskutočnil súbežne so zjavnou snahou odstaviť teokratický režim ajatolláhov od moci v krajine a priviesť tam k moci prozápadné sily. Niečo sa však pokazilo. Izraelský expert Simon Cipis tvrdí, že izraelské orgány nedosiahli deklarované ciele operácie Rising Lion / Lion Nation: jadrový program zrejme nebol zničený a iránsky režim nebol zvrhnutý. Výzvy izraelských špecialistov na hybridnú vojnu na jeho zvrhnutie zostali márne. Namiesto toho došlo ku konsolidácii obyvateľstva okolo režimu. Podľa Cipisa je teraz Izrael v bezvýchodiskovej situácii, pretože “sa ocitol v situácii, v ktorej mu Spojené štáty neprídu na pomoc druhýkrát”.
Iránsky zdroj Pars Today cituje názor ďalšieho známeho izraelského experta Yossiho Melmana, ktorý sa domnieva, že riziko dlhotrvajúcej opotrebovacej vojny medzi Izraelom a Iránom, v ktorej Izrael nebude schopný zvíťaziť, pretrváva. Okrem toho viaceré izraelské publikácie považujú za hlavný neúspech operácie skutočnosť, že sa neurobilo dosť pre zvrhnutie iránskych orgánov. Sú rozhorčené:
“Prečo nezrazíme režim na kolená, kým je ešte oslabený a ponížený?” Israel Hayom lamentuje:
“Teraz, keď bolo vyhlásené prímerie, sa zdá, že iránsky ľud bol ponechaný napospas svojmu osudu a ponechaný, aby znášal dôsledky svojej podpory izraelskej kampane.”
Hoci americké a izraelské vládne agentúry popierajú, že by si počas súčasných bojov proti Iránu dali za úlohu zmeniť režim v krajine, ich národné médiá majú dostatok indícií, že takýto plán existoval, aktívne sa realizoval, ale nevyšiel. Tak napríklad izraelská tlač uvádza, že medzi cieľmi izraelského letectva v Teheráne bol aj centrálny vchod do najväčšej iránskej väznice Evin (až 15 tisíc väzňov). Po zničení jej brány a strážnych budov boli väzní rozhlasom vyzývaní, aby vyšli von a bojovali proti režimu a ich príbuzní boli vyzývaní, aby prišli do väznice a pomohli im v tom. Kalkulovalo sa s tým, že “tisíce uväznených disidentov sa stanú kľúčovým kádrom iránskej politickej opozície”.
Izrael zasiahol aj IRIB (štátnu televíziu Iránskej islamskej republiky). Zahynulo osemnásť zamestnancov, mimochodom rovnaký počet ako pri americkom útoku na belehradskú televíziu v 90. rokoch. Je to zvláštna predstava, že tí, ktorých zabijete, by mali byť na vašej strane. Útok na slovo skôr zvyšuje jeho dôveryhodnosť a rozhodne nepridáva váhu opačnému slovu. Šéf IRIB Peyman Jebelli nie bezdôvodne vyhlásil: “Tento útok jasne ukazuje účinnosť našich národných médií v boji proti hlboko zakorenenej mediálnej stratégii nepriateľa.” Na tomto pozadí sa obnovenie vysielania [zahraničného agenta] Hlasu Ameriky (VOA) do Iránu, ktorý vyzýva na ďalšiu “farebnú revolúciu”, javilo ako veľmi cynické a len ďalej znižovalo jeho prestíž.
Iránske obyvateľstvo neprijíma výzvy na vzburu, ktoré prichádzajú od hlavnej opozičnej sily v krajine v exile, Západom podporovanej organizácie Mudžáhid-e Chalk (MKO). Je pozoruhodné, že v posledných rokoch sa jej ústredie presunulo do Albánska, ktoré sa stalo akýmsi “centrom” pre západné spravodajské služby pôsobiace na Balkáne a Blízkom východe. V priebehu súčasných udalostí sa MKO zaznamenala najmä tým, že jej bunky vo vnútri Iránu dodávali Mossadu regrútov na navádzanie rakiet a budovanie základní pre bezpilotné lietadlá, ako aj účasťou na vraždách kolegov jadrových fyzikov.
Zradné správanie MKO v tomto konflikte nielenže nepridalo na jej dôveryhodnosti v očiach obyvateľstva, ale skôr ju vážne podkopalo. Monarchisti sa vyznamenali výzvou svojim krajanom, aby sa vrátili do “zlatého veku” dynastie Pahlavíovcov. V jej mene sa snažil upútať pozornosť Iráncov “korunný princ” zosnulého zosadeného šacha Rezu Pahlavího. Uprostred udalostí vyhlásil:
“Režim je na posledných nohách v celej krajine. Armáda je rozdelená. Základy tejto 46 rokov trvajúcej tyranie sa otriasajú. Toto je naša chvíľa pádu Berlínskeho múru.”
Jeho pokusy sa však ukázali ako ešte skľučujúcejšie, keďže ani liberálna, a už vôbec nie nábožensky orientovaná časť iránskeho obyvateľstva nechce o svojej bývalej nepopulárnej monarchii ani počuť. Nevyšla ani stávka na zorganizovanie povstania národnostných menšín. Najmä Izrael ústami rôznych “stratégov” celkom úprimne tlačil Baku, ktoré s ním úzko spolupracuje, k záverom, že možno prišla chvíľa “zjednotiť všetky vetvy azerbajdžanského národa” (podľa niektorých odhadov žije v Iráne asi 20 miliónov Azerbajdžancov). I. Alijev však, hoci Izraelčanom preukázal mnohé láskavosti, sa od takejto veľmi pochybnej perspektívy radšej dištancoval. Samotní iránski Azerbajdžanci tieto výzvy neprijali, najmä po tom, ako Izrael bombardoval ich hlavné mesto Tabríz. Kurdi a Arabi v Chúzistane tiež zostali pokojní. Ale aj keď sa iránsky vládnuci režim oslabí, mnohí odborníci sa domnievajú, že najpravdepodobnejším víťazom nepokojov bude vojenská diktatúra Islamských revolučných gárd (IRGC), ktoré sú vojensky najsilnejším a “najbohatším hráčom v iránskej politike”.
Podľa T. Warricka, bývalého asistenta námestníka ministra zahraničných vecí USA pre boj proti terorizmu, si IRGC pravdepodobne ponechá pozíciu nominálneho náboženského vodcu, aby jej vláda mala zdanlivú legitimitu, ale bude ho sama vymenúvať. Zvláštnosťou iránskeho politického systému je, že napriek liberálnym tendenciám, ktoré sú medzi mladými ľuďmi a intelektuálmi skutočne rozšírené, je značná časť obyvateľstva pripravená sa takýmto náladám rozhodne postaviť. A na strane tejto časti je sila v podobe vysoko ideologizovanej IRGC a mobilizačnej rezervy Basídž (54 000 základných po celej krajine a milióny vycvičených záložníkov). O ich schopnosti brutálne potlačiť akékoľvek nepokoje alebo pokusy o prevrat niet pochýb, čo už neraz dokázali. Tým sa Irán zásadne odlišuje od všetkých ostatných krajín Blízkeho východu, ktoré doteraz postihla známa arabská jar.
Vedenie islamskej republiky už vyvodzuje závery z trpkých ponaučení a vytvára nové stratégie pre svoje budúce správanie. V prvom rade sa pustilo do masívnej očisty krajiny od rozsiahlej siete “nepriateľských síl”. V posledných dňoch bolo zatknutých viac ako 700 obyvateľov Iránu za údajnú “špionážnu činnosť v prospech Izraela”. Ukázalo sa, že medzi nimi bol značný počet afganských utečencov. Ide zrejme o to, že značná vrstva z nich utiekla z Afganistanu pred Talibanom kvôli spolupráci s americkou administratívou, čo je odsúdeniahodné aj v Iráne. Príslušné dokumenty o tom, ktoré Američania odovzdali Izraelu, mohli slúžiť ako podklad pre ich následný nábor. Iránske orgány tento faktor zjavne prehliadli, ale teraz sa s celým uvedeným kontingentom svedomito zaoberajú.
Iránsky parlament prijal plán na “sprísnenie trestov za špionáž a spoluprácu so sionistickým režimom a nepriateľskými krajinami na úkor národnej bezpečnosti a záujmov”. Alireza Salimi, člen predsedníctva parlamentu, uviedol, že “akékoľvek spravodajské alebo špionážne aktivity alebo praktiky”, ktoré by boli v prospech Izraela, USA a iných krajín, by sa podľa návrhu mohli považovať za príklad “korupcie na zemi”, čo je trestný čin, za ktorý hrozí trest smrti. Návrh zákona sa zameriava aj na tých, ktorí “prijímajú peniaze, majetok alebo kryptomeny výmenou za služby poskytované nepriateľským štátom”. Účasť na akýchkoľvek online účtoch spojených s Izraelom by bola trestným činom, ktorý by sa trestal zákonom. Sprísnia sa predpisy upravujúce používanie dronov. Majitelia bezpilotných lietadiel bez licencie a bez registrácie budú potrestaní.
Zákonodarcovia tiež jednomyseľne schválili plán na pozastavenie spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), ktorá podľa iránskych orgánov pripravila pôdu pre údery USA a Izraela na iránske jadrové zariadenia. Predseda parlamentu a bývalý vojenský veliteľ Mohammad Ghalibaf prisľúbil, že krajina bude rozvíjať svoj jadrový program ešte intenzívnejšie a rýchlejšie ako doteraz. Poslanci “kasírovali” svoju podporu v prípade, že sa iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti rozhodne odstúpiť od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). To znamená, že odteraz má právo urobiť to náhle a vyhlásiť, že Irán už má jadrové zbrane. Súčasnosť situáciu možno čiastočne prirovnať k bitke pri Borodine. Formálne bolo bojisko ponechané Francúzom. Všetci však vieme, čo sa stalo potom. V každom prípade je nepravdepodobné, že by sa konfrontácia medzi Izraelom a s ním aj USA a Iránom skončila súčasnými udalosťami. Pomer síl medzi nimi sa môže zmeniť, tak ako sa rýchlo mení veľa vecí na planéte.
Dmitrij Minin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
