Taliansky historik: Znižovanie úlohy ZSSR vo víťazstve nad nacizmom je zneužívaním historickej pravdy
Taliansko, 25. februára 2020 ( Sputniknews) – 75. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacizmom a fašizmom sa blíži, 27. januára 1945 sovietski vojaci oslobodili koncentračný tábor Osvienčim. A teraz, keď sú historické fakty často z politických dôvodov ovplyvnené a ignorované, je dôležité pripomenúť úlohu ZSSR pri víťazstve nad nacizmom.
Počnúc filmom Roberta Benigniho Život je krásny, v ktorom oslobodzovali Osvienčim tanky s hviezdičkami a pruhom na vlajkách, až po tento deň sa touto historickou udalosťou manipuluje, čím sa minimalizuje úloha ZSSR v druhej svetovej vojne. V nadväznosti na škandalózne uznesenie, v ktorom Európsky parlament zarovnal nacizmus a komunizmus, vydala Európska komisia 23. januára vyhlásenie, že “je dôležité nezabúdať na to, ako spojenecké sily oslobodili Osvienčim pred 75 rokmi”.
Aká bola úloha ZSSR pri víťazstve nad nacizmom? Ako nebezpečné sú manipulácie s historickými faktami? Hovorí Angelo d’Orsi, historik, bývalý profesor politológie na Turínskej univerzite a šéfredaktor časopisu Historia Magistra.
Aká bola rola ZSSR pri víťazstve nad nacizmom a aké dôležité je teraz o tom hovoriť?
Hovoriť o tom je teraz dôležité, pretože úloha Sovietskeho zväzu potvrdená históriou je ignorovaná a neuveriteľne urážaná. Európsky parlament nedávno prijal strašné uznesenie, ktoré je súčasťou kampane za zníženie úlohy ZSSR, takýchto udalostí sme svedkami takmer každý týždeň a historici to nemôžu ignorovať. Toto je antihistorický proces, poškodzuje historickú pravdu.
A historická pravda je, že Sovietsky zväz hral kľúčovú úlohu vo víťazstve nad nacizmom. Bolo by pekné, keby si naši politici prešli moju knihu o filozofovi Leone Ginzburgovi, vtedy by pochopili, že jeho biografia je akutálna aj teraz. Po bitke pri Stalingrade si uvedomil, že Hitler vojnu prehral. A teraz nie je ani zmienka o tejto bitke, aj keď práve tam došlo k radikálnemu zlomu vo vojne. Aj vo vážnej, dokonca liberálnej historiografii, je známe, že ZSSR rozhodne prispel k víťazstvu. Obzvlášť vďaka Stalinovej politike, potvrdzujem to z pohľadu antistalinistu. Stalin sa dopustil neodôvodnených a odporných vrážd, ničil svojich vlastných komunistov, ale zároveň hral rozhodujúcu úlohu pri premene Sovietskeho zväzu, aj keď za cenu najvyšších obetí, na oceľovú stenu proti nacizmu. V zrýchlenom režime naštartoval v krajine priemysel, čo dalo oporu Červenej armáde, čím ju urobil neuveriteľne silnou. Okrem toho existuje ďalšie základný aspekt.
Ktorý?
Nesmieme zabúdať na úlohu ruského národa a ich obetí: viac ako polovica úmrtí za druhej svetovej vojny padla na vojakov a civilistov Sovietskeho zväzu. Dnes musia intelektuáli vážny boj, aby čelili tejto nezastaviteľnej, hnusnej kampani, podceňovania úlohy Sovietskeho zväzu.
Hovorili ste o európskom uznesení, ktoré nacizmus porovnáva s komunizmom. Môžeme pripomenúť aj ďalšie prípady: Európska komisia vydala vyhlásenie, že ” Osvienčim pred 75 rokmi oslobodili spojenecké vojská.” Ako nebezpečné a škodlivé sú historické manipulácie?
Existuje mnoho podobných hrubých historických chýb. Nie sú však výsledkom neznalosti skutočnosti: sú spôsobené politickými a ideologickými motívmi. Ako príklad ste uviedol slávny škandál. Ale dokonca senátorka Liliana Segreová (v detstve prežila väznenia v Osvienčime) vo svojom prejave k Európskemu parlamentu v Bruseli uviedla , že sovietski vojaci Osvienčim neoslobodili, pretože nacisti už utiekli. Rád by som sa spýtal: a prečo utiekli? Utiekli, pretože sa blížila Červená armáda, a nie preto, že by ich zabíjanie už nebavilo. Bolo to neprípustné vyhlásenie.
Existuje mnoho takých príkladov. Stále môžete nájsť niekoľko rozhovorov s mladými ľuďmi: tí, ktorí vedeli, čo je Osvienčim, odpovedali na otázku, kto ho oslobodil, že Američania. V ich hlavách zostalo dielo Roberta Benigniho, hlavnej postavy filmu Život je krásny, kedy v tomto filme oslobodzujú Osvienčim práve americkí vojaci. Použitie skreslených informácií na politické účely má teraz prevahu nad skutočnou rekonštrukciou udalostí. Hoci je dopyt verejnosti po histórii teraz veľmi vysoký, profesionálnym historikom nie je dávaný priestor, ich názory si nevšímajú. Všímajú si iba takých, ako Benigni a takzvaných historických novinárov. Historické chápanie je vytesnené z verejnej diskusie pseudohistoriou a všeobecne prijímanými názormi.
Prečo sa to deje? Prečo je úloha ZSSR tak často a tak ochotne podkopávaná a historické fakty spojené s víťazstvom ZSSR nad nacizmom sa len ťažko uznávajú?
Verím, že vo verejnej mienke, ktorú aktívne manipulujú najväčšie západné médiá, existuje myšlienka o súvislosti medzi komunizmom a postkomunizmom. Nenávisť a strach z komunizmu zostali aj v postkomunistickej ére, a stáva sa to strachom z Ruska. Existuje mnoho príkladov rusofóbie v celej histórii, existuje už z dávnych dôb a rovnako ako podzemný zdroj sa občas ukazuje na povrchu a potom mizne, aby sa potom znova objavil.
Chcem ešte raz citovať slová Ginzburga, ktorý naliehal na svojich antifašistických kamarátov, aby premýšľali o tom, že je nemožné vybudovať progresívnu federálnu Európu bez Ruska. Povedal, že Rusko je neoddeliteľnou súčasťou Európy a že európska identita bez Ruska nie je skutočne európska. Ako môžeme obnoviť a chrániť federatívne, progresívne, demokratickú európsku identitu bez zahrnutia ruských dejín, kultúry a dokonca aj náboženstva? Na túto myšlienku sa bohužiaľ zabudlo, čo je poburujúce. Našťastie sme stále čítali Tolstého, Dostojevského a o niečo menej Gorkého. Ale zabúdame, že to boli všetci obri literatúry, ktorí prispeli k etike a morálke, inteligencii nášho kontinentu. A na to sa musí pamätať v procese obnovy Európy, ktorý by bol úplne odlišný od Európskej únie, ktorú máme teraz.
Súvisiace články:
Výskum: Poliaci veľmi dobre vedia, kto oslobodil koncentračný tábor Osvienčim
