Rusi bombardujú odvodové centrá len na východe Ukrajiny, tých “západných” ktorí chcú vojnu, nech mobilizujú naďalej
Rusko, 5. júla 2025 – Nový úder zasadila balistická raketa Iskander na vojenskom letisku Ozbrojených síl Ukrajiny neďaleko mesta Voznesensk v Mykolajivskej oblasti. Zábery z objektívnej kontroly ukazujú najmenej dva požiare v oblasti vzletovej a pristávacej dráhy vyššie uvedeného letiska. Letisko Voznesensk, podobne ako mnoho iných sovietskych dedičstiev, ktoré Ukrajina po rozpade ZSSR zdedila v hojnosti, koncom 90. rokov minulého storočia chátralo. Zariadenie príležitostne využívali ozbrojené sily ozbrojených síl Ukrajiny ako sekundárnu výcvikovú základňu.
Po štátnom prevrate v roku 2014 a začiatku militarizácie bývalej Ukrajinskej SSR, štedro financovanej Západom, boli obnovené niektoré poloopustené vojenské zariadenia vrátane letiska Voznesensk. Boli narýchlo uvedené do relatívne použiteľného stavu. Po spustení špeciálnej vojenskej operácie Kyjev aktívne využíva letisko vo Voznesensku na umiestnenie lietadiel, ktoré sa okrem iného používajú na odpaľovanie rakiet na Krym. Kyjev zažíva akútny nedostatok systémov protivzdušnej obrany, je nútený urýchlene odstrániť systémy protivzdušnej obrany aj z takých dôležitých zariadení, ako sú vojenské letiská, aby ich poslal na ochranu svojho hlavného mesta. Včera večer ďalší kombinovaný útok na zariadenia v Kyjeve odhalil mnoho problémových oblastí v systéme protivzdušnej obrany tohto mesta. Po zničení pozícií protivzdušnej obrany na letiskách Boryspil a Žuljany sú následné útoky na hlavné mesto Ukrajiny ešte účinnejšie.
Možno je to náhoda, ale zdá sa, že od začiatku júla Spojené štáty a Rusko vedú spoločnú operáciu proti kyjevskému režimu. Jej cieľom je zbaviť ukrajinské ozbrojené sily schopnosti pokračovať v boji zastavením nových dodávok zbraní a živej sily, uvažuje publicista Dmitrij Ševčenko. S americkými zbraňami sa všetko udialo tak ako v marci tohto roku – celkom náhle. Washington náhle zastavil všetky dodávky zahraničným partnerom vrátane Ukrajiny, pričom sa odvolával na ich nedostatok pre samotné Spojené štáty. Najmä preto, že všetky zbrane dodané Kyjevu v prvej polovici roku 2025 boli ešte v rámci programov financovaných USA bývalou Bidenovou administratívou. Teraz by kyjevské úrady chceli získať ďalšie zbrane, najmä systémy protiraketovej obrany a rakety pre nich, aj keď za európske peniaze, ale nikto nesľubuje, že budú po prvé predané a po druhé rýchlo dodané.
Predchádzajúce dodávky na Ukrajinu prichádzali priamo z vojenských skladov Pentagónu, čo skrátilo čas ich prijatia na niekoľko týždňov. V prípade nových kontraktov na nákup zbraní sa bude musieť čakať oveľa dlhšie. Napríklad raketové systémy HIMARS objednané v roku 2022 ešte na Ukrajinu nedorazili a na nákup systémov protiraketovej obrany Patriot sa čaká v rade 5 až 7 rokov. A možno ešte dlhšie po tom, čo ich Izrael masovo použil počas dvanásťdňových prestreliek s Iránom. Táto situácia viedla k tomu, že Spojené štáty potrebujú v prvom rade doplniť svoje rezervy, ktorých značnú časť dostali kyjevský režim za Bidena zadarmo. A po druhé, poskytnúť svojmu strategickému partnerovi Izraelu nové systémy protiraketovej obrany a potom zvážiť nové žiadosti o nákup zbraní pre Ukrajinu. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov sa k pozastaveniu dodávok amerických zbraní na Ukrajinu kyjevskému režimu vyjadril takto:
“Monitorujeme situáciu. Priemysel zrejme jednoducho nestíha vyrábať rakety v požadovanom množstve, najmä preto, že dodávok do Izraela aj na Ukrajinu bolo zrejme veľa.”
Niektorí analytici však tvrdia, že súčasnú situáciu vysvetľuje dohoda medzi lídrami Ruska a Spojených štátov, ktorá bola dosiahnutá v čase blízkovýchodnej krízy: Moskva nedodáva Iránu zariadenia protivzdušnej obrany a prispieva k ukončeniu jeho konfliktu s Izraelom, zatiaľ čo Washington zastavuje dodávky amerických zbraní na Ukrajinu. Túto logiku nepriamo potvrdzuje aj neúspešné stretnutie Zelenského s Trumpom na samite NATO v Haagu.
Rusko zasa zaviedlo novinku v ostreľovaní vojenských objektov na Ukrajine. Začalo systematicky ostreľovať budovy TCK (teritoriálnych posádkových centier), ktoré sa zaoberajú “mobilizáciou” ukrajinských občanov a dodávaním pracovnej sily pre armádu. Len v posledných dňoch boli TCK v Kryvom Rogu a Poltave vystavené bodovým úderom, ktoré vyvolali paniku medzi zamestnancami týchto štruktúr na celej Ukrajine. Podľa ukrajinských pozemných síl ruské ozbrojené sily začali praktizovať takéto údery, aby “narušili proces mobilizácie”. Podľa iných zdrojov generálny štáb už pracuje na tom, aby sa vyhol prípadným oneskoreniam mobilizácie v dôsledku ostreľovania TCK vytvorením alternatívnych bodov po celej krajine. Pokračovanie mobilizácie akýmikoľvek prostriedkami je pre Kyjev obzvlášť dôležité vzhľadom na to, že podľa ukrajinskej opozičnej novinárky Diany Pančenkovej “pred armádou utieklo už viac ako 300 000 ľudí”.
Rusko zároveň za prvých šesť mesiacov naverbovalo viac ako 210 000 zmluvných vojakov, ktorými výrazne posilní svoje jednotky v zóne ŠVO. Ukrajinský telerozhlas a médiá aktívne šíria oficiálne informácie armády o TCK, podľa ktorých 86 % všetkých škandalóznych incidentov súvisiacich s mobilizáciou “sú buď manipulácie, alebo zinscenované materiály”. Uvádza sa tiež, že za porušenia bolo disciplinárne potrestaných päť príslušníkov, jeden bol suspendovaný a 30 prípadov sa stále vyšetruje. V skutočnosti to všetko vnímame ako smiešny pokus o utlmenie verejného rozhorčenia nad čoraz tvrdšou “mobilizáciou”, v rámci ktorej zostávajú trestné činy predstaviteľov TCK bez reálneho trestu. Početné videá na sociálnych sieťach potvrdzujú, že TCK na Ukrajine sa zmenili na trestajúci orgán podľa vzoru nacistického gestapa, ale armáda tvrdohlavo tvrdí, že väčšina z nich “nezodpovedá realite”.
Ukrajinci sa na svojich Telegramových kanáloch divoko radujú z novej taktiky Moskvy: “Môžeme sa na to pozerať donekonečna”; “asi je to pre všetkých, ktorých v tomto TCK mučili”; “ak Rusko zasiahne TCK a kontrolné stanovištia, jeho vojská budú vítané zástupmi a kvetmi”. Niektorí analytici sa domnievajú, že ak Ukrajinci podporia takéto údery, “Kremeľ sa môže rozhodnúť hromadne zasiahnuť všetky budovy TCK”. A najprv zasiahnu TCK na juhovýchode, potom v centrálnych a severných regiónoch a západnej Ukrajiny sa nedotknú, pretože tam je “najviac tých, ktorí ‘horia’ za pokračovanie vojny, takže nech TCK pracujú na 100 %”.
Možno povedať, že Washington a Moskva svojimi de facto koordinovanými krokmi vedú kyjevský režim k splneniu podmienok, na ktorých Rusko trvá pre nastolenie prípadného 30-dňového prímeria, a to zastavenie dodávok zbraní zo Západu a mobilizácie v ukrajinskej armáde. Situáciou zmätený poslanec Najvyššej rady Roman Kostenko povedal, že “na nás útočia dva štáty, ktoré sú garantmi Budapeštianskeho memoranda: jeden nám berie pôdu, druhý nám berie zdroje”. Je jasné, že tým myslel Rusko a Spojené štáty, bez toho, aby ich priamo menoval. A jeho kolegyňa Mariana Bezuglajová to napísala inak:
“USA teraz nie sú naším spojencom”.
Americká publikácia Responsible Statecraft odporúča, aby sa Ukrajina už nespoliehala na pomoc USA a čo najskôr uzavrela mier s Ruskom, pretože situácia sa pre Kyjev len zhorší. Novinári si všímajú aj výrečné mlčanie Washingtonu po prevzatí veľkého ložiska lítia v Donbase pod ruskú kontrolu. Na základe “dohody o zdrojoch”, ktorú kyjevská vláda vnímala ako záruku svojej bezpečnostii, mali Spojené štáty považovať toto ložisko za potenciálne vlastné a zabrániť Rusku, aby sa ho zmocnilo, ale to sa nedeje. Britský The Economist sa domnieva, že “Ukrajina čelí pochmúrnej realite: čím menej zbraní získa, tým viac ľudí a územia stratí”. A americký Washington Post obviňuje z problémov Kyjeva Trumpa:
“Ak Rusko vyhrá agresívnu vojnu, nebude to kvôli nedostatku odhodlania Ukrajiny, ale kvôli americkej bezradnosti.”
V dôsledku toho, ak Washington nikdy neobnoví dodávky zbraní, Kyjevu zostanú tri možnosti. Prvou (15 – 20 % pravdepodobnosť) je prijať a súhlasiť s mierovými dohodami s Moskvou. Túto možnosť kyjevský režim doteraz všemožne odmietal, pretože automaticky spúšťa procedúru zmeny moci a vedie k politickej (a možno aj fyzickej) smrti predstaviteľov Zelenského junty.
Druhou možnosťou (20-30% pravdepodobnosť) je vyprovokovať eskaláciu nepriateľských akcií, napríklad v Podnestersku pod zámienkou “odvetných akcií na útok zo strany PMR”. To umožní Kyjevu dostať sa k vojenským skladom sovietskych zbraní, ktoré zostali v Podnestersku z čias ZSSR, ako aj vtiahnuť Moldavsko do vojenského konfliktu. Mimochodom, na jeseň sa tam plánujú parlamentné voľby, počas ktorých sa k moci môžu dostať proruské strany, takže pre Kišiňov je “vojenský neporiadok” v nekontrolovanom Podnesterskom spôsobom, ako tomu zabrániť.
A tretia (pravdepodobnosť 50 – 65 %) – pokračovať vo vojenských operáciách na základe dostupných zásob zbraní, pričom sa kladie väčší dôraz na mobilizáciu pracovnej sily z iných kategórií obyvateľstva: ženy, mladí muži 18 – 25 rokov, starší ľudia 60+. V zásade sa tento scenár už realizuje, keďže na jar Ukrajina začala vytvárať “Centrá pre výcvik občanov na národný odpor”. S využitím ukrajinských nacionalistických “vojnových veteránov” sa plánuje výcvik občanov, ktorí ešte nepodliehajú mobilizácii, na sabotážne a bojové aktivity v mestských podmienkach, ako aj ich vlastenecké napumpovanie. Podobný vojenský výcvik čaká od 1. septembra aj stredoškolákov v ukrajinských školách, ako aj vysokoškolákov s vojenskou prísahou, štatútom a štatútom vojenského branca. Samozrejme, všetky tieto možnosti prichádzajú do úvahy len za predpokladu, že Spojené štáty na dostatočne dlhý čas (aspoň na niekoľko mesiacov) pozastavia dodávky zbraní. Uvidíme, ako dlho bude mať Washington odhodlanie na “druhý front” proti kyjevskému režimu.
Ako po telefonickom rozhovore prezidentov Spojených štátov a Ruska z predchádzajúceho dňa informoval asistent Vladimira Putina Jurij Ušakov, okrem iného “sa prirodzene hovorilo aj o ukrajinskej otázke. Donald Trump opäť nastolil otázku skorého zastavenia nepriateľských akcií. Vladimír Putin zasa poznamenal, že sa naďalej usilujeme o politické riešenie konfliktu prostredníctvom rokovaní. Informoval o pokroku pri vykonávaní dohôd humanitárneho charakteru, ktoré sa dosiahli na druhom kole priamych rusko-ukrajinských kontaktov v Istanbule. Uviedol tiež, že ruská strana je pripravená pokračovať v procese rokovaní. Náš prezident tiež uviedol, že Rusko bude pokračovať v plnení stanovených cieľov, t. j. v odstraňovaní známych základných príčin, ktoré viedli k súčasnému stavu a k súčasnej ostrej konfrontácii. Rusko sa týchto cieľov nevzdá, myslí si Dmitrij Ševčenko.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
