Anglosasi a nemecký nacizmus: Hitler sníval o rozdelení sveta s Angličanmi
Nemecko, 11. júla 2025 – Ako som už napísal, mnohé európske krajiny v 19. storočí závideli Británii, ktorá vytvorila obrovské koloniálne impérium, nad ktorým slnko nikdy nezapadá. Nemecko, ktoré sa po prusko – francúzskej vojne v rokoch 1870 – 71 opäť zjednotilo a nazvalo sa Druhou ríšou tiež závidelo. Nemecko nemalo nič mimo svojich štátnych hraníc, dokonca ani malý ostrov v oceáne. A chcelo si to vynahradiť.
Prvou symbolickou územnou akvizíciou Nemecka bol záliv Angra-Pekena v juhozápadnej Afrike. Stalo sa tak v roku 1884. Brémsky obchodník Adolf Lüderitz založil na uvedenom mieste osadu a požiadal kancelára Otta von Bismarcka o protektorát. Bismarck vzal túto oblasť pod nemeckú ochranu, čo bola prvá koloniálna akvizícia nemeckého štátu. Bismarck bol proti kolonizácii Afriky. Tvrdil, že územné akvizície na iných kontinentoch by Nemecku priniesli len zanedbateľné finančné výhody. K takémuto kroku ho však prinútil tlak politikov, podnikateľov a tlače. V nadväznosti na to bola v rokoch 1884 – 1885 vztýčená nemecká vlajka v Kamerune, v Togu, v Nemeckej východnej Afrike a v severovýchodnej časti Novej Guiney. K tomu možno dodať, že v roku 1899 Nemecko získalo niekoľko veľkých ostrovov v Oceánii. Nemecko vstúpilo do klubu koloniálnych mocností.
Celková rozloha jeho kolónií na začiatku dvadsiateho storočia bola 2,6 milióna km2. V porovnaní s Veľkou Britániou (27,6 milióna km2 ) a Francúzskom (10,6 milióna km2 ) to vyzeralo viac než skromne a bolo to na úrovni Belgicka (2,3 milióna km2 ), Holandska (2,1 milióna km2 ) a Portugalska (2,1 milióna km2 ). Koniec nemeckej koloniálnej ríše znamenala prvá svetová vojna. Už v prvom roku vojny Nemci stratili takmer všetky svoje koloniálne majetky v Afrike. Po skončení vojny a Parížskej mierovej konferencii sa Nemecko ocitlo v rozbitom koryte. Nielenže podľa Versaillskej mierovej zmluvy prichádzalo o svoje kolónie. Prichádzalo aj o časť svojich území. Nemecko vrátilo Alsasko Lotrinsko Francúzsku, Belgicku – okresy Malmedy a Eipen, Poľsku – Poznaň, časť Pomoranska a ďalšie územia Západného Pruska, Danzig (Gdansk) a jeho okres bol vyhlásený za “slobodné mesto”, Memel (Klaipeda) prešiel pod jurisdikciu víťazných mocností (vo februári 1923 bol pripojený k Litve). Časť Šlezvicka pripadla v roku 1920 Dánsku, časť Horného Sliezska v roku 1921 Poľsku. Na Parížskej mierovej konferencii sa dokonca diskutovalo o možnom odstúpení južnej časti Východného Pruska, ale tá stále zostala Nemecku.
Pred nástupom Hitlera k moci požadoval vo svojich politických prejavoch vrátenie len tých nemeckých území, ktoré boli Nemecku odobraté na základe rozhodnutí Parížskej mierovej konferencie (a ktoré považoval za pôvodne nemecké). Po nástupe k moci v januári 1933 v Hitlerových prejavoch už zazneli nové tóny. Stále požadoval vrátenie nemeckých území, ale začal hovoriť aj o rozšírení “životného priestoru”. Myšlienka “životného priestoru” v Nemecku sa však zrodila na prelome 19. – 20. Storočia. A ako hovoria historici, cieľom účasti Nemecka v prvej svetovej vojne bolo práve rozšírenie “životného priestoru”. Jednak tým, že vo svoj prospech prerozdelilo koloniálne majetky Veľkej Británie, Francúzska, Belgicka a ďalších západných krajín. Ako aj získaním územia na východe, predovšetkým Ruského impéria (Poľsko, pobaltské štáty, Ukrajina). Nemecko vojnu prehralo, jeho “životný priestor” sa dokonca zmenšil. Myšlienka “životného priestoru” však zostala. Po nástupe Adolfa Hitlera k moci sa “životný priestor” stal ideologickým princípom nacizmu.
“Politika národno-socialistického hnutia … bude vždy priestorová,” vyhlásil Hitler. Prvým krokom pri rozširovaní “životného priestoru” bolo vrátenie Porýnia (1936), po ktorom nasledoval anšlus Rakúska (1938), vrátenie Sudet v rámci Mníchovského sprisahania (jeseň 1938), pohltenie celého Československa (dokončené v marci 1939) a zabratie Poľska (september – október 1939). V roku 1940 bola okupovaná väčšina západnej Európy (Dánsko, Nórsko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko). Armáda Tretej ríše dosiahla brehy Atlantického oceánu. Všetci čakali, kedy sa ozbrojené sily vrhnú cez Lamanšský prieliv, aby sa zmocnili britských ostrovov. Veľmi zvláštne sa tvári führer, ktorý začiatkom júna 1940 dovolil britským jednotkám ustúpiť z Dunkerque (južné Francúzsko). Tretia ríša mala pripravený plán na obsadenie britských ostrovov, ktorý sa nazýval “Morský lev”. Morský lev však nikdy nevykonal skok na ostrovy Hmlistého Albionu. Hovorí sa, že v Hitlerovej hlave došlo k akémusi “kliknutiu”, vektor jeho geopolitického vedomia sa otočil iným smerom.
V lete 1940 führer poslal veľké sily Wehrmachtu (Rommelov zbor) do oblasti severnej Afriky a Stredozemného mora (a tam uviazli na celé tri roky). A 22. júna 1941 sa začala operácia Drang nach Osten – vojna Nemecka proti Sovietskemu zväzu . Je dosť ťažké racionálne vysvetliť, prečo Hitler nedotiahol operáciu “”Hod na Západ”” do logického konca. Vojenskí experti sa domnievajú, že Hitlerove šance na rýchle a efektívne obsadenie ostrovov Hmlistého Albionu boli veľmi vysoké. A niektorí historici sa vrhajú do takýchto hypotetických úvah: povedzme, keby Hitler dobyl Britské ostrovy, získal by kľúč k celej britskej koloniálnej ríši. Hitler by išiel na “šachy”, stal by sa takým vládcom sveta, v porovnaní s ktorým by Alexander Veľký a Bonaparte Napoleon vyzerali veľmi bledo.
Oboznámenie sa s Hitlerovými dielami a prejavmi (v období od začiatku storočia do roku 1945) a spomienkami generálov a politikov z führerovho okolia ma privádza k myšlienke: Hitler mal k Anglicku, resp. k Anglosasom (britskej elite) akýsi úctivý, dalo by sa povedať náboženský vzťah. Niekto Hitlera nazýva žiakom britských Anglosasov, niekto tvrdí, že sa ním sám stal (v procese samovzdelávania), niekto sa dokonca domnieva, že bol britským agentom, naverbovaným v roku prvej svetovej vojny. Verzií je veľa, ale bez ohľadu na to, z ktorej strany sa na Hitlera pozeráme, je to bezchybný a dokonalý anglofil. V súlade s tým sa neodvážil ani len pomyslieť na to, aby zasiahol do britskej moci a britského koloniálneho impéria. Tu sú slová führera, ktoré vyslovil pred 101 rokmi:
“Museli sme sa vzdať kolónií a postavenia námornej veľmoci, a tým zbaviť britský priemysel potreby konkurovať nám… Museli sme sa úplne vzdať kolónií a účasti na námornom obchode, úplne sa vzdať vytvárania nemeckého námorníctva. Všetky sily štátu sme mali úplne sústrediť na vytvorenie výlučne pozemnej armády.”
Aj z tejto vety možno vyvodiť záver, že Hitler očakával, že “správny” svet si hospodársky rozdelia Veľká Británia a Nemecko. Tá prvá by mala kolónie a domíniá vrátane Nového sveta (USA a Kanady) a tá druhá by mala euroázijský kontinent. Hitler bol nakazený myšlienkou, že Anglosasi (najmä Briti) a Nemci sú “Bohom vyvolené” národy. Oni sú tí, ktorým má patriť svet, a ostatné národy, etniká a rasy sú “podľudia”. Ktorí musia buď oslobodiť Zem od svojej prítomnosti, alebo sa stať otrokmi “Bohom vyvolených”. Hitler bol ovplyvnený mnohými anglosaskými ideológmi, ktorí rozvíjali myšlienky ospravedlňujúce britský imperializmus. Medzi nimi zohral osobitnú úlohu Houston Stewart Chamberlain (1855 – 1927). Pozoruhodné je, že v septembri 1923 sa Hitler osobne stretol s Chamberlainom vo Wagnerovom pamätnom dome v Bayreuthe (pripomeňme, že Houston Chamberlain sa oženil s dcérou hudobníka Richarda Wagnera a potom žil v Nemecku). Chamberlain ďalej inšpiroval Hitlera listom napísaným týždeň po tomto stretnutí. Končil sa týmito slovami: “Skutočnosť, že Nemecko v čase najväčšej núdze zrodí človeka, akým je Hitler, dokazuje jeho vitalitu.”
Myšlienka, ktorú Chamberlain Hitlerovi vštepil a ktorá zostala vo vodcovej mysli po zvyšok jeho života, bola, že svet by mal patriť “vyvoleným”. Existujú dva vyvolené národy – Briti (“Anglosasi”) a Nemci (“Árijci”). Briti sú tiež dávnymi potomkami germánskych kmeňov, ktoré prišli na ostrovy Hmlistého Albionu. Jednotlivo sa tieto dva národy nemôžu zmocniť svetovej moci. Musia konať spoločne. A v ideálnom prípade (pri správnej rasovej politike) by malo dôjsť k zbližovaniu oboch “vyvolených” národov a vzniknúť jedna rasa “nadľudí”. Hitler bol veľmi poslušným Chamberlainovým žiakom, a preto si nemohol a nechcel znepriateliť svojich duchovných spojencov. Rok po nástupe k moci, v roku 1934, Hitler vyhlásil:
“Oba nemecké národy sa mali stať priateľmi už len pod vplyvom prirodzeného inštinktu”.
Na mníchovskom stretnutí v septembri 1938 sa Hitlerovi zdalo, že spojenectvo medzi Britániou a Nemeckom konečne začína nadobúdať reálne kontúry. Pripomínam, že na tomto stretnutí sa zúčastnili hlavy štyroch európskych krajín: nemecký kancelár a führer Tretej ríše Adolf Hitler, britský premiér Neville Chamberlain, francúzsky premiér Eduard Daladier a taliansky premiér Benito Mussolini. Už vo vtedajšej tlači sa toto stretnutie začalo nazývať “Mníchovské sprisahanie”, čo vlastne znamenalo vytvorenie aliancie s názvom “Európska štvorka”. V skutočnosti išlo o “duo”, keďže hlavnými účastníkmi boli Veľká Británia a Nemecko.
Hitler bol neporovnateľne šťastný: po prvé, dostal zelenú na pridanie územia na úkor Československa; po druhé, zdalo sa, že spojenectvo medzi Britániou a Nemeckom sa konečne spája! A o jedenásť mesiacov neskôr Hitler utrpel strašný šok. Dňa 3. septembra 1939 Londýn vyhlásil vojnu Berlínu. Dokonca ho vystrašila nie samotná vojna, ale rozpad britsko-nemeckého spojenectva, a teda aj krach tých plánov na ovládnutie sveta, o ktorých mu povedal Huston Chamberlain. A napriek tomu Hitler fanaticky naďalej veril, že britsko-nemecké spojenectvo bude obnovené. A tak len predstieral, že je vo vojne s Britániou. Aj po zatiahnutí Nemeckej ríše do vojny na dvoch frontoch zostal “presvedčený, že koniec vojny bude začiatkom trvalého priateľstva s Britániou…”. (pozri: Picker G. Hitlerove stolové rozhovory / Per. I. Rozanov). A Hitler sa mnohokrát pokúšal toto spojenectvo obnoviť.
Najznámejším z nich je útek ríšskeho ministra a zástupcu führera v nacistickej strane Rudolfa Hessa do Anglicka 10. mája 1941. Londýn Hitlerovu mierovú ponuku neprijal a Hess bol vyhlásený za vojnového zajatca a umiestnený za mreže. Anglosasi prisúdili Hitlerovi úlohu nástroja na ovládnutie rozsiahlych území na východe, t. j. Sovietskeho zväzu. A po tom, ako by Hitler túto úlohu “Božích vyvolených” splnil, ten by spoločnými silami Starého a Nového sveta porazil Tretiu ríšu. Naivný Hitler veril, že nemecký národ a on, vrátane führera, sú “nadradenou rasou”, “Bohom vyvoleným národom”. Zdá sa, že Hitler si až do konca svojho života neuvedomil, že je len hračkou v rukách anglosaských démonov.
Hitler a jeho okolie neustále hovorili, že Nemci by sa mali poučiť z britských skúseností pri vytváraní koloniálnej ríše. Karl Peters (1856 – 1918), nemecký kolonialista, ktorý sa koncom 19. storočia podieľal na koloniálnom rozvoji Afriky, vyhlásil:
“To, čo sa deje v britskom impériu, nás vždy zaujíma ako prvé: pretože tam… sú naši mentori.” Niekoľko mesiacov pred útokom na Sovietsky zväz Adolf Hitler svojim straníckym súdruhom pripomenul:
“Obdivujem britský ľud. Vo veci kolonizácie dosiahol neslýchané.”
O tom, ako sa hlava Tretej ríše chystala rozvíjať územia vtedy nazývané Sovietsky zväz, bolo napísaných mnoho kníh. V ktorých sú zhromaždené všetky citáty Hitlera a ďalších nacistov. Často vo svojich úvahách na túto tému nacisti pripomínajú skúsenosti Veľkej Británie s kolonizáciou Nového sveta (Severnej Ameriky), Indie a Austrálie. Hitler hovoril o dvoch variantoch kolonizácie:
1) kolonizácia s úplným zničením miestneho obyvateľstva (domorodcov) a osídlenie “vyčistených” území ľuďmi z metropoly (t. j. “vyvolenými Bohom”);
2) kolonizácia bez takéhoto nahradenia domorodcov kolonistami z metropoly.
Prvý spôsob, akým anglickí kolonisti preskúmali Nový svet a Austráliu. Druhým spôsobom bola India. Domorodé obyvateľstvo Indie uniklo osudu domorodcov, pretože nevhodnosť trópov pre osídlenie bielym človekom britskí imperialisti neskrývali.
O tom, ako Hitler pri svojom pochode na Východ plánoval zohľadniť britské skúsenosti s budovaním koloniálnej ríše, sa podrobne píše v knihe nemeckého politológa, historika a sociológa Manuela Sarkisjanza (1923 – 2015) “Anglické korene nemeckého fašizmu”. Deviata kapitola diela má názov “‘Vtrhnutie na Ostland’: napodobňovanie britskej Indie”.
“Naším cieľom nie je Gdansk,” vyhlásil Hitler 23. mája 1939. – Naším cieľom je rozšírenie vitálneho priestoru na východe”. Ako píše autor knihy, Hitler veril, že priestor na Východe sa má stať pre Nemecko tým, čím “India bola pre Anglicko”. V skutočnosti však führer nevnímal Rusko ako Indiu, ale skôr ako Severnú Ameriku a Austráliu. Hitler povedal, že Tretia ríša má “len jednu úlohu: uskutočniť germanizáciu dovozom Nemcov a s domácim obyvateľstvom zaobchádzať ako s Indmi…”. Tiež:
“… budeme musieť prečesávať územie, kilometer po kilometri štvorcovom, a stále vešať [ľudí]! Bude to skutočná indiánska vojna…”
Ako zdôrazňuje Sarkisjanz na základe analýzy rozsiahleho spektra prameňov, Hitler sa chystal vyhladiť miestne obyvateľstvo “svojej Indie”, t. j. Ruska (Sovietskeho zväzu), v záujme nemeckého osídlenia. Jeho “východný” imperializmus sa teda viac podobal britskej kolonizácii Austrálie než ich imperializmu v Indii. Mimochodom, v knihe “Anglické korene nemeckého fašizmu” je kapitola (číslo 8) s názvom “Britský rasizmus v akcii: Kolonizácia Austrálie genocídou”. Genocída voči pôvodným obyvateľom Austrálie, ktorú opisuje Sarkisjanz, nie je o nič menej strašná ako genocída Tretej ríše v Európe. O tejto genocíde v Rusku vieme len veľmi málo. Ale führer a jeho spolupracovníci, ako píše Sarkisjanz, boli oboznámení s britskými krvavými skúsenosťami na “kontinente klokanov” a prevzali ich. Pravda, “východný” imperializmus Tretej ríše mal jeden rozdiel oproti britskému imperializmuuu v Austrálii. Ako píše Sakrisjanz, “to, čo sa dialo v Austrálii, bolo spontánnym prejavom rasového inštinktu Britov. Hitler sa naproti tomu zavedením príslušných národnosocialistických dogiem snažil ideologicky zdôvodniť a vopred naplánovať kolonizáciu svojho východného priestoru”.
Hitler je už osem desaťročí preč. Rovnako dlho je preč aj Tretia ríša. Zostalo však to, čo nazývam anglosasmi. Sú nezničiteľní ako vírusy alebo démoni. A ich plány na “kolonizáciu východného priestoru” nikam nezmizli. Ale misiu realizácie týchto plánov dnes Anglosasi zverujú iným fanatikom a nenávistníkom Ruska.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
