Technológie a schopnosti čínskej „lietadlovky“ 003 už dýchajú na chrbát tým americkým
dnes už Čína Američanom dýcha na chrbát.
Loď Fujian – technologický skok
Lietadlová loď Fujian, oficiálne označovaná ako trieda 003, predstavuje najambicióznejší námorný projekt v dejinách Čínskej ľudovej republiky. Na vodu bola slávnostne spustená 17. júna 2022 v šanghajskom lodeniciam komplexu Jiangnan a už samotná ceremónia bola zreteľným signálom – Peking chce svetu ukázať, že vstupuje do klubu najvyspelejších námorných mocností. S odhadovaným výtlakom cez 80 000 ton sa Fujian blíži veľkosťou americkým superlietadlovým lodiam triedy Nimitz, aj keď zostáva mierne za jadrovo poháňanou triedou Gerald R. Ford. Ide o prvú čínsku lietadlovú loď využívajúcu rovnú letovú palubu bez skokanského mostíka – namiesto toho vsádza na elektromagnetické katapulty (EMALS), ktoré sľubujú výrazne efektívnejšiu prevádzku palubných lietadiel.
Loď je pomenovaná po východočínskej provincii Fu-ťien (Fujian), ktorá leží naproti Taiwane – symbolika teda nie je náhodná. Fujian nie je len ďalším krokom v postupnej modernizácii čínskej flotily. Ide o technologický skok, ktorým sa Čína pokúša dorovnať, av niektorých ohľadoch aj predbehnúť, schopnosti západných námorných síl. Prelomový charakter lode sa však neodvíja iba od jej veľkosti či tvaru. Kľúčové sú systémy a technológie, ktoré Fujian integruje: od spomínaných katapultov cez pokročilé radarové komplexy až po potenciálnu schopnosť operovať s bezpilotnými lietadlami. Práve tieto prvky budú rozhodovať o tom, či sa Fujian stane len impozantným plavidlom na papieri, alebo skutočne funkčným nástrojom projekcie sily.
Kľúčové technológie a schopnosti
Najvýraznejšou technologickou inováciou, ktorá odlišuje Fujian od predchádzajúcich čínskych lietadlových lodí aj väčšiny ostatných svetových plavidiel, je použitie elektromagnetického katapultu EMALS (Electromagnetic Aircraft Launch System). Tým sa Čína stala iba druhou krajinou na svete – po Spojených štátoch – ktorá túto technológiu dokázala integrovať do operačnej lietadlovej lode. Zatiaľ čo tradičné lietadlovky, vrátane čínskych Liaoning a Shandong, využívajú buď odrazové rampy (tzv. skijump), alebo parné katapulty (v prípade USA a Francúzska), EMALS pracuje na úplne inom princípe. Namiesto tlaku pary urýchľuje lietadlo pomocou elektromagnetického poľa, generovaného lineárnymi motormi. Táto metóda umožňuje plynulejšie a presnejšie zrýchlenie lietadiel a znižuje mechanické namáhanie trupu, podvozku aj výzbroje. Z praktického hľadiska to znamená niekoľko zásadných výhod: 1) Širšie spektrum lietadiel – vrátane ťažších bojových strojov, výstražných lietadiel s pevnými krídlami (AEW&C), tankerov či bezpilotných prostriedkov. 2) Vyššia frekvencia vzletov, kratšia resetovacia doba medzi štarty. 3) Nižšie prevádzkové náklady a jednoduchšia údržba oproti komplikovaným parným systémom. 4) Presnejšia kontrola sily zrýchlenia, čo je výhodné pre ľahké a citlivé platformy (napr. drony).
Spojené štáty nasadili EMALS prvýkrát na USS Gerald R. Ford, kde systém prešiel zložitým testovacím obdobím s množstvom problémov. Oproti tomu čínsky EMALS bol podľa dostupných informácií vyvíjaný s veľkým dôrazom na stabilitu a jednoduchosť – a aj keď Peking zatiaľ tají presné dáta z testov, dostupné indície naznačujú, že katapulty Fujianu sú už vo veľmi pokročilej fáze skúšok. Technologicky je teda Čína v tejto oblasti na rovnakej úrovni ako USA – av niektorých aspektoch, najmä v rýchlosti vývoja a implementácie, dokonca americký pokrok dobieha tempom, ktoré v Pentagone budí oprávnenú pozornosť. Rozdiel však stále zostáva v úrovni prevádzkových skúseností: zatiaľ čo americké posádky majú za sebou dekády letových operácií s katapultmi, Čína ešte len vstupuje na pole “ostrého” námorného letectva.
Použitie dronov a bezpilotných prostriedkov
Jedným z najvýznamnejších posunov, ktoré lietadlová loď Fujian prináša, je možnosť integrácie pokročilých bezpilotných leteckých prostriedkov (UAV) do palubných operácií. Zatiaľ čo predchádzajúce čínske lietadlovky sa zameriavali výhradne na klasické pilotované lietadlá, trieda 003 je od začiatku koncipovaná s ohľadom na nástup bezpilotnej éry v námornom vojne. Zatiaľ nie je isté, aké konkrétne drony bude Fujian operatívne používať – ale z testov lietadiel ako je GJ-11 Sharp Sword alebo stealth UAV typu Flying Dragon možno usudzovať, že Čína intenzívne pracuje na zapojení bezpilotných prostriedkov novej generácie do svojich palubných síl. Tento vývoj zapadá do širšieho trendu, kedy sa lietadlové lode pretvárajú z tradičných “štartovacích platforiem” na komplexné dronové nosiče schopné viesť sieťovo prepojené operácie v elektromagneticky zarušenom prostredí. Fujian sa tak môže stať prvou skutočne bezpilotne optimalizovanou lietadlovkou mimo USA.
Moderné radarové a elektronické systémy
Ďalším kľúčovým pilierom schopností Fujianu je jej pokročilá senzorová a elektronická architektúra. Aj keď presné technické parametre čínska armáda nezverejnila, satelitné snímky a úniky informácií z testovacích stredísk naznačujú, že loď bude vybavená viacúčelovými AESA radarmi (Active Electronic Scanned Array). Tie predstavujú špičku súčasnej radarovej technológie – využívajú tisíce miniatúrnych vysielacích modulov, ktoré umožňujú sledovať desiatky až stovky cieľov zároveň, a to s vysokou presnosťou a odolnosťou voči rušeniu. AESA radary zaisťujú: 1) Súčasné sledovanie a riadenie paľby na viacerých úrovniach (vzduch-vzduch, vzduch-zem), 2) Nízku pravdepodobnosť odhalenia vďaka adaptívnemu vysielaniu, 3) Vysokú odolnosť voči ECM (elektronickému boju).
Fujian bude takmer určite disponovať digitálnou senzorovou fúziou, čo znamená, že dáta z rôznych radarov, sonarov, elektro-optických senzorov a satelitných vstupov budú zlúčené do jednotného, prehľadného taktického obrazu. Vďaka tejto digitálnej infraštruktúre bude možné nielen efektívnejšie riadiť palubné letectvo, ale aj koordinovať operácie s ostatnými loďami flotily v rámci sieťovo prepojeného bojiska. Takto komplexná elektronická výbava umožňuje nielen obranu proti hrozbám (vrátane stealth lietadiel alebo nízkoletiacich striel), ale aj aktívne vedenie elektronickej vojny. Fujian tak nie je iba nosič lietadiel, ale aj výkonný informačný a komunikačný uzol flotily.
Porovnanie s americkými lietadlovkami
Lietadlová loď Fujian predstavuje bezpochyby významný technologický pokrok čínskeho námorníctva a jej schopnosti sa výrazne približujú americkým superlietadlovkám, najmä triede Gerald R. Ford. Napriek tomu však stále existujú zásadné rozdiely. Fujian používa konvenčný paroplynový pohon, zatiaľ čo USS Gerald R. Ford je poháňaná dvoma jadrovými reaktormi, čo americkým lodiam umožňuje takmer neobmedzený operačný dosah a výdrž na mori bez nutnosti doplňovania paliva. Čo sa týka výtlaku, Fujian má okolo 80 000 ton, zatiaľ čo Gerald R. Ford dosahuje približne 100 000 ton, čo znamená väčšiu kapacitu a priestor pre ďalšie vybavenie na americkej lodi. Obe lode sú vybavené elektromagnetickými katapultmi EMALS, avšak americká loď má štyri dráhy na katapultovanie lietadiel, zatiaľ čo Fujian pravdepodobne disponuje tromi. Americká loď tiež nesie o niečo viac lietadiel na palube, približne sedemdesiatpäť a viac, zatiaľ čo Fujian má kapacitu odhadovanú okolo šesťdesiatich až sedemdesiatich lietadiel.
Pokročilé radarové systémy predstavujú ďalší rozdiel. Fujian využíva moderné AESA radary, pravdepodobne typu 346, zatiaľ čo Gerald R. Ford je vybavená kombináciou radarov AN/SPY-3, AN/SPY-4 a EASR, ktoré zaisťujú komplexné a robustné detekčné schopnosti. Čo sa týka palubných lietadiel včasnej výstrahy, americká loď operuje s osvedčeným strojom E-2D Advanced Hawkeye, zatiaľ čo čínska loď stále vyvíja svoje vlastné systémy tohto typu.
Veľkou výhodou amerických lodí je aj ich dlhoročná skúsenosť z bojových nasadení. Americké lietadlové lode prešli množstvom operácií a misií, zatiaľ čo čínska lietadlová loď Fujian a jej predchodcovia zatiaľ nemajú žiadne bojové skúsenosti. Tento fakt sa premieta aj do operačnej pripravenosti posádok a ich schopnosti efektívne zvládať komplexné situácie v reálnom konflikte. Ďalším obmedzením je logistická podpora. Spojené štáty disponujú rozsiahlou sieťou námorných základných a oporných bodov po celom svete, napríklad na Havaji, Guame, v Japonsku alebo Diego Garcia, čo umožňuje ich flotilám operovať dlhodobo a ďaleko od domova. Čína zatiaľ disponuje iba niekoľkými obmedzenými zahraničnými základňami, napríklad v Džibutsku, a jej schopnosť dopĺňať palivo a zásoby na otvorenom mori je výrazne nižšia.
Nakoniec nemožno zabudnúť na počet lietadlových lodí. Zatiaľ čo Spojené štáty prevádzkujú jedenásť jadrových superlietadloviek, Čína má v aktívnej službe iba dve lietadlové lode a Fujian je stále v procese dokončenia a testovania. Celkovo teda Fujian síce výrazne skracuje technologickú medzeru medzi čínskym a americkým námorníctvom, najmä v oblasti katapultových systémov a schopnosti operovať s komplexnými lietadlami, ale v oblasti strategického nasadenia, operačnej výdrže a bojových skúseností zatiaľ Američania zostávajú niekoľko krokov pred Čínou. Výsledok budúceho súperenia bude závisieť nielen na technológii samotnej, ale aj na schopnosti ju efektívne využiť v reálnych podmienkach.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
