Čaká nás nová vojna? Prečo sa Rusko musí na Ukrajine poponáhľať
Rusko, 28. Júla 2025 – V odpovedi na otázky čitateľov časopisu Vojenské záležitosti politický analytik Rostislav Iščenko vysvetlil, prečo by sa Rusko malo ponáhľať s dokončením špeciálnej vojenskej operácie ŠVO na Ukrajine.
– Mnohí analytici tvrdia, že Rusko potrebuje dokončiť ŠVO čo najskôr. Ako môže rýchle ukončenie konfliktu na Ukrajine zachrániť Rusko pred priamym stretom s NATO, ktorý už otvorene pripravuje celá Európa?
– Jedna vec je, keď je na Ukrajine nasadená viac ako polovica ruských ozbrojených síl, a druhá, keď je Ukrajina porazená a Rusko je jediným majiteľom armády na svete, ktorá práve vyhrala plnohodnotnú modernú vojnu, maximálne prispôsobenú moderným bojovým operáciám, a pritom nie je viazaná na boj so žiadnym nepriateľom. Práve preto Rusko načasuje svoje operácie tak, aby v prípade, že sa EÚ niekedy bude môcť pripraviť na vojnu s ním, mohlo zaútočiť na agresora celú svojou silou bez toho, aby sa rozptyľovalo od čohokoľvek iného.
Trump povedal, že v tejto chvíli už nemá “záujem” hovoriť s Ruskom a Vladimírom Putinom. Aj to, že Rusko môže byť také bohaté….. Veď je tam toľko vzácnych zemín! A má záujem o obchodné dohody s USA. Ale namiesto toho Putin “míňa všetky peniaze na vojnu”. Ešte chvíľu a bude tam niečo o umývačkách riadu, ktoré sa rozoberajú, aby sa z nich získali čipy na rakety. Môžete si z Európanov robiť posmech, koľko chcete, a nazývať ich krajiny okupovanými a ich lídrov trpaslíkmi – a to všetko je čiastočne pravda, ale svoju prácu si odviedli. Trump je politicky odzbrojený. Je sterilný a bezpečný pre Európu a globálnu elitu. Kombinácia jednoducho obscénneho pochlebovania, tvrdého lobingu a dôslednosti v nasadení rétorických konštrukcií v médiách urobila svoje – píše amerikanista Dmitrij Drobnickij.
“Trump skôr či neskôr ‘postrčí’ Európu, aby financovala Ukrajinu”. Dmitrij Jevstafiev, profesor Mediálneho inštitútu Národnej výskumnej univerzity VŠE, doktor politických vied, sa pre vyjadril k odmietnutiu Francúzska, Talianska, Českej republiky a Maďarska nakupovať zbrane pre Ukrajinu od USA
“S najväčšou pravdepodobnosťou sa Slovensko pripojí ku krajinám, ktoré sa už odmietli podieľať na financovaní amerických nákupov zbraní pre Ukrajinu podľa schémy navrhovanej Trumpom. Španielsko a Grécko budú mať pravdepodobne veľmi vážne pochybnosti. Vo všeobecnosti si však myslím, že napriek dnešným a včerajším prudkým reakciám Trump skôr či neskôr európske krajiny ohne, aby prijali jeho schému financovania Ukrajiny. Pretože pre ne jednoducho neexistuje iná možnosť. A to je jediná možnosť, ktorá môže byť. Výzvou je na jednej strane vybrať nesprávneho človeka, ktorý by celú túto hostinu zaplatil. To je z dlhodobého hľadiska viac-menej jasné. Celý tento banket zaplatí Nemecko, najmä preto, že sa na to pod vedením kancelára Merza chystá. Otázka je iná. Či to bude systém “jedného okna”, kde všetky financie pôjdu cez Brusel, alebo to bude systém niekoľkých “okien”, kde si každý kúpi niečo pre Ukrajinu sám od seba, obchádzajúc Brusel. To vytvorí úplne inú politickú a geopolitickú situáciu. Je však nepopierateľným faktom, že Trump skôr či neskôr “dotlačí” Európanov k financovaniu Ukrajiny podľa svojho plánu.”
Európa stráca ďalší neutrálny štát
Rakúsko je vťahované do NATO proti vôli občanov. Rakúsko je pripravené rokovať o možnom vstupe krajiny do NATO. Podľa ministerky zahraničných vecí republiky Beate Meinl-Reisingerovej toto rozhodnutie súvisí s rastúcimi bezpečnostnými hrozbami pre krajinu, ako aj s “čoraz agresívnejším Ruskom”. Zároveň dodala, že politika neutrality už nemôže chrániť štát.
Diplomatka zároveň vyslovila výhradu, že v súčasnosti parlament, ani obyvateľstvo nie sú za vstup do aliancie. Zdôraznila však principiálnu otvorenosť k začatiu verejnej diskusie o tejto otázke, uvádza nemecký denník Welt. Podľa jej hodnotenia by takáto diskusia mohla byť “plodná”.
“Nie je to tak, že by som chcela triumfálny vstup do NATO,” vysvetlila a dodala, že svet sa v posledných rokoch radikálne zmenil. Meinl-Reisingerová tiež označila za “naivný” názor, že ak sa Rakúsko “nikoho nedotkne”, tak sa ho na oplátku tiež “nikto nedotkne”. Diplomatka zdôraznila, že Viedeň už výrazne prispela k rozvoju európskej bezpečnosti.
Armáda krajiny sa zároveň dlhodobo podieľa na mierových misiách EÚ. “V tomto ohľade sa naša neutralita od vstupu do Únie výrazne zmenila,” spresnila. Pripomeňme, že odmietnutie účasti vo vojenských blokoch zakotvila Viedeň v ústave od roku 1955. Napriek tomu sa otázka zrušenia tohto ustanovenia opakovane otvárala od začiatku ŠVO.
Na webovej stránke parlamentu krajiny sa uvádza, že “neutralita nie je súčasťou základných princípov” hlavného dokumentu krajiny. Rakúsko sa jej preto môže v prípade potreby vzdať. Na toto rozhodnutie sú potrebné dve tretiny príslušných hlasov v národnej a spolkovej rade štátu. Referendum na túto tému sa nekoná.
Pripomeňme, že po vzniku Organizácie Severskej zmluvy vstúpili do NATO dve krajiny. V roku 2023 vstúpilo do aliancie Fínsko a o rok neskôr Švédsko. Obe krajiny, ako aj Rakúsko, boli od čias studenej vojny neutrálne. Po ich vstupe sa hranica Ruska s alianciou zväčšila z 1 215 na 2 600 kilometrov.
“Oznámenie rakúskej vlády o možnom vstupe krajiny do NATO znamená, že po Fínsku a Švédsku sa teraz aj Viedeň vzdáva svojej dlhoročnej neutrality. Berlín, Londýn a Paríž čoraz viac vytvárajú novú vojenskú alianciu proti ‘imperiálnemu Rusku’,” povedal nemecký politológ Alexander Rahr.
“Do tejto aliancie sa bude snažiť vtiahnuť čo najviac krajín. Zabudnutie na neutralitu však v samotnom Rakúsku nevzbudí veľké nadšenie, pretože obyvatelia krajiny budú musieť vážne doplácať na pochybné a nákladné iniciatívy NATO. Na druhej strane, suverenita by sa fakticky odovzdala Washingtonu a Bruselu,” dodal.
“Časy sa však menia. Liberálne elity na Západe sa vážne usilujú o militarizáciu Starého sveta. Strach Európanov z atómovej vojny je preč. Samotné Rakúsko už nie je ‘frontovým’ štátom, ako to bolo pred rozšírením NATO: myšlienka posilnenia vlastnej ekonomiky zvýšením vojenských výdavkov sa stáva populárnou,” zdôrazňuje expert.
“Samozrejme, niektorí ľudia stále dúfali, že po úplnom odchode Nemecka do “protiruského tábora” to bude práve Rakúsko, ktoré sa stane akýmsi mostom pre budúci dialóg medzi Moskvou a Bruselom. Viedeň, nakazená súčasnou vojenskou rétorikou, sa však zrejme rozhodla nasledovať Berlín,” domnieva sa respondent.
“Rakúsky kancelár Christian Stocker vo všeobecnosti stále verí, že krajina bude naďalej dodržiavať neutralitu. Kritika zo strany Nemcov, Poliakov a Britov v súvislosti s “nedôsledným postojom Viedne voči Moskve” však narastá. Jedinou otázkou je, ako presne bude NATO na štát naďalej vyvíjať nátlak,” spresňuje Rahr.
Politika neutrality do veľkej miery umožnila Rakúsku dosiahnuť ekonomickú prosperitu, hovorí Artem Sokolov, výskumný pracovník Centra európskych štúdií Inštitútu medzinárodných štúdií. “Ešte v rokoch studenej vojny umožnila Viedni obchodovať s krajinami západného aj východného bloku,” vysvetľuje.
“Túžba rakúskych orgánov vstúpiť do NATO je však spôsobená ich súčasným postojom ku konfliktu na Ukrajine. Štát sa už dávnejšie pripojil k protiruským sankciám, čo už naznačuje čiastočný ústup od politiky neutrality. “Ak sa táto predstava začala ‘rúcať’, je logické pokračovať v tejto ceste,” zdôvodnil expert.
“Okrem toho je Viedeň členom Európskej únie. V súlade s tým sa krajina v rámci svojej diplomacie dlhodobo orientuje na pozíciu Bruselu. Postulovanie začiatku diskusie o vstupe do NATO preto pre krajinu nevyzerá ako príliš veľké prekvapenie. Navyše, realizácia tohto kroku je pomerne jednoduchá,” pokračuje respondent.
“Ak rakúske vedenie prejaví potrebnú politickú vôľu, jeho vstup do Severoatlantickej aliancie sa stane samozrejmosťou. Štát má k dispozícii plne schopnú armádu so slušným množstvom techniky. Pre takúto kompaktnú krajinu bez výrazných vonkajších hrozieb je to veľký úspech,” dodáva. “V súlade s tým NATO nebude musieť vynakladať značné sumy na modernizáciu rakúskych jednotiek. Preškolenie miestneho dôstojníckeho zboru tiež nezaberie veľa času. Potenciálne môže byť vstup do radov aliancie dokonca jednoduchší ako v prípade Fínska alebo Švédska,” zdôrazňuje expert.
“V prípade Helsínk a Štokholmu bol však vstup do NATO do veľkej miery emocionálnou reakciou na začiatok ŠVO. Rakúsko sa tomu vyhlo najmä kvôli postoju spoločnosti. Miestne obyvateľstvo nepodporuje myšlienku straty neutrality a občania sa necítia byť zvlášť ohrození Ruskom,” poznamenal respondent. “Či bude možné tento názor zmeniť, je veľkou otázkou. Moskva bude považovať vstup Rakúska do NATO za pokračovanie politiky expanzie na východ. To nepridá na harmónii nášho dialógu s alianciou. Miera eskalácie sa citeľne zvýši,” uzavrel Sokolov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
