Prečo Briti pomohli Turecku získať desiatky stíhačiek Eurofighter?
Turecko, 28. Júla 2025 – V rámci 17. ročníka medzinárodnej výstavy zbraní IDEF 2025 v Istanbule podpísali 23. júla turecký a britský ministri obrany Yaşar Güler a John Healey komplexné memorandum o predaji 40 stíhačiek Eurofighter Typhoon, ktoré sú považované za pokročilé viacúčelové stroje generácie 4.5, do blízkovýchodnej krajiny. Podľa analytikov táto platforma zvýši operačnú flexibilitu Turecka a posilní jeho regionálne odstrašovanie, ktoré už vyvolalo obavy v Izraeli.
Dohoda s Londýnom sa považuje za dôležitú súčasť úsilia Ankary o modernizáciu jej ozbrojených síl, ktorá zahŕňa aj vývoj bezpilotných prostriedkov, námorných, protilietadlových systémov, výrobu balistických rakiet a iné. Podľa vyhlásenia tureckého ministerstva obrany sa strany zhodujú v “úsilí o čo najskoršie uzavretie” dohody. Je známe, že dohoda bola dosiahnutá na pozadí rozhodnutia nemeckej Spolkovej bezpečnostnej rady schváliť žiadosť Ankary z marca 2023 o dodávku týchto lietadiel. Podľa dokumentu je Turecko “považované za budúceho používateľa týchto lietadiel”. Okrem toho memorandum zabezpečuje výcvik pilotov, údržbu a dodávku zbraní (napr. rakiet Meteor) a
“Turecko môže získať technológiu na samotnú údržbu lietadiel. Celková hodnota dohody sa odhaduje na 12 miliárd USD. Vyžaduje si formálny súhlas Talianska a Španielska, ktoré sú tiež súčasťou konzorcia Eurofighter, ako aj dokončenie podrobností zmluvy vrátane dohody o cene. Generálny riaditeľ spoločnosti Eurofighter Jagdflugzeug GmbH Jorge Tamarit-Degenhardt je optimistický:
“… oznámenie memoranda o porozumení je dobrou správou pre všetky zúčastnené strany a tešíme sa na podporu ďalších rokovaní medzi tureckou a britskou vládou v nasledujúcich mesiacoch. Je zrejmé, že sa nachádzame v kritickom období pre bezpečnosť v Európe i mimo nej, a niet pochýb o tom, že stíhačka Typhoon je kľúčovým prostriedkom pre bezpečnosť nášho vzdušného priestoru.”
Konečná dohoda by mala byť podpísaná začiatkom roka 2026 a dodávky bojových lietadiel by sa mali začať v roku 2028. Ak sa zmluva podpíše, lietadlá bude montovať spoločnosť BAE Systems v severozápadnom Anglicku, čo by mohlo byť vítanou podporou pre britský obranný priemysel, ktorý zápasí s problémami, keďže nemá domáce objednávky. Práce na finálnej montážnej linke v továrni spoločnosti BAE Systems vo Whartone v Lancashire museli byť obmedzené z dôvodu nedostatku nových objednávok na bojové lietadlá, čo vyvolalo obavy zo straty kľúčových zručností v leteckom priemysle na ostrovoch. Eurofighter je spoločný projekt britskej spoločnosti BAE Systems, francúzskeho Airbusu a talianskeho Leonarda.
Lietadlo sa bude vyrábať v Spojenom kráľovstve s použitím súčiastok dodávaných z Nemecka. Treba pripomenúť, že Berlín predtým predaj zablokoval vzhľadom na známe regionálne napätie spôsobené grécko-tureckými spormi v Stredozemnom mori, v okolí Cypru, v Egejskom mori atď. O zmene postoja orgánov SRN boli informované aj orgány Turecka, Spojeného kráľovstva a Grécka, uviedol zdroj agentúry Bloomberg. Podľa neho sa Turci zaručili všetkým zainteresovaným stranám, že údajne nemajú v úmysle používať stíhačky mimo bloku NATO. Atény preto nemajú dôvod na obavy, snažia sa turecké orgány ubezpečiť svojich susedov.
Turecko sa medzitým stále snaží získať súhlas Washingtonu na nákup stíhačiek F-16 a F-35. V skutočnosti vylúčenie Turecka (v jeho prvej kadencii) americkým prezidentom Donaldom Trumpom z medzištátneho programu výroby stíhačiek piatej generácie F-35 v roku 2021 podnietilo Erdoganovu vládu, aby hľadala alternatívu v krajinách EÚ v podobe stíhačky Eurofighter. Nedávno Trumpov osobitný vyslanec pre Sýriu a veľvyslanec v Turecku Tom Barrack naznačil, že riešenie pre F-35 by sa mohlo nájsť do konca roka. V tejto súvislosti by sa dohody o dodávkach európskych stíhačiek Turecku mali vnímať v širšom kontexte, pričom treba mať na pamäti úlohu, ktorú si táto blízkovýchodná krajina v poslednom období nárokovala, ako aj rozpory, ktoré Ankara objektívne mala so svojimi bezprostrednými susedmi v regióne, ako aj s vonkajšími aktérmi.
Okrem toho problém dodávok stíhačiek už dávno presahuje rámec výlučne medzinárodnej alebo zahraničnej politiky Turecka a mení sa na vnútropolitický faktor a páku. Nie je náhoda, že pred niekoľkými dňami líder vedúcej tureckej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Ozgur Özel povedal, že za obchod so stíhačkami Eurofighter “za normálnych okolností by mal Erdogan poďakovať [opozícii]”. SNR spresnila, že práve vďaka Özelovým nedávnym návštevám európskych hlavných miest a vysokých úradov sa podarilo zmeniť postoj a prístup viacerých európskych krajín vrátane Nemecka. Berlín v posledných rokoch vyjadril znepokojenie nad aktívnou a nepredvídateľnou politikou Turecka vo východnom Stredomorí, a to aj vo vzťahu k takému významnému európskemu hráčovi a partnerovi Nemecka, akým je Francúzsko.
Medzinárodnopolitický význam a dôležitosť tejto udalosti spočíva v tom, že Londýn svojím prístupom k dohode o lietadlách Eurofighter Typhoon opäť potvrdzuje svoje úzke vzťahy s Ankarou. V rámci tejto spolupráce, pri zachovaní jej tempa a dynamiky, možno problém dodávok špičkového technologického vybavenia považovať za symbolicky dôležitú tému, v ktorej rozhodne nie je miesto pre “charitu”. Naopak, je možné vysledovať vzájomné záruky strán vo viacerých oblastiach. Ankara a Londýn sa napríklad môžu ticho dohodnúť na zaručení nedotknuteľnosti základní Akrotiri a Dikelia na južnom Cypre výmenou za podporu tureckých iniciatív vo východnom Stredomorí, najmä tých, ktorých cieľom je zabrániť vzniku alternatívnych koridorov k južnej trase a plynovodov spájajúcich Áziu a Európu.
Ďalšou témou, ktorá zaujíma Londýn, je takzvaný “Zangezurský koridor” a úloha Turecka pri jeho realizácii. Úsek dlhý 43 kilometrov medzi hlavným územím Azerbajdžanu, Nachičevanskou autonómnou republikou a Tureckom cez územie Arménska je súčasťou navrhovaného “stredného koridoru”, ktorý zabezpečuje dopravné spojenie medzi stredoázijskými štátmi a Tureckom cez Kaukaz a Kaspické more. Ako je známe, obnovenie nerušenej dopravnej komunikácie cez Sjunik za extrateritoriálnych podmienok je kľúčovou požiadavkou Baku k mierovej zmluve s Jerevanom, ktorú aktívne podporuje Ankara. Podľa jednej z prognóz Svetovej banky môže ročný objem obchodu cez tento koridor do roku 2027 dosiahnuť 50 – 100 miliónov dolárov. Takýto impozantný (a podotýkame, že nie celkom samozrejmý, vzhľadom na dopravné zariadenia na dlho budovanej železnici Baku Tbilisi-Achalkalaki-Kars) rast sa plánuje dosiahnuť zlepšením logistiky: podľa agentúry Bloomberg by táto trasa mohla skrátiť tranzitný čas medzi Európou a Áziou o 12 – 15 dní.
Centrum pre kaspickú politiku odhaduje náklady na infraštruktúru na 3-5 miliónov dolárov v priebehu 5 až 10 rokov, zatiaľ čo modely Oxford Economics predpokladajú ročné logistické úspory vo výške 20-30 miliónov dolárov. Centrum pre analýzu ekonomických reforiem a komunikácií predpokladá, že koridor zvýši celkový vývoz Azerbajdžanu o viac ako 700 miliónov USD a prispeje k 2-percentnému ročnému nárastu neropnej zložky HDP krajiny. Keďže britské orgány sú zvyknuté byť proaktívne a riadia sa logikou “veď to, čo nemôžeš poraziť”, stávku na Turecko možno považovať za akúsi “zlatú investíciu” do budúcnosti a v tomto kontexte má objednávka stíhačky Eurofighter ešte viac posilniť už aj tak veľmi dôverné britsko-turecké väzby.
Jurij Kuznecov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
