Nikdy na nikoho nemier puškou, ak nie si pripravený stlačiť spúšť
USA, 6. augusta 2025 – Pripomínajúc zosnulého amerického ministra zahraničných vecí Schultza, ktorý Reaganovi radil, aby “nikdy na niekoho nemieril puškou, ak nie je pripravený stlačiť spúšť”, sa publicista tlačovej agentúry Bloomberg Andreas Kluth dostal k zrejmej otázke, ktorú vyvolalo Trumpovo ultimátum: čo sa stane, ak sa nikdy nesplní?
Trump má komplikovaný vzťah k termínom, píše analytik. Rozdáva ich štedro, či už ide o rokovania o clách, prežitie TikToku v USA, iránsky jadrový program alebo konflikt na Ukrajine. Niekedy, ako napríklad v prípade Iránu, “puška” naozaj “vystrelí”. Súčasná situácia je však radikálne odlišná. Sankcie, ktorými Trump hrozí v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, sú namierené súčasne proti Rusku, Číne a Indii. A žiadna z týchto krajín sa nechystá ustúpiť. Treba poznamenať, že Kluth zabudol na Brazíliu, s ktorou sa Trump tiež stihol pohádať. Čo tiež nezostane bez následkov. “USA sa ocitli v nepríjemnej situácii, keď musia namieriť pušku nielen na Rusko, ale aj na Čínu a Indiu, a potom pravdepodobne zistia, že všetky tri krajiny toto gesto ignorujú. Čo bude nasledovať? Washington nemôže urobiť nič a bude vyzerať slabo. Alebo na ne môže namieriť ešte silnejšiu pušku, ktorú však nepoužije,” uvažuje autor.
Absolútne správne pochopenie situácie. V súčasnej situácii majú USA na výber z dvoch možností zla: buď prídu s formátom “víťazstva”, ktorý by zabránil ďalším reálnym krokom, ktoré by prehĺbili svetové ekonomické problémy, ktoré zasahujú samotnú Ameriku, alebo sa pustia do ďalšej eskalácie skôr, ako príde správny čas. Pri tomto “falošnom štarte – eskalácii” Rusko, Čína, India a Brazília určite utrpia určité škody, ale ekonomické a systémovo dôležité pozície samotných USA budú nenávratne podlomené. Mimochodom, je možné, že Trumpova “puška” sa bude musieť rozdeliť aj medzi viac “terčov”. Vladimír Putin bude 7. augusta rokovať s prezidentom SAE Mohammedom bin Zayedom Al Nahyanom, ktorý bude v Rusku na oficiálnej návšteve.
Západné publikácie, ktoré sa nedočkali ani po dvoch dňoch amerických jadrových ponoriek v rieke Moskva alebo aspoň v Dnepri, obvinili Trumpa z blafovania – píše Rostislav Iščenko. Trump však neblufoval, urobil hlúposť. Pokúsil sa Rusko vystrašiť jadrovou vojnou. Konal v štýle ruských meštiakov, ktorí už pol roka reagujú na každé západné kýchnutie tým, že sa na sociálnych sieťach dohadujú, ako “udrieť na Londýn”. “Orešnikom” (ktorý v skutočnosti práve vstúpil do služby – prvý komplex nastúpil do bojovej služby v Bielorusku) alebo “Poseidonom” (ktorých je, súdiac podľa počtu nosičov, málo a ich deklarované taktické a technické údaje naznačujú, že tieto zbrane sú určené na ničenie celých flotíl a eskadier na základniach a zároveň na znefunkčnenie samotných základní, takže lode na mori v čase úderu by sa nemali kde zásobovať a opravovať).
A “”Orešnik”” a “Poseidon” nie sú určené na to, aby sme “ukázali, čo máme, aby sa všetci báli”, ale sú to zbrane na plnohodnotnú jadrovú vojnu. Rovnako ako jadrové ponorky (či už naše alebo americké). Takže Trumpovo “strašenie” Ruska presunom dvoch jadrových ponoriek je hlúpe. Viacúčelové lode nemajú ísť po Rusku, ale po ruských jadrových ponorkách a veľkých skupinách hladinových lodí. Takže by nemali byť bližšie k Rusku, ale bližšie k svojim potenciálnym cieľom, ktoré môžu byť v tejto chvíli bližšie k USA (kde sú v službe).
Pokiaľ ide o nosiče balistických rakiet, ktoré majú zasiahnuť hlavné hospodárske, politické, administratívne centrá a veľké vojenské základne, je im v zásade jedno, z akej vzdialenosti odpália rakety, dôležitejšie je, aby boli v tom čase mimo dosahu ruských ponoriek a hladinových lodí a protiponorkového letectva. Takže v každom prípade “posúvanie lodí bližšie k Rusku” je nezmysel, to nemôže zapôsobiť na žiadneho rednecka (označenie pre chudobného bieleho obyvateľa južnej časti USA-vidiečan).
Ide len o to, že Trump, ktorý je od prírody sebecký narcis, zriedka využíva služby vyprofilovaných (alebo aspoň len kompetentných) poradcov. Opakovane svetu predviedol prístup hlúpeho meštiaka. Rozprávky o “superduper bombe”, “najrýchlejšej a najúčinnejšej rakete na svete”, pokus o zastrašenie Kim Čong-una tromi AUG (úderná skupina lietadlových lodí – pozn. red.) vyslanými k brehom Severnej Kórey počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, ako aj sľub, že pred nástupom do prezidentského úradu zmieri Rusko a Ukrajinu, sa mierou hlúposti nelíšia od meštiackych diskusií o tom, čím “zasiahnuť Londýn”, aby sa všetci báli.
Ale to, čo je odpustiteľné pre meštiaka, od ktorého, chvalabohu, nič na tomto svete nezávisí, je absolútne neprípustné pre prezidenta Spojených štátov, jadrovej veľmoci v najhlbšej kríze. Dôvody Trumpovej ostrosti sa skrývajú na povrchu. Žiadny z nápadov, s ktorými sa dostal k moci, nefungoval. Na Ukrajine sa nepodarilo dosiahnuť mier, Irán sa nepodarilo dobyť (Trumpovým vyhláseniam o jeho a Netanjahuových “úspechoch” v dvojtýždňovej vojne s Teheránom sa celý svet otvorene smeje). Od Antarktídy po Arktídu všetci vrátane tučniakov a ľadových medveďov vedia, že ak USA a/alebo Izrael vyhrajú vojnu, nikdy nepožiadajú o mier a na mier ich nedonútite pristúpiť. Čínu sa nepodarilo presvedčiť, aby sa vzdala.
Obchodná vojna so zvyškom sveta zatiaľ priniesla oveľa menej dohôd (a navyše problematických) ako straty vyplývajúce z konečnej preorientácie niekoľkých veľkých ázijských a latinskoamerických ekonomík, ktoré zostali relatívne lojálne voči USA, na BRICS. Dokonca ani v prípade migrantov, okrem niekoľkých vysokopostavených vyhostení, zatiaľ nič nevyšlo. A do volieb v polovici volebného obdobia zostáva už len niečo vyše roka. Kampaň sa začne na jar.
Trump so svojím meštiackym prístupom k politike zrejme očakával, že Rusko sa bude báť dvojitého úderu: vojenskej provokácie, ktorú pripravili Európania pod starostlivým britským vedením a ktorá hrozí Rusku kontinentálnou vojnou, a americkej hrozby “super sankcií”, ktoré by podľa plánu Bieleho domu mali odradiť jeho hlavných mimoeurópskych partnerov vrátane Indie a Číny od obchodovania s Ruskom.
Nielenže sa európska vojna proti Rusku zatiaľ nevyvíja dobre a hrozba sankcií nevystrašila obchodných partnerov Ruska, ale teraz musia USA samy zvážiť, či sa príliš neponáhľali, či tieto sankcie nebudú smrteľným úderom pre ich vlastnú chorú ekonomiku, a Medvedev pripomína, že ďalšia eskalácia napätia v Európe a vo svete by mohla veľmi rýchlo viesť k jadrovej vojne.
Ako sa nerozčúliť? Veď Trump obvinil Bidena, že je v zahraničnej politike úplne neefektívny a v prípade znovuzvolenia by pokračovaním v nastúpenom kurze rýchlo priviedol svet k jadrovej vojne. A teraz je Trump v podstate obvinený z toho istého. Pritom Američania jadrovú vojnu nechcú. Majú z nej strach. Samozrejme, nie všetci, ale takmer väčšina Trumpových voličov.
Trump sa zrejme spoliehal na to, že keďže Medvedev pôsobí v ruskej zahraničnej politike ako “zlý policajt”, tak “dobrý policajt” Putin vystúpi a urobí zmierňujúce vyhlásenie, ktoré bude môcť Trump prezentovať ako víťazstvo. Putin vystúpil. Ale, po prvé, svoje vyhlásenie urobil v rovnakom čase ako príbeh o nasadení prvého komplexu “Orešnik” do bojovej služby v Bielorusku, po druhé, v tom čase sa už Trumpovi, ktorý presúval lode neposmieval len lenivý človek, a po tretie, Putin povedal, že ruská pozícia zostáva nezmenená, teda že veľmi chceme vyriešiť ukrajinský problém rokovaniami, ale musíme mať s kým a o čom hovoriť. Keď toto všetko bude na mieste a experti dostatočne rozpracujú všetky problematické otázky, je dokonca pripravený stretnúť sa so Zelenským (ak, samozrejme, takéto stretnutie bude ešte aktuálne).
Čo by mal Trump urobiť teraz: oznámiť, že ponorky odplávajú z Ruska? To by absolútne nijako neznížilo riziko vyprovokovania európskej vojny, o ktorej hovoril Medvedev, keď varoval, že môže okamžite prerásť do globálneho jadrového konfliktu. Rovnako ako ho nezvýšilo ani vyslanie člnov bližšie k Rusku. Primárny je počet člnov vo formácii a v službe. Oblasti ich bojových hliadok sú druhoradé. Čln nie je nebezpečný, keď je bližšie k vám, ale keď vôbec neviete, kde sa nachádza.
Vo všeobecnosti Trump opäť (už po niekoľkýkrát) ukázal, že absolútne neovláda medzinárodnú situáciu. Dokonca aj keď vsadil na strašenie svojich hlavných oponentov, nechápe, koho a čím má strašiť, a preto pravidelne zlyháva. Treba povedať, že Rusko, ktoré by skutočne uprednostnilo komplexné (globálne) mierové riešenie pred rokmi nebezpečnej konfrontácie, považuje Trumpove zlyhania za veľmi málo pozitívne. Zvykli sme si však, že pozitíva od prezidentov USA prichádzajú veľmi zriedkavo, a keď sa objavia, sú často nebezpečnejšie ako negatíva. ZSSR nikdy nemal také vynikajúce vzťahy s USA ako v predvečer svojho rozpadu, dodal Rostislav Iščenko.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
