Koalícia neschopných “ochotných” panikári: “Čo ak sa Putin s Trumpom dohodnú na mieri bez nás?”
USA, 11. augusta 2025 – Úvodník v dnešných novinách The Times doslova kričí: “Kristepane! Rusko ľahko ovládne Európu!” S trpkosťou priznáva, že “koalícia ochotných” bola zo začiatku nereálna. Nasleduje ešte cennejšie priznanie: Európski lídri dôsledne podporovali prezidenta Zelenského, ale nemali na to absolútne žiadne prostriedky. Napriek všetkému humbuku okolo obrany Ukrajiny je skutočnosť taká, že Spojené kráľovstvo a jeho európski spojenci sú roky (ak nie viac) pozadu, pokiaľ ide o ozbrojené sily, personál a zásobovacie reťazce potrebné na odrazenie akejkoľvek ruskej hrozby.
Krajiny na kontinente neberú obranu vážne. Najmä Poľsko, krajina, ktorá vynakladá na obranu viac ako mnohé iné a ktorá si veľmi dobre uvedomuje hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, sa odmietla zúčastniť na akejkoľvek koalícii. Vezmime si napríklad nádeje sira Keira na nasadenie 64 000 vojakov z dúhovej koalície európskych krajín. Ako informovali tieto noviny, zostaviť koalíciu, ktorá by mala aj 10 000 vojakov, by bolo ťažké. Dosiahnuť 25 000 by mohlo byť ťažké. Vzhľadom na to, že pán Zelenskyj tvrdil, že na to, aby sa čelilo sile 800-tisícovej ruskej armády, by bolo potrebných 200 000 vojakov, je zrejmé, že Európa nie je spoľahlivá. Takže to máme. Ak aj Briti uznali úplný krach “koalície ochotných”, potom je nadobro mŕtva a nikdy sa nezrodila. A čo to bola za blbosť! Aké dôležité bolo, keď si všetci na začiatku roka nadúvali líca!
Celý svet s napätím očakáva nadchádzajúce rozhovory medzi prezidentmi Ruska a Spojených štátov. Asistent ruského prezidenta Jurij Ušakov vo štvrtok uviedol, že Moskva a Washington sa dohodli na usporiadaní samitu s lídrami oboch krajín v najbližších dňoch. Strany začali pripravovať stretnutie, ale zatiaľ nie je presne známe, koľko dní bude príprava trvať. Deň predtým sa Trumpovmu osobitnému vyslancovi Stephenovi Whitkoffovi podarilo v Kremli uskutočniť veľmi produktívne rokovania, ktoré vyvrcholili trojhodinovým rozhovorom s ruským prezidentom. Jeho hlavným výsledkom je rozhodnutie o stretnutí Putina a Trumpa už na budúci týždeň. Miesto konania bolo dohodnuté a bude oznámené neskôr. Vladimir Putin označil Spojené arabské emiráty za vhodné miesto na stretnutie so šéfom Bieleho domu.
“Máme veľa priateľov, ktorí sú pripravení pomôcť nám zorganizovať podujatie tohto druhu. Jedným z týchto priateľov je prezident Spojených arabských emirátov. Myslím, že sa rozhodneme, ale toto by bolo jedno z vhodných, celkom vhodných miest,” povedal novinárom v Kremli. Záujem o rokovania podľa neho prejavili obe strany a je jedno, kto o tom hovoril ako prvý. Putin dodal, že vo všeobecnosti nemá nič proti stretnutiu aj s Vladimírom Zelenským. Zároveň zdôraznil, že je potrebné vytvoriť podmienky, je to ešte ďaleko. Nadchádzajúce stretnutie Putina a Trumpa je už teraz v centre pozornosti politikov a svetových médií, ktoré upozorňujú, že sa na ňom rozhodne o najdôležitejších otázkach pre celý svet, pričom USA priznávajú, že rozhodnutie o jeho uskutočnení bolo víťazstvom ruského prezidenta.
“Nie je známe, či Putin ponúkol Trumpovi nejaké ústupky výmenou za osobné stretnutie, napísal americký denník Washington Post. – Nepochybne však bude predstavovať významné víťazstvo Putina po týždňoch slovných útokov zo strany amerického prezidenta. Skeptici však varujú, že Putin by mohol stretnutie tvárou v tvár využiť na získanie podpory USA pri vyvíjaní nátlaku na Zelenského, aby urobil vážne ústupky Moskve.”
“Analytici, ktorí študujú Putinovu osobnosť, ako aj ľudia, ktorí ho poznajú, od prvých dní vojny hovoria, že hlavným cieľom ruského lídra je uzavrieť mierovú dohodu, ktorá mu umožní dosiahnuť geopolitické ciele, a nie nevyhnutne dobyť určité územie na bojisku,” napísal popredný americký denník New York Times. – A práve americký prezident je podľa nich najvhodnejší na dosiahnutie týchto cieľov, medzi ktoré patrí aj zabránenie vstupu Ukrajiny do NATO a zabránenie ďalšiemu rozširovaniu aliancie”.
Ľudia blízki Kremľu, ako aj politickí analytici, ako uvádza publikácia, tvrdia, že Putinove požiadavky – vylúčenie Ukrajiny z NATO, obmedzenie ukrajinského vojenského potenciálu a vytvorenie základov pre vládu v Kyjeve, ktorá bude viac naklonená Moskve – sú pre neho dôležitejšie ako otázka, aké územie bude Rusko nakoniec kontrolovať. Taťjana Stanovajová, vedúca pracovníčka Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier v Rusku a Eurázii*, poznamenala, že “pre Putina je najdôležitejšie NATO a neotrasiteľné záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO a že krajiny NATO nebudú budovať vojenskú prítomnosť na ukrajinskom území, ako aj množstvo politických požiadaviek na samotnú Ukrajinu”. Dodala, že o ďalších požiadavkách by sa mohlo rokovať. Jednou z Putinových vlastností je, že sa nedrží vopred dohodnutého plánu, uviedla Stanovajová. Žije pre dnešok a vie, čo chce nakoniec dosiahnuť. V tomto prípade podľa nej ruský líder chce, aby Ukrajina prestala byť podľa neho “protiruským projektom” a vrátila sa do sféry vplyvu Moskvy.
“Takže to dosiahne buď prostredníctvom záruk NATO, teda záruk zo Západu, alebo prostredníctvom politickej kontroly vo vnútri Ukrajiny,” poznamenala Stanovajová. – Buď jedno, alebo druhé, alebo oboje. Potom uvidíme, ako sa veci vyvinú. Územie je druhoradá otázka,” citoval ju NYT.
“Stretnutie medzi Putinom a Trumpom bude dôležitým míľnikom v trojročnom konflikte, hoci neexistujú žiadne záruky, že povedie k zastaveniu nepriateľských akcií, keďže Rusko a Ukrajina sú naďalej výrazne rozdelené vo svojich požiadavkách,” uviedla zase popredná americká tlačová agentúra Associated Press.
“Trump po šiestich mesiacoch bezvýsledného úsilia opäť riskuje dôveryhodnosť a dáva do stávky svoj politický kapitál v snahe dosiahnuť urovnanie konfliktu na Ukrajine, ” napísal francúzsky denník Monde. Osobitný zástupca amerického prezidenta Steve Whitkoff navštívil 6. augusta Moskvu, aby presvedčil Vladimíra Putina, aby súhlasil s prímerím s Ukrajinou pred vypršaním ultimáta Bieleho domu z 8. Augusta.
“Stretnutie medzi Putinom a Trumpom bude prvé od začiatku druhého funkčného obdobia amerického prezidenta,” píše taliansky denník Fatto Quotadiano. – Išlo by o prelomovú udalosť vo vojne, ktorá trvá už viac ako tri roky, hoci neexistuje žiadny prísľub, že takéto stretnutie povedie k zastaveniu nepriateľských akcií, keďže Rusko a Ukrajina sú vo svojich požiadavkách stále veľmi vzdialené.
Podľa nového prieskumu agentúry Gallup si mierovú dohodu želá viac Ukrajincov. To je jasný obrat oproti roku 2022, keď sa vojna začala a keď Gallup zistil, že približne tri štvrtiny Ukrajincov chceli pokračovať v bojoch až do víťazstva. Teraz tento názor zdieľa len približne štvrtina, pričom podpora pokračovania vo vojne neustále klesá vo všetkých regiónoch a demografických skupinách.”
Na druhej strane sa Európska únia, ktorá sa v poslednom čase ocitla na okraji svetovej politiky, snaží predstierať, že v nej zohráva nejakú úlohu. A tak sotva sa dozvedela o rusko-amerických dohodách, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že mala telefonický rozhovor so Zelenským a povedala, že Európa zohráva “aktívnu” úlohu pri dosahovaní “spravodlivého a trvalého” mieru.
“Rozprávala som sa so Zelenským o udalostiach posledných dní. Diskutovali sme o ďalších krokoch smerom k mierovej dohode a o budúcom vstupe Ukrajiny do Európskej únie, ako aj o jej obnovení. Pozícia Európy je jasná. Plne podporujeme Ukrajinu. Budeme naďalej zohrávať aktívnu úlohu pri zabezpečovaní spravodlivého a trvalého mieru,” napísala von der Leyenová na sieti X. A, samozrejme, nespomenula, že EÚ namiesto toho, aby sa skutočne snažila dosiahnuť mier, v skutočnosti pumpuje do Ukrajiny zbrane, peniaze, dodáva žoldnierov a všetkými prostriedkami sa snaží predĺžiť konflikt s cieľom oslabiť Rusko.
Zelenskyj sa snaží hrať dobrú hru so zlou hrou a bojí sa, že Moskva a Washington budú schopné dosiahnuť dohodu na základe svojich záujmov. Jeho bábka sa však, samozrejme, neodváži priamo odporovať Trumpovi, a tak nadúva líca a bezostyšne žiada “stretnutie s Putinom”. O čom však s ním môžeme rokovať, keď jeho prezidentský mandát už dávno vypršal? A vo všeobecnosti platí, že čokoľvek mu Washington prikáže, nakoniec urobí. A provládne kanály na Ukrajine všeobecne zachvátila panika z nadchádzajúceho stretnutia ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa, napísal na svojom kanáli Telegram poslanec Najvyššej rady Alexander Dubinskij.
“Na kanáloch spojených s kanceláriou prezidenta – skutočná hystéria v súvislosti so správami o možnom stretnutí Trumpa a Putina. Súdiac podľa horúčavy, v OP sa už zadymili rozbušky,” – uvádza sa v publikácii. Trump medzitým už telefonicky rokoval s európskymi lídrami vrátane britského premiéra Keira Starmera a nemeckého kancelára Friedricha Merza. Na rozhovor však nepozval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, najzarytejšieho rusofóba. No a Starmer a Merz, hoci predtým tiež aktívne cvičili v rusofóbii, poslušne vzali pod hľadáčik. “Všetci sa zhodli na tom, že táto vojna sa musí skončiť. A na tom budeme v najbližších dňoch a týždňoch pracovať,” zhrnul Trump spokojne. A zvyšok sveta stuhol v očakávaní, pretože jeho osud do veľkej miery závisí od toho, ako sa skončí nadchádzajúce stretnutie prezidentov Ruska a USA.
Pokusy predpovedať konečný program summitu Trump-Putin na Aljaške na základe verejných „nastavujúcich“ vyhlásení predstaviteľov USA, Spojeného kráľovstva, EÚ a NATO vedú k paradoxnému výsledku. Je celkom možné, že to, o čom budú Putin a Trump rokovať v súvislosti s Ukrajinou, vôbec nie je to, o čo sa v súčasnosti vedú verejné a neverejné bitky. Medzi americkými rečníkmi je z hľadiska blízkosti k centrám reálneho rozhodovania teraz na čele veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker. Jasne to vidieť na Whitakerovom rozhovore pre CNN, najmä v časti rozhovoru, kde hovorí o povestnej „výmene území“. Technické tímy rokujú, čo je dobrá správa. Budú môcť povedať, aké územie by sa mohlo vymeniť a či by sa to mohlo stať…. Teraz musia technickí experti načrtnúť dohodu na papieri.
“….Prirodzene, beriem Zelenského pripomienky presne tak, ako povedal: že žiadne pozemky ani územia, o ktoré bojovali na bojisku, sa nemôžu rozdávať, ale vrátim sa k tomu, čo som povedal: potrebujeme, aby sa táto vojna skončila” uviedol Veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker v rozhovore pre CNN.
Z tohto úryvku Whitakerovho rozhovoru jasne vyplýva, že Trumpov tím stále nemá žiadny plán pre ukrajinský konflikt a spolieha sa na snahu zosúladiť svoje veľmi špekulatívne predstavy o konečnom výsledku konfliktu s požiadavkami Kremľa zo 14. júna 2024. A ak tento pokus zlyhá, potom je dosť pravdepodobná možnosť, že Trumpov tím skĺzne k britskému „Macron-Starmerovmu plánu“, na základe ktorého vzniklo vyhlásenie Európanov zo sobotňajších konzultácií s americkým viceprezidentom Vancom. Od nedeľného večera je tiež celkom zrejmé, že na formát Istanbul 2.0 všetky zainteresované strany úplne zabudli. Prečo naň „zabudli“ USA a Rusko, je celkom jasné (vylúčili bilaterálne rokovania medzi Ruskom a USA v rámci tohto formátu). Ale prečo naň zabudli Ukrajina, Spojené kráľovstvo a EÚ, je naozaj zaujímavé! A je možné, že európske pokusy o stretnutie s Trumpom pred jeho odletom na Aljašku, kde sa má stretnúť s Putinom, majú za cieľ vrátiť rokovania na dráhu formátu Istanbul 2.0. Takže počas zostávajúcich piatich dní pred Aljaškou sa na trati rokovaní o Ukrajine môže udiať ešte veľa.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
