Ruský expert: Zmena režimu v Iráne nebude a jadrový program sa ďalej vyvíja
Irán, 11. augusta 2025 – Nedávno sa v Mníchove konalo fórum iránskej opozície. Takzvaný Kongres národnej spolupráce, ktorý zorganizoval korunný princ Reza Pahlavi (syn Mohammada Rezu Pahlavího, zosadeného iránskeho šáha), spojil viac ako 500 Iráncov žijúcich v zahraničí. Bol to druhý pokus Rezu Pahlavího upozorniť na iránskych disidentov, pričom ako platformu použil Nemecko. Vo februári sa pokúsil zorganizovať ich účasť na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ale jeho návrh organizátori odmietli. A tentoraz sa nedostal do centra pozornosti svetových médií. Pokrytie takzvaného “kongresu” bolo v skutočnosti obmedzené na izraelské publikácie.
Ignorovanie iránskej opozície je spôsobené uvedomením si, že hnutia s ňou spojené nehrajú významnú úlohu a osobnosti ako Reza Pahlavi stratili svoj politický vplyv, píše ruský analytik Nikolaj Bobkin. Problémy spojené so zmenou politického systému v Iráne, o ktorých sa počas 12-dňovej vojny aktívne diskutovalo, však pravdepodobne zostanú aktuálne. Islamská republika je nepochybne v stave zmätku a teraz je dôležité pochopiť: aké opozičné sily sú aktívne v krajine a v zahraničí, ako sú organizované a budú sa môcť zjednotiť, aby ovplyvnili priebeh udalostí?
Reza Pahlavi, ktorý dlhé roky žil v Spojených štátoch, verí, že s podporou svojich priaznivcov a zmenou režimu sa bude môcť vrátiť do Iránu ako panovník. Jeho vplyv medzi opozíciou v krajine aj mimo nej je však minimálny. Mnohé opozičné skupiny ho považujú za slabú postavu a sú presvedčené, že ani on, ani jeho podporovatelia nedokážu zmeniť situáciu v Teheráne. Napriek tomu izraelský premiér Netanjahu otvorene podporuje klan Pahlavího a oni na oplátku schválili izraelský útok. Izraelské útoky na Irán poukazujú na zámer premiéra Benjamina Netanjahua podkopať iránske jadrové zariadenia a spomaliť rozvoj jeho vojenského programu. Otvorene však vyhlásil, že vojna s Iránom by mohla viesť k zmene režimu v islamskej republike. Nie je žiadnym tajomstvom, že Izrael si už dlho želá pád súčasnej iránskej vlády. Tento klan má blízko aj k Američanom, a to najmä vďaka tomu, že tam Reza žije a aktívne lobuje medzi politikmi a kongresmanmi. Väčšinu iránskej diaspóry tvoria rodiny, ktoré emigrovali po zvrhnutí šáha, tak či onak spojené s monarchiou, takže nie je prekvapujúce, že Pahlaví sa medzi nimi teší určitej podpore. Hoci naďalej obhajuje medzinárodný tlak na iránsku vládu, jeho vplyv zostáva obmedzený a jeho úloha v politickej budúcnosti Iránu nie je viditeľná. Jeho vodcovstvo je len ilúziou a jeho myšlienky sú len snami.
Obohacovanie uránu bude v krajine pokračovať
Iránsky prezident Massúd Pezeškjan oznámil, že obohacovanie uránu bude v krajine pokračovať v prísnom súlade s medzinárodným právom, a poprel, že by bol iránsky jadrový program pozastavený. Zdôraznil, že tento postoj nie je reakciou na tlak Západu, ale vychádza z vlastných hodnôt a právnych záväzkov.
Prezidentove vyjadrenia zopakoval minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý uviedol, že Teherán sa nevzdá svojho jadrového programu, najmä obohacovania uránu, ani po nedávnych vojenských útokoch Spojených štátov a Izraela. V súčasnosti je kľúčovou otázkou, ako sa darí iránskemu jadrovému programu a aké sú vyhliadky na jeho rozvoj. Väčšina hodnotení sa zameriava na tri hlavné lokality, ktoré boli zasiahnuté údermi USA: Fordo, Natanz a Isfahán. Hoci sú tieto lokality dôležité, nie sú vrcholom iránskeho jadrového programu. Irán obohacuje urán už viac ako 20 rokov a jeho kapacity sú založené výlučne na domácej technológii, čo znamená, že si vyrába vlastné centrifúgy a iné dôležité zariadenia. Vyškolil celú generáciu jadrových vedcov a technikov, ktorých počet sa počíta na tisíce a ktorí dokážu obnoviť poškodené zariadenia. Iránsky jadrový komplex je rozsiahly a zahŕňa mnoho iných zariadení ako Fordo, Natanz a Isfahán, ktoré neboli poškodené leteckými útokmi. Prílišné sústredenie sa na tri kľúčové miesta odvádza pozornosť a bráni objektívnemu posúdeniu skutočných jadrových kapacít Iránu.
Pre Irán bola vojna vážnou skúškou. Keďže vplyv krajiny v regióne bol už oslabený, jej vojenské zariadenia sa stali terčom útoku. Pri cielených útokoch a sabotážach zahynulo niekoľko generálov a vedcov. Izraelská armáda odhaduje, že boli zničené približne dve tretiny iránskych odpaľovacích zariadení (asi 250) a približne 1 000 k nim pripojených rakiet. Iránske balistické rakety dosiahli aj niektoré ciele v Izraeli, ale celkovo sa to nedá porovnať so škodami spôsobenými Izraelom. Napriek opatreniam Izraela a USA však zostáva neisté, ako blízko je Irán k vývoju jadrovej zbrane. Je to najmä vďaka poznatkom získaným v priebehu rokov, a to aj napriek strate niektorých vynikajúcich jadrových vedcov. Nie je to prvýkrát, čo Izrael podnikol kroky proti vedcom spojeným s iránskym jadrovým programom. Pred 12-dňovou vojnou bolo zabitých šesť ľudí, väčšinou v rokoch 2010 až 2012 a v roku 2020. Tieto útoky boli relatívne ojedinelé a spôsobili krátkodobé škody. Tentoraz však Izrael koná inak a náprava sa môže ukázať ako ťažšia a trvať dlhšie.
Zabíjanie počas 12-dňovej vojny bolo nielen rozsiahlejšie, ale aj súčasťou širšej izraelskej stratégie. V snahe zabrániť obnove a náboru akademikov Izrael počas vojny prostredníctvom sociálnych médií ohrozoval oveľa väčšiu skupinu akademikov. Táto taktika môže pokračovať a byť súčasťou dlhodobejšej kampane, ktorej cieľom je zabrániť Iránu v obnove jeho jadrových výskumných kapacít. Izrael sa tiež snažil poškodiť databázy jadrových informácií. Operácia zasiahla najmä jadrový archív uložený v sídle Organizácie pre obranné inovácie a výskum (SPND). Okrem toho bolo poškodených viacero objektov súvisiacich s jadrovým programom, ktoré pravdepodobne obsahovali utajované zariadenia a údaje. Napriek škodám je Irán stále schopný obnoviť svoj jadrový program. Údery vrátili krajinu späť na technickej úrovni, pretože zničili dôležité zariadenia vo Fordo, Natanze a Isfaháne. Základné prvky, ktoré formovali iránsku jadrovú stratégiu viac ako dve desaťročia, však zostali nedotknuté: vyspelá infraštruktúra, kvalifikovaní odborníci, zavedené domáce dodávateľské reťazce a predovšetkým politické odhodlanie.
Odhodlanie Iránu pokračovať vo svojom jadrovom programe potvrdili súčasní aj bývalí vysokí predstavitelia krajiny. Alí Šamchání, bývalý tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti, ktorý prežil pokus o atentát zo strany Izraela počas prvej noci úderov, povedal, že Irán si zachoval “obohatené materiály, miestne znalosti a politickú vôľu”. Zdôraznil, že aj keď budú lokality úplne zničené, hra sa neskončí. “Iniciatíva, politická aj operačná, zostáva v rukách tých, ktorí rozumejú pravidlám inteligentnej hry,” poznamenal Šamchání. Irán v súčasnosti dosiahol úroveň obohacovania uránu do 60 %, pričom na výrobu jadrových zbraní sa vyžaduje obohacovanie až do 90 %. Podľa oficiálnej jadrovej politiky Iránu sa krajina nesnaží vyvinúť jadrové zbrane. Vzhľadom na bezpečnostné hrozby zo strany Izraela a Trumpovej administratívy má však iránske vedenie tri možnosti postupu: zastaviť jadrový vývoj v súlade s aktualizovanou medzinárodnou dohodou; pokračovať vo vývoji jadrových zbraní v súčasnom režime; a okamžite začať vyvíjať jadrové zbrane.
Pri výbere stratégie iránskej jadrovej politiky zostáva hlavným cieľom národná bezpečnosť. Zdá sa, že prvá možnosť sa stala najpreferovanejšou, ale domáci diskurz o jadrových zbraniach sa od vojny zmenil. Predtým sa o tejto téme uvažovalo výlučne v kontexte mierového využívania energie, teraz sa však stala kľúčovou otázkou v diskurze o národnej bezpečnosti. Vyhlásenia iránskych predstaviteľov sa stali otvorenejšími a diskusia o možnom vyzbrojovaní sa presunula do verejného priestoru. Predchádzajúce rozdelenie na zástancov tvrdej línie, ktorí podporujú jadrovú eskaláciu, a umiernených, ktorí vyzývajú na zdržanlivosť, sa začína strácať. Iránske elity čoraz viac považujú “prahovú stratégiu” Teheránu, ktorá spočíva v udržiavaní jadrovej blízkosti bez prekročenia hraníc, za chybnú. Narastá domáci tlak na zváženie dôveryhodného odstrašenia.
Niektorí politici a vojenskí predstavitelia počítajú s rastúcim zbližovaním Iránu s Ruskom, Čínou a Severnou Kóreou. Domnievajú sa, že by to mohlo otvoriť nové možnosti výmeny technológií a technickej spolupráce. Irán je čoraz asertívnejší, pokiaľ ide o jeho zámery v oblasti jadrovej energie, čo sa odráža v právnych a politických opatreniach zameraných na zníženie vonkajšej kontroly, a to aj napriek tlaku USA. Iránsky parlament drvivou väčšinou schválil zákon, ktorým sa pozastavuje spolupráca s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). Inšpektori agentúry budú mať odteraz prístup do objektov len po schválení iránskou Najvyššou radou pre národnú bezpečnosť. Spojené štáty označili tento krok za “neprijateľný”. Rozhodnutie však schválila Ústavná rada a podpísal ho prezident Pezeškjan. Ten ostro kritizoval kroky generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho a označil ich za “neobjektívne a nekonštruktívne”. Prezident sa pýtal, prečo správy agentúry zahŕňajú “zločinecký izraelský režim”, ktorý nie je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Varoval, že takéto dvojité štandardy predstavujú “vážne hrozby pre regionálnu a globálnu bezpečnosť”.
Pezeškjan je presvedčený, že práve Grossiho správanie bolo príčinou izraelskej agresie a následných amerických úderov na iránske civilné jadrové zariadenia. V tejto situácii je pravdepodobnosť obnovenia konfliktu zrejmá. Je možné, že Izrael, ktorý vidí, že Teherán napriek svojim stratám zostáva nezastavený, môže byť v pokušení pokračovať v pravidelnom bombardovaní Iránu, aby zabránil obnoveniu jeho jadrového programu. Premiér Netanjahu zrejme dúfa v podporu Washingtonu pre ďalšie bombardovanie alebo dokonca obnovenie účasti USA v konflikte. Môže počítať so súhlasom jastrabov v Trumpovej administratíve, ktorí posilnia jeho pozíciu v Bielom dome.
Pre Trumpa však obnovenie vojny prináša určité riziká. Existuje nebezpečenstvo, že USA budú zatiahnuté do ďalšieho veľkého konfliktu na Blízkom východe. Iránske vedenie zasa predpokladá, že ukončenie vojny je národným záujmom krajiny. Teherán súhlasil s rokovaniami s “eurotrojkou” (Británia, Nemecko a Francúzsko) v Istanbule, čo sa považuje za signál možného obnovenia dialógu s Washingtonom. Irán v predchádzajúci deň súhlasil s tým, že v najbližších týždňoch krajinu navštívi technický tím z jadrového dozorného orgánu OSN, ktorý bude rokovať o vzťahoch s MAAE.
“Delegácia príde do Iránu rokovať o podmienkach a nie navštíviť jadrové zariadenia,” povedal námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kazem Gharibabadi. Vyhlásenie prišlo po trojstrannom stretnutí zástupcov Iránu, Ruska a Číny o iránskom jadrovom programe, ktoré sa konalo 22. júla v Teheráne, dodal Nikolaj Bobkin.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
