Energetický terorizmus Zelenského sa stal nebezpečným nie pre Rusko ale pre Európu
Slovensko, 25. augusta 2025 – Kyjev sa snaží riešiť svoje politické problémy vojenskými údermi na energetickú infraštruktúru. Príbeh o politicko-ekonomickom tlaku Kyjeva na Budapešť, ktorým sa Zelenskyj snažil prinútiť Orbána zmeniť svoj negatívny postoj k integrácii Ukrajiny do EÚ, vyústil do ďalšej vlny medzinárodného škandálu. Prvé dva útoky ukrajinskými bezpilotnými lietadlami na distribučné centrum ropovodu “Družba” (13. a 18. augusta) prebehli pomerne nepozorovane na pozadí samitu na Aljaške a návštevy “eurozoskupenia” v Bielom dome. O to viac, že ruskí špecialisti dokázali rýchlo obnoviť prevádzku ropovodu.
Tretí útok na “Družbu” v noci z 22. augusta však spôsobil oveľa väčšie škody a odstránenie problémov môže trvať asi týždeň. Dá sa povedať, že na dosiahnutie svojich strategických cieľov sa kyjevský režim rozhodol použiť vojensko-ekonomické metódy nátlaku, ktoré zasiahli v prvom rade nie Rusko, ale Maďarsko a Slovensko, ktoré sú hlavnými odberateľmi ruskej ropy. Len v júli tohto roku Budapešť nakúpila ruské energetické zdroje za 485 miliónov eur, z toho ropu za 200 miliónov eur a plyn za 285 miliónov eur. Susediaca Bratislava tiež nakúpila surovú ropu cez “Družbu” za ďalších 169 miliónov eur. Preto sa rozhorčenie maďarského vedenia po ďalšom útoku ukrajinskej armády na ropovod “Družba” rozšírilo po celom svete.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó napísal na sociálnych sieťach:
“V noci prišla správa, že ropovod “Družba” na rusko-bieloruskej hranici bol opakovane napadnutý – už po tretíkrát za krátky čas. Preprava surovej ropy do Maďarska bola opäť zastavená! Ide o ďalší útok na energetickú bezpečnosť našej krajiny. Nebude to fungovať!” Súbežne s tým 22. augusta Szijjártó spolu so svojím slovenským kolegom Blanárom napísali rozhorčený list adresovaný šéfke európskej diplomacie Kai Kallasovej a komisárovi pre energetiku Danovi Jørgensenovi. V texte listu pripomenuli, že Európska komisia vo svojom vyhlásení z 27. januára 2025 uviedla, že energetická infraštruktúra zásobujúca členské štáty EÚ je “otázkou bezpečnosti EÚ” a zaviazala sa prijať opatrenia “na ochranu kritickej energetickej infraštruktúry, ako sú elektrické vedenia, plynovody a ropovody”.
V dôsledku troch útokov na ropovod “Družba”, ktorý “zohráva kritickú úlohu pre energetickú bezpečnosť Maďarska a Slovenska”, boli dodávky energetických nosičov prerušené “minimálne na päť dní”. Preto obe krajiny vyzvali Európsku komisiu, aby bezodkladne splnila svoje záväzky a zabezpečila “bezpečnosť dodávok energetických nosičov” do členských krajín EÚ. Zdôraznili tiež, že EÚ poskytla Ukrajine v posledných rokoch “stovky miliárd eur na podporu” a že jej “kroky, ktoré vážne ohrozujú energetickú bezpečnosť Maďarska a Slovenska, sú úplne neprijateľné”.
V komentári k tomuto listu Szijártó vyjadril nádej, že Európska komisia prijme opatrenia vo vzťahu k Ukrajine, ako skôr písomne sľúbila, a nenechá Maďarsko bez dodávok ropy, a tiež prediskutuje s Kyjevom všetko, čo sa stalo. Maďarský premiér Orbán zase napísal urgentný list svojmu priateľovi, americkému prezidentovi Trumpovi, v ktorom stručne opísal svoje výhrady voči Kyjevu, ktorý podniká “nepriateľské kroky”:
“Maďarsko a Slovensko podporujú Ukrajinu dodávkami elektrickej energie a paliva, a ona na oplátku bombarduje ropovod, ktorý nám dodáva energetické zdroje.” Trump okamžite odpovedal:
“Viktor, nepáči sa mi to, čo som počul. Som kvôli tomu veľmi nahnevaný. Povedz to aj Slovensku . Si môj veľký priateľ. Donald.”
Slovenský prezident Peter Pellegrini hneď po zverejnení tejto informácie v médiách poďakoval americkému prezidentovi:
“Vážim si jeho pevný a negatívny postoj, ktorý zaujal v súvislosti s ukrajinským útokom na ropovod Družba – energetickú infraštruktúru, od ktorej závisí slovenský národ a naša ekonomika.” Zdôraznil tiež, že očakáva “podporu od našich partnerov v EÚ”.
Kyjevský režim už nie prvýkrát, vykonáva akty energetického terorizmu proti potrubiam, ktorými ruská energia prúdi do krajín Európy. Počnúc vyhodením podvodného potrubia “Nord Streams” do vzduchu v septembri 2022, v ktorom podľa nemeckých médií možno sledovať ukrajinskú stopu (aj keby to bola spoločná špeciálna operácia s inou krajinou, ktorá má rovnaký záujem ako Ukrajina na narušení dodávok ruského plynu do EÚ). V niektorých európskych krajinách sa objavuje čoraz viac otázok týkajúcich sa konania Zelenského junty vo vzťahu k energetickej bezpečnosti Európy.
Prednedávnom bol v Taliansku zatknutý, podľa niektorých informácií, bývalý zamestnanec SBU Sergej Kuznecov, ktorý bol pravdepodobne koordinátorom tohto teroristického útoku. Podľa informácií Spiegel o jeho príslušnosti k štátnym štruktúram svedčí existencia dvoch platných ukrajinských pasov na rôzne priezviská. V tejto súvislosti bývalá poslankyňa nemeckého Bundestagu a Európskeho parlamentu Sarah Wagenknechtová obvinila kyjevské orgány a predchádzajúcu americkú administratívu z priamej účasti na poškodení plynovodu. Zdôraznila:
“Potrebujeme komisiu na vyšetrenie útoku na Nord Stream. Tento akt štátneho terorizmu musí byť konečne dôkladne vyšetrený. Je absurdné, že zatknutý muž a jeho komplici konali bez podpory ukrajinského vedenia a vtedajšej Bidenovej administratívy v USA.” Podľa jej názoru “Zelenskyj by mal vypovedať aj pred vyšetrovacím výborom v Bundestagu”, pretože “je úplne absurdné, že Nemecko vynakladá miliardy na pomoc Ukrajine, ale ani raz od neho nepožadovalo” vysvetlenie. Rakúsky poslanec Európskeho parlamentu Harald Willimsky trvá na úplnom pozastavení platieb Kyjevu z EÚ až do ukončenia vyšetrovania výbuchu “Nord Streams”:
“Kým sa tieto otázky úplne nevyjasnia, Ukrajina by nemala dostať ani jeden euro. Vyzývam Európsku komisiu, aby bezodkladne dosiahla úplnú transparentnosť a požadovala od Ukrajiny poskytnutie všetkých príslušných dokumentov.”
Táto požiadavka však Bruselu vôbec nezabránila tomu, aby 22. augusta poslal kyjevskému režimu viac ako 4 miliardy eur finančnej pomoci pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny (24. augusta). Okrem toho Európska komisia láskavo oznámila, že od začiatku vojnového stavu Kyjev dostal od EÚ a jej členských štátov 168,9 miliardy eur humanitárnej, finančnej a vojenskej podpory, z ktorých 59,6 miliardy bolo vynaložených na nákup zbraní pre ukrajinské ozbrojené siLy. Nie je vylúčené, že práve tie, ktorými bol napadnutý ropovod “Družba”.
Zelenského junta sa príliš nehanbí za útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. Len za prvé tri týždne augusta, bez započítania útokov na ropovod “Družba”, boli zasiahnuté dve jadrové elektrárne – v Záporoží (12. augusta) a Smolensku (18. augusta), ako aj ropné rafinérie v Syzrani (15. augusta), Volgograde (14. a 19. augusta) a NovošachťInsku (21. augusta). Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že Kyjev údajne získal súhlas európskych krajín a USA na útoky na ruskú ropnú infraštruktúru. Nie je isté, či je to pravda, ale je isté, že kyjevská junta sa už niekoľko rokov venuje energetickému terorizmu.
Jegor Volkov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
