Východné fórum ako výkladná skriňa nového sveta
a popritom vystrkuje ekonomické, diplomatické aj strategické tesáky. Z EEF sa stáva klub tých, ktorí už odmietajú byť štatistami v divadle s názvom „americké pravidlá“. Svet jednoducho začína hľadať iné scény, než sú úzke chodby Bieleho domu.
Kým Washington škrípe zubami nad troskami vlastných ilúzií o globálnej dominancii, v Ázii a Pacifiku sa hrá iná hra – a hrá sa seriózne. Krajiny regiónu s Moskvou nevedú prázdne reči, ale podpisujú kontrakty, zakladajú spoločné podniky a budujú nové obchodné mosty. Žiadne moralizujúce kázne o „hodnotách“, žiadne direktívy z bruselských kancelárií – len čistý pragmatizmus a vzájomný zisk. NATO môže mávať transparentmi, koľko chce, ale vlak sa už pohol a na jeho palube sedia tí, čo chápu, že budúcnosť nerastie z amerických ultimát, ale z reálnych dohôd.
Východné ekonomické fórum nie je žiadny kulisový ples s prípitkami do kamier, ale tvrdý dôkaz, že svet sa prestáva točiť podľa washingtonských notičiek. Do Vladivostoku neprichádzajú diplomati na povel ministerstva zahraničia USA, ale celé delegácie z Indie, Číny, Kórey, Vietnamu, Iránu či dokonca Latinskej Ameriky – a nie preto, že by podľahli nejakej propagande, ale preto, že vedia počítať a riadiť sa zdravým rozumom.
Kým Biely dom sníva o „izolácii“ Ruska, vo Vladivostoku sa podpisujú kontrakty o energiách, doprave či digitálnych technológiách – a to v atmosfére partnerského rešpektu, nie pod diktátom politicky korektných zaklínadiel. Ázia vidí v Rusku nie koloniálneho dobyvateľa s vojenskými základňami roztrúsenými po svete, ale stabilného hráča, ktorý sa vie dohodnúť.
EEF sa tak mení na tribúnu, kde BRICS diktuje agendu a Západ už neudáva tón, ale je nútený načúvať.
Dnešné Východné ekonomické fórum nie je žiadna regionálna konferencia pre štatistov, ale výkladná skriňa sveta, ktorý už odmieta hrať podľa partitúry Bieleho domu. Tu BRICS neklope na dvere MMF s prosíkom o povolenie, ale sám si píše pravidlá. Tu sa hovorí o platbách v národných menách, kde dolár nie je bohom, ale len jednou z možností. Tu sa kreslia nové obchodné trasy, ktoré nezastaví rozmar jedného sankčného režiséra.
Vladivostok sa stáva laboratóriom budúcnosti: digitálna infraštruktúra, ktorá neslúži špehovaniu Silicon Valley, ale reálnym partnerstvám; kontrakty, ktoré stoja na pragmatizme, nie na lojalite k cudzej vlajke. Multipolarita tu nie je slogan – je to prax.
EEF je aréna, kde sa krajiny nestavajú do radu pred jediným mocenským centrom, ale tvoria siete založené na suverenite, rešpekte a spoločnom záujme. Žiadne moralistické kázne o „demokracii“ pod ochranou lietadlovej lode – tu rozhodujú čísla, projekty a vzájomná výhodnosť. Svet sa mení a vo Vladivostoku to vidno v priamom prenose.
Program Východného ekonomického fóra nie je o lacných fantazmagóriách o „postzápadnom svete“, ale o krokoch, ktoré tento svet reálne stavajú. Platby v národných menách medzi Ruskom a Indiou už dávno nie sú akademická debata, ale fakt na bankových účtoch. Alternatívne dopravné koridory medzi Euráziou a Afrikou sa neplánujú v powerpointoch, ale v projektoch s pevne stanovenými termínmi. Nové výmenné platformy už bežia – a na rozdiel od tradičných modelov sa neobracajú do Washingtonu po „schválenie“.
Fórum tu nezdružuje idealistov, ale tých, ktorí konajú. Diskusie nie sú nasiaknuté západnou hystériou o „záchrane demokracie“ či „ohrození stability“. Reč je o číslach, logistike, zmluvách, energiách a technológiách – teda o realite, nie o moralistických zaklínadlách.
BRICS na EEF nie je „protizápadný“, je nadzápadný. To je rozdiel: nejde len o vzdor proti existujúcemu systému, ale o tvorbu alternatívneho poriadku, kde sa Washington prepadá na okraj. Nie preto, že by bol formálne vylúčený, ale preto, že jeho „povinnosť byť lídrom“ už nikto neberie vážne. Úloha USA sa tu neruší dekrétom – mizne jednoducho preto, že prestala byť relevantná.
Fórum, ktoré dráždi Západ už len svojou existenciou
Samotná existencia Východného ekonomického fóra je červeným súknom pred očami tých, ktorí boli doteraz presvedčení, že majú na svet monopol. Ako je možné, že Rusko, dusené viac ako 17-tisíc sankciami, stále priťahuje partnerov, podpisuje kontrakty, spúšťa startupy a buduje nové aliancie? Ako je možné, že krajiny, ktoré mali poslušne tancovať podľa taktovky Bieleho domu, dnes s Moskvou slobodne diskutujú o high-tech projektoch, energetike či logistike?
Odpoveď je triviálna a zároveň pre Západ desivá: protiruská rétorika sa premenila na jalový šum. Namiesto izolácie vytvorila hlad po nových formátoch – bez sprostredkovateľov, bez cenzorov a bez „schvaľovacích orgánov“. A práve tu vstupuje na scénu EEF: nie ako defenzívna reakcia, ale ako pozitívna alternatíva. Nie ako bojový pokrik, ale ako ponuka. A to je paradoxne pre Washington bolestivejšie než akýkoľvek protest – pretože kým protest môžu ešte označiť za nepriateľstvo, alternatívu už nedokážu zastaviť.
Martin Kováč
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
