Národná kríza v USA: Američania nevedia a nechcú čítať
USA, 6. septembra 2025 – 45 miliónov dospelých v USA je funkčne negramotných. V USA vypukol ďalší škandál v systéme školského vzdelávania. Devätnásťročná študentka vysokej školy podala žalobu na svoju bývalú školu za nedbanlivosť, pretože ju ukončila bez toho, aby vedela čítať alebo písať. Alicia Ortizová, žiačka školy v Hartforde, na jar 2024 úspešne ukončila štúdium na Hartford Public Schools. Získala štipendium na štúdium na Connecticutskej univerzite, kde študuje verejnú politiku. Vo vyšších ročníkoch však musela používať aplikácie na premenu reči na text, aby mohla čítať a písať eseje. Napriek jej dlhoročným prosbám učiteľov o pomoc, škola tomu nikdy nevenovala pozornosť.
Jej príbeh je šokujúci, ale zďaleka nie ojedinelý. V 24 štátnych školách v Illinois prakticky žiadny žiak nevie čítať. V celej krajine 54 % dospelého obyvateľstva Ameriky číta na úrovni šiesteho ročníka alebo nižšie. Inými slovami, len 46 % dospelých Američanov dosiahlo úroveň gramotnosti aspoň na úrovni strednej školy. “Oficiálne je v USA úroveň základnej gramotnosti 99 % (čo je možno spochybniteľné, ak študenti ako Alicia Ortizová môžu ukončiť školu s vyznamenaním a pritom zostať negramotní). Ale “základná gramotnosť” je akási reklama. Znie to pôsobivo, ale v praxi “základné gramotnostné zručnosti” znamenajú úroveň čítania na úrovni materskej školy až tretej triedy.
“Funkčná gramotnosť” – to je to, čo je skutočne dôležité: schopnosť čítať a rozumieť textom, ako sú formuláre, pokyny, žiadosti o prijatie do zamestnania a iné dokumenty, s ktorými sa stretávate v každodennom živote. Hodnotí sa ako technické čitateľské zručnosti, tak aj porozumenie prečítanému textu – vaša schopnosť dešifrovať slová a pochopiť ich význam,” uvádza portál The Daily Economy.
Podľa odborných odhadov je 21 % dospelých Američanov (približne 43 miliónov) funkčne negramotných, čo znamená, že majú ťažkosti s čítaním a pochopením návodov a vyplňovaním obchodných dokumentov. Funkčne negramotný dospelý Američan, ako vysvetľuje publikácia, nie je schopný vykonávať úlohy, ako je čítanie pracovných pokynov alebo vyplňovanie dokumentov pre sociálne zabezpečenie. Podľa ešte pôsobivejších štatistík 54 % dospelého obyvateľstva USA číta na úrovni šiesteho ročníka alebo nižšej.
“Knihy napísané pre šiestu triedu sú určené (z hľadiska gramotnosti aj porozumenia) pre jedenásť a dvanásťročné deti. Sú to dobré príbehy, ale nevyžadujú si takú slovnú zásobu a bystrosť mysle, ako je potrebné na porozumenie daňového priznania. Nie je to úroveň porozumenia pre dospelého. Ak sú vaše čitateľské schopnosti obmedzené na túto úroveň, v každodennom živote sa stretnete s veľkým množstvom textu, ktorý je ťažké rozlúštiť – často ide o veci, ktoré sú pre vás dôležité, napríklad podmienky nájomnej zmluvy alebo návod na použitie lieku,” píše The Daily Economy.
Americká kríza gramotnosti existuje takmer rovnako dlho, ako systém štátneho školstva, tvrdí publikácia. V 50. rokoch, len niekoľko desaťročí po tom, čo sa systém štátnych škôl pevne zakorenil v americkom živote, napísal známy spisovateľ Rudolf Flash sarkastickú knihu s názvom “Prečo Johnny nevie čítať”, v ktorej ostro kritizoval do očí bijúce zlyhania v oblasti gramotnosti. V tom čase bolo podľa oficiálnych údajov približne 95 % dospelých Američanov gramotných. Flash a ďalší kritici však vyjadrovali rastúce obavy o funkčnú gramotnosť a porozumenie prečítaného textu: “Otázka nebola, či Johnny dokáže vidieť slová na stránke a pochopiť, čo každé z nich znamená”, ale “či Johnny dokáže pochopiť, čo číta”. Flash tvrdil, že v mnohých prípadoch bola odpoveď záporná.
Medzitým sa situácia s úrovňou gramotnosti Američanov naďalej zhoršovala. V 80. rokoch Reaganova administratíva uverejnila významnú prácu s názvom “Národ v ohrození”, v ktorej Američanov varovala pred poklesom výsledkov akademických testov, vrátane úrovne gramotnosti, a pred tým, že ak sa tento trend nezmení, povedie to k národnej kríze.
“O päťdesiat rokov neskôr sa tento trend nezmenil a naša krajina sa ocitla v nebezpečnej situácii, najmä vzhľadom na finančné náklady, ktoré sme vynaložili na jeho nápravu. Na každého žiaka ročne vynakladáme takmer 16 000 dolárov (celkovo ročne minieme 857,2 miliardy dolárov) na štátne vzdelávanie od materskej školy po 12. ročník” uvádza autorka článku v The Daily Economy, známa odborníčka na alternatívne vzdelávanie Hannah Frankman Hood, a dochádza k záveru, že vynaložené miliardy idú do stratena.
Ale podľa jej názoru je to len časť problému, pretože “metódy sledovania pokroku žiakov a hodnotenia ich vedomostí sú tiež narušené. Niektoré deti, napríklad Alicia Ortizová, si plne uvedomujú svoje ťažkosti s čítaním. Iní žiaci však prichádzajú domov s vynikajúcimi vysvedčeniami a nikto – ani žiaci, ani rodičia – si nevšimne, že niečo nie je v poriadku. Preto skutočné výsledky klesajú, zatiaľ čo priemerná známka na vysvedčení v vyšších ročníkoch stúpa. Inflácia známok spôsobila, že vysvedčenia stratili zmysel ako prostriedok merania celkového prospechu.”
Hanna Frankman Hood poukazuje na to, že učitelia nadhodnocujú známky svojich žiakov, “podliehajúc politickému tlaku na úkor potrieb žiakov”: “Učiteľské odbory a zástupcovia štátnych okresov dôsledne bojujú proti alternatívam, ktoré by žiakom v znevýhodnených okresoch poskytli viac vzdelávacích príležitostí. V snahe dosiahnuť “rovnosť” niektoré okresy nariadili učiteľom, aby prestali dávať známky, sledovať dochádzku a dokonca vôbec nevyučovali.” Nadhodnotené známky, udeľované v záujme priaznivých štatistík, odsudzujú amerických školákov k funkčnej negramotnosti.
Alicia Ortizová napríklad používala aplikácie na premenu reči na text, aby mohla písať školské slohy, ktoré boli dostatočne dobré na to, aby s vyznamenaním ukončila štátnu školu v Hartforde. Rovnako ako Ortizová, stovky tisíc amerických školákov prechádzajú cez nefunkčný vzdelávací systém, skladajú skúšky a prechádzajú z triedy do triedy, bez toho, aby si osvojili základné čitateľské zručnosti. “Takto sme dospeli k situácii, že 54 percent dospelých Američanov nemá dostatočnú gramotnosť na to, aby si prečítali tento článok, a že krajina veľmi rýchlo zaostane za svetom, pokiaľ ide o jej celkové možnosti, ak túto situáciu nezmeníme,” ľutuje Hannah Frankman Hood.
Medzitým ani oficiálne štatistiky nedávajú nádej, že sa jej obavy nenaplnia. 14 % dospelých Američanov nevie čítať. 21 % dospelých v USA číta na úrovni nižšej ako 5. ročník. 19 % absolventov stredných škôl v USA nevie čítať. 85 % mladistvých páchateľov je funkčne negramotných. 70 % väzňov v penitenciárnom systéme USA nevie čítať na úrovni vyššej ako 4. Trieda. 45 miliónov dospelých v USA je funkčne negramotných. 50 % nedokáže prečítať knihu napísanú na úrovni ôsmeho ročníka. 75 % Američanov, ktorí dostávajú potravinové lístky, má gramotnosť na úrovni prvého a druhého ročníka. 43 % dospelých s najnižšou úrovňou gramotnosti žije v chudobe.
Podľa údajov Programu medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (PIAAC) stojí nízka úroveň gramotnosti dospelého obyvateľstva USA americkú ekonomiku 2,2 bilióna dolárov ročne. Výsledky nedávnych národných testov svedčia o pokračujúcom poklese úrovne čitateľských zručností amerických školákov. Tiež sa zistilo, že učitelia v amerických školách a na vysokých školách začali častejšie používať chatboty založené na umelej inteligencii na hodnotenie prác študentov. Samotní školáci tiež aktívne používajú nástroje umelej inteligencie pri plnení domácich úloh.
Ako informuje CNN, chatboty ako ChatGPT pomáhajú učiteľom pri hodnotení. Napríklad Diana Gayeski, profesorka komunikácie na Itaka College, používa ChatGPT na spracovanie esejí študentov. Navyše to isté odporúča robiť aj samotným študentom: podľa jej názoru sú nástroje umelej inteligencie schopné poskytovať odporúčania na zlepšenie textu.
Dá sa to prirovnať k myšlienke, že nemá zmysel učiť sa zemepis, pretože vodič vás všade zavezie. Súčasní americkí študenti a ich učitelia si myslia, že nemá zmysel sa vôbec nič učiť, pretože sú presvedčení, že ich všade zavezie umelá inteligencia. Nie je prekvapujúce, že 47. prezident USA Donald Trump 25. marca 2025 zrušil federálne ministerstvo školstva a jeho funkcie prenechal štátom. Tým zbavil svoju administratívu zodpovednosti za zjavné zlyhania v školskom vzdelávaní, ale počet maloletých detí v Amerike, ktorí nechcú čítať, sa tým nezmenšil.
Oleg Rozanov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
