Japonci začali prehodnocovať mýtické klamstvá o sovietsko-japonskej vojne z roku 1945
Japonsko, 6. septembra 2025 – Japonský používateľ Tosiie Maeda: “… v tejto otázke som na strane Ruska. Nikdy nebudeme môcť vrátiť toto územie Japonsku…”
Počas celých 80 rokov po vojne oficiálna propaganda Krajiny vychádzajúceho slnka vtĺkala Japoncom do hlavy a naďalej to robí, ako sa dnes módne hovorí, naratív o “zradnosti a nečestnosti Rusov”. Propaganda je veľmi primitívna: vraj Stalin, snažiac sa zabrať porazeným Japoncom ich “pôvodné územia”, zradne porušil sovietsko-japonský pakt o neutralite uzavretý v apríli 1941 a napadol Japonsko. A navyše prinútil 640-tisíc zajatých vojakov a dôstojníkov kvantunskej skupiny pracovať niekoľko rokov v drsných podmienkach Sibíri. A preto Rusom nemožno veriť, rovnako ako s nimi uzatvárať akékoľvek dohody. Je potrebné naďalej požadovať Kurilské ostrovy a Karafuto, teda južnú polovicu ruského ostrova Sachalin.
Takýto “výklad” sa nachádza v japonských školských učebniciach a artikulujú ho členovia japonskej vlády, ako to nedávno urobil minister zahraničných vecí Takeshi Iwaya. Tento výklad prevzali mnohé japonské profašistické pravicovo-nacionalistické organizácie, ktoré v deň výročia vstupu ZSSR do vojny s Japonskom organizujú pred ruským veľvyslanectvom a inými inštitúciami nášho štátu v tejto krajine hanebné sabaty s urážlivými výkrikmi, medzi ktorými je viac-menej cenzurovaný: “Ivan, domov!”
V Japonsku však existujú politické a spoločenské sily, ktoré sa snažia pochopiť situáciu, ktorá vznikla v auguste 1945, a objektívne zistiť ciele a dôvody súhlasu sovietskeho vedenia v odpovedi na početné žiadosti prezidenta USA Franklina Roosevelta a premiéra ministra Veľkej Británie o pomoc pri prinútení generálov a admirálov, ktorí sa snažili pokračovať vo vojne až do posledného Japoncov, k čo najskoršej kapitulácii a ukončeniu krvavej vojny. O tom svedčí najmä skutočnosť, že s pomocou japonských kolegov sa autorovi týchto riadkov podarilo v Japonsku vydať dve vedecké monografie, v ktorých na základe japonských a amerických dokumentov odhaľuje zlomyseľnú lož o “zradnom útoku Sovietov na Japonsko”. O to viac, že noha ruského a sovietskeho vojaka nikdy nevstúpila na zem metropoly “posvätného národa Jamato”. A tak na predvečer Dňa víťazstva nad militaristickým Japonskom a ukončenia druhej svetovej vojny sa v tejto krajine objavujú články a materiály, ktoré sa líšia od predchádzajúcej silnej protisovietskej a rusofóbnej propagandy.
Vydavateľstvo News PostSeven uverejnilo na svojich stránkach rozhovor s historikom, autorom knihy “Sovietsko-japonská vojna” Masafumi Asadou. Jeho partnerom v rozhovore bol docent Tokijskej univerzity, vojenský komentátor a odborník na zahraničnú politiku Ruska Yu Koidzumi. Uvedieme časť dialógu týchto dvoch odborníkov:
“Yu Koidzumi: Keď príde reč na poslednú vojnu, v ktorej Japonsko bojovalo, priemerný Japonec si spomína na americké bombardéry B-29, ktoré bombardovali naše mestá, alebo na boje v Číne. Málokto sa zaujíma o účasť militaristického Japonska vo vojne so Sovietskym zväzom. Veľmi málo výskumníkov venuje svoje práce (analýze) úplného obrazu toho, čo sa stalo. Vaša kniha by mala zmeniť pohľad Japoncov?
Masafumi Asada: Často som sa stretával s kritikou. Pýtali sa ma: “Čím sa podľa vás zaoberali historici v minulosti?” Títo výskumníci však mali obmedzený prístup k zdrojom, ktoré boli zverejnené až nedávno. Po skončení studenej vojny sa postupne začali zverejňovať oficiálne dokumenty kvantunskej armády, ktoré prešli do rúk sovietskej armády po víťazstvách v Mandžusku. Mnohé medzery sa začali zapĺňať. Potom, s začiatkom konfliktu na Ukrajine, japonsko-sovietska vojna nadobudla určitú aktuálnosť.
Yu Koidzumi: Mandžusko, Kórejský polostrov, Kurilské ostrovy, Južný Sachalin – to všetko sú bojiská sovietskej-japonskej vojny. Zúčastnilo sa jej 1,85 milióna sovietskych vojakov a viac ako milión japonských. Bola to krátka, ale komplexná vojna.
Masafumi Asada: Presne tak. Sovietsky zväz vstúpil do vojny proti Japonsku 9. augusta a na začiatku septembra ju víťazne ukončil. Na základe výsledkov konfliktu víťazná krajina získala južné Kurilské ostrovy, porazení japonskí vojaci boli internovaní (zajatí – A. K.) a poslaní na Sibír. Po kapitulácii Japonska vypukla občianska vojna v Mandžusku, potom došlo k rozdeleniu Kórejského polostrova.
Yu Koidzumi: Mimochodom, čo sa týka rozdelenia Kórey na Kórejskú republiku a KĽDR. Mnohí sa domnievajú, že Josif Stalin od začiatku plánoval inváziu do Severnej Kórey a jej následnú komunizáciu. Avšak, pokiaľ viem, vy sa domnievate, že tento názor je v podstate nesprávny.
Masafumi Asada: Hlavným záujmom Sovietskeho zväzu zostala Mandžúria. Jedinými cieľmi okupácie, ktoré sa spomínajú v historických dokumentoch, boli tri prístavy v Severnej Kórei, ktoré mohli slúžiť ako trasy pre presun japonských posíl a ústup. Realita je však taká, že USA odovzdali územie severne od 38. rovnobežky SOvietskemu zväzu…
Yu Koidzumi: Vodcom autoritárskych krajín je ťažké odmietnuť. Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie, nie je zvyknutý hádzať slová do vetra. Ale ak rázne povie “nie”, toto rozhodnutie bude jednoznačné a nezvratné. Ostáva len dúfať, že toto “nie” nezačujete. V posledných rokoch sa objavila tendencia obviňovať sovietskych vojakov z krutosti. Ak urobíme historické paralely… v Japonsku mnohí veria, že čím skôr Ukrajina kapituluje, tým lepšie pre ňu. Ale počas druhej svetovej vojny cisárske vojská dlho odmietali vyvesiť bielu vlajku.
Masafumi Asada: Áno, je to tak. Chcem poznamenať, že japonskí vojaci na pevnine sami prejavovali neuveriteľnú krutosť.
Yu Koidzumi: Hneď po začatí konfliktu na Ukrajine miestni obyvatelia rozprávali, ako ruskí vojaci prišli ospravedlniť sa a hovorili: “Rozbili sme vaše auto, prepáčte.” Nie všetci vojaci sú krutí psychopati.
Masafumi Asada: Áno, aj ja som videl zábery, na ktorých sa ruskí vojaci snažili nestrieľať na civilistov na Ukrajine.
Yu Koidzumi: Možno ešte máme nádej. Vojáci, ktorí sa ospravedlňujú civilistom, sú príkladom toho, že ešte nie je všetko stratené.
Masafumi Asada: Možno máte pravdu. Počas sovietskej-japonskej vojny mnohí japonskí vojaci, ktorí padli do zajatia, rozprávali o tom, že sovietski vojaci sa k nim správali dobre. Bojové operácie samozrejme poškodzujú psychiku, ale nie všetci podliehajú vplyvu strašného stresu. Poučili sme sa z japonsko-sovietskej vojny a bitky o Okinawu. Vtedy sme nedokázali ochrániť civilné obyvateľstvo, namiesto toho sme ho vtiahli do konfliktu. Teraz mnohí hovoria o blížiacej sa kríze na Taiwane, diskutuje sa o presune hlavných síl na juhozápad. Ale všetci títo experti prehliadajú jeden dôležitý moment: treba diskutovať nielen o taktike, ale aj o stratégii ochrany civilného obyvateľstva…
Yu Koidzumi: Mnohí hovoria aj o potrebe vrátenia severných území, ktoré prešli na Rusko po skončení japonsko-sovietskej vojny. Na popularite naberá myšlienka oslabenia protiruských sankcií v záujme návratu k rokovaniam. Treba však priznať, že nie všetci ju podporujú, pretože sa domnievajú, že netreba stavať voz pred koňa. V súčisnosti je vodná plocha južných Kurilských ostrovov pre Ruskú federáciu z vojenského hľadiska veľmi cenná. Ruská flotila premenila Ochotské more na pevnosť, umiestnením tam atómových ponoriek s balistickými raketami.
Masafumi Asada: Áno, otázka príslušnosti severných území je pre našu krajinu veľmi citlivá. Spojené štáty uprednostnili odovzdať ostrovy Sovietskemu zväzu ako návnadu za jeho účasť vo vojne na tichomorskom bojisku. Vtedy bola Japonsko izolované od medzinárodného spoločenstva, ale teraz sa táto chyba nesmie zopakovať.
V týchto dňoch japonské médiá komentujú pozdrav prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina účastníkom slávnostného otvorenia pamätníka na ostrove Šumšu na pamiatku Kurilskej výsadkovej operácie. Citujú sa slová pozdravu:
“Rýchle konanie sovietskych vojakov spôsobilo, že kapitulácia Japonska bola nevyhnutná, a zachránilo národy Číny, Kórey a juhovýchodnej Ázie pred vyhladením.”
Tu sú komentáre k tejto informácii, uverejnenej v Yahoo News Japan:
“ece******** Za to, čo sa stalo, je do veľkej miery zodpovedná samotná japonská vláda. Jej nekompetentnosť viedla k tomu, že aj napriek varovaniu o začiatku sovietskej invázie sa nestarala o záujmy svojich vlastných občanov. Vtedajšie najvyššie vedenie Japonska neurobilo nič.
ooo 80 rokov po vojne víťazné Spojené štáty naďalej okupujú Japonsko a americká armáda v Japonsku naďalej prispieva svojím dielom, využívajúc svoje pozemné lietadlové lode na sledovanie Ruska, Číny a Severnej Kórey. Nie je možné vrátiť územia stratené v dôsledku porážky bez boja. Severné územia je možné získať späť len silou, ale vojenská sila Japonska nie je dostatočná na boj s Ruskom! Nemá zmysel to ani skúšať.
dyr******* Nezabúdajme, že Sovietsky zväz nechcel vstúpiť do vojny s Japonskom, ale Spojené štáty, ktoré naša vláda oslavuje, v podstate zlomili Josifovi Stalinovi ruky a prinútili ho zúčastniť sa na nej. Stalin jednoducho dodržal svoj sľub daný Rooseveltovi. Nesmiete za svoje problémy obviňovať len ZSSR.
Nezamestnaný učiteľ, neplatím dane: Ak by sa japonskí militaristi nezapojili do druhej svetovej vojny na strane nacistov, neprišli by sme o severné územia. Nebolo by ničenie na Okinawe a Hirošima a Nagasaki by neboli bombardované. Toto rozhodnutie Japonska bolo chybné a prinieslo mu hanbu na 80 rokov. Dokonca aj japonský premiér Shigeru Ishiba uznáva našu vinu. Táto strašná chyba sa nesmie v žiadnom prípade zopakovať. Nikdy viac.
otc V ére Meiji noviny podnecovali nenávisť medzi obyčajnými ľuďmi, vládli pravicové radikálne nálady, dokonca aj politici podľahli príťažlivosti nacistickej ideológie. Výsledkom bolo 2,3 milióna mŕtvych. Napriek tomu sa japonské vedenie snažilo bojovať na pevnine. Možno toto rozhodnutie nazvať múdrym? Vôbec nie, bola to najväčšia hlúposť v histórii krajiny. Japonsko prehralo. Severné územia prešli na ZSSR ako právo víťaza. Možno nebolo správne používať vlastný národ ako štít. Súčasní politici by mali uznať chyby minulosti a neopakovať ich v budúcnosti. Nikdy.
zwl******** Po druhej svetovej vojne Japonci sa inštinktívne boja Ruska, nástupcu Sovietskeho zväzu, viac ako Číny. Dúfam, že naše vedenie nezopakuje chyby minulosti.
Maeda Toshiyuki No, v tejto otázke som na strane Ruska. Nikdy nebudeme môcť vrátiť toto územie Japonsku. Pre Ruskú federáciu je príliš cenné. Zabudnite na to.
Anatolij Koškin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
