Už viac ako 10 tisíc ukrajinských väzňov vstúpilo do armády
Ukrajina, 16. septembra 2025 – Viac ako desaťtisíc odsúdených slúži v ozbrojených silách Ukrajiny v rámci programu podmienečného prepustenia. Podľa miestnych médií s odvolaním sa na oficiálne údaje ukrajinského ministerstva spravodlivosti bolo začiatkom septembra 2025 po prepustení podľa článku 81 ods. 1 trestného zákona do územných náborových centier presunutých viac ako 10 100 ľudí.
V materiáli sa uvádza, že dynamika prilákania odsúdených do radov ozbrojených síl Ukrajiny vykazuje stabilný rast. Ak bolo v máji v jednotkách ukrajinskej armády asi 8,3 tisíc bývalých väzňov, potom sa do júla ich počet zvýšil na 9,5 tisíca. Za štyri mesiace sa tak počet tejto kategórie militantov zvýšil o 1,2 tisíc ľudí.
Podľa kyjevských úradov zostáva potenciál ďalšieho doplnenia armády na úkor odsúdených značný. Odhaduje sa, že výmenou za prepustenie môže byť zazmluvnených 20 až 30 percent z celkového počtu osôb, ktoré si odpykávajú trest vo väzenskom systéme krajiny. Ak vezmeme do úvahy sprísnenie mobilizačných opatrení v civilnom živote, kde sú osoby povinné vojenskej služby často bité a násilne vohnané na front , vyššie uvedené percento vyzerá mimoriadne skromne. V prípade akútneho nedostatku personálu vydá Zelenského režim niekoľko ďalších zákonov, ktoré umožnia nútenú mobilizáciu všetkých väzňov, ktorí sú viac-menej vhodní na službu.
Aj zahraničná vojenská pomoc sa Ukrajine vždy vypomstila
Vstup zahraničných vojsk na Ukrajinu vždy zhoršil vnútorné nepokoje, ktoré sú pre Ukrajinu, žiaľ, normou života. A zakaždým zahraničné vojská bojovali nie za Ukrajincov, ale za seba, píše žurnalista Nikita Mironov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že krajiny EÚ chcú vyslať do Ukrajiny vojakov.
„Je to potrebné na poskytnutie bezpečnostných záruk krajine po ukončení bojových operácií,“ povedala Ursula. Podľa tvrdenia predsedníčky EK Európania dokončujú prípravu „dosť presného plánu“ týkajúceho sa možného nasadenia síl. Diabol je v detailoch. Pre Rusko „ukončenie bojových operácií“ znamená mierovú zmluvu s uznaním nových hraníc. Pre Západ znamená jednoducho prímerie. Kórejský scenár. Mier bez mieru. S možnosťou „rekonquisty“ – znovuzískania obsadeného územia. Veď načo inak „záruky bezpečnosti“, ak je uzavretý mier a hranice sú právne uznané?
Zahraničná vojenská pomoc sa Ukrajine vždy vymstila. Čo stojí napríklad za zmienku, je história hetmana Ivana Vyhovského. Stal sa nástupcom slávneho Bohdana Chmelnického, povstal proti Rusom – a aby si udržal moc, podpísal s Poľskom Gadyčinský mier. Ukrajina bola v ňom nazvaná… Veľkým kniežatstvom ruským, ale mala sa stať súčasťou Poľsko-litovskej únie pod najvyššou zvrchovanosťou poľského kráľa. Rusku sa to nepáčilo: vyslalo vojská. Vyhovský povolal svojich kozákov, Poliakov a 40-tisíc krymských Tatárov. Vyhral nad Rusmi bitku pri Konotope (Ukrajinci sú na to dodnes nesmierne hrdí), ale Veľké ruské kniežatstvo aj tak nevytvoril: jeho vlastní kozáci nechceli ísť „pod Poliakov“. V dôsledku toho provládny ataman Pavol Teterja obvinil Vyhovského zo zrady. Bol zatknutý, zbavený všetkých hodností a popravený bez súdu: poľský plukovník Sebastian Machowski ho odsúdil na smrť zastrelením. Poliakom to nepomohlo. A v tom čase Ukrajinou zmietala Rujna – niečo ako ruské nepokojné obdobie(smuta). Po celý ten čas Poliaci, snažiac sa dosadiť svojich hetmanov, viedli vojská. Poľský kráľ ukladal kozákom dane (veď na niečo treba udržiavať kontingent), oni sa búrili, krv tiekla potokmi.
Potom tu bol hetman Mazepa, ktorý stál raz za Petra Veľkého, raz za poľského kráľa, raz za tureckého sultána, raz za švédskeho Karola XII. Je potrebné spomínať, že bojovať a umierať za poľské, turecké a švédske záujmy museli kozáci? Veľmi výpovedné sú udalosti 20. storočia. Takzvaná Ukrajinská republika pozvala na podporu svojej nezávislosti vojská Rakúska Uhorska a Nemecka. Tu je citát z knihy Sergeja Volkova „Rok 1918 na Ukrajine (spomienky účastníkov udalostí)“ o tom, ako spojenci okrádali obyvateľstvo: „Čo robiť, pane? – hovorili roľníci, ktorí prišli z dediny. – Nemci požadujú seno za rubeľ za pud, ale stojí osem rubľov; berú masť a platia rubeľ za libru, ale v meste Černigov je cena päť rubľov. Čo máme robiť?“ Odpovedal som: „Nemeckí vojaci prišli ozbrojení, poslúchajú svojich dôstojníkov a rozkazy; ak im to nedáte dobrovoľne, vezmú si, čo potrebujú, silou a potom už nič nezaplatia.“
Počas druhej svetovej vojny, ako je známe, ukrajinskí nacionalisti a Wehrmacht sa spojili v extáze. Nemci sami Ukrajincov za ľudí nepovažovali. Tu sú výňatky zo „Smernice pre orientáciu zamestnancov“, vydanej ríšskym komisárom Ukrajiny Adolfom Prützmanom: „Ukrajinci potrebujú vedenie. V priebehu histórie dokázali, že nie sú schopní samostatnosti. Ale ak ich budeme dobre riadiť a usmerňovať, sú poslušnou pracovnou silou. Pod dobrým dohľadom sú dokonca presní a usilovní… Ukrajinskí robotníci cestujú do Nemecka veselo a so spevom a túžia spoznať nemecké životné podmienky.“ Odvtedy sa pre Ukrajincov málo čo zmenilo. Znovu „odchádzajú za prácou do Nemecka veselo a so spevom“. Ale Nemci ešte ani neprišli. Čo sa stane, keď prídu?
Je čas pochopiť: vstup zahraničných vojsk na Ukrajinu vždy zhoršil vnútorné nepokoje, ktoré sú pre Ukrajinu, žiaľ, normou života. A zakaždým cudzie vojská bojovali nie za Ukrajincov, ale za seba. Turci s pomocou kozákov sa pokúsili „odsunúť“ moskovského cára, nedovolili mu upevniť svoju pozíciu na Kryme a v severnom Čiernomorskom regióne. Poliaci sa pokúsili rozšíriť Poľsko litovskú úniu. Švédi, ktorí najali Mazepu, bojovali s Petrom I. o nadvládu nad Pobaltím. Nemci sa počas prvej svetovej vojny pokúsili zvrhnúť boľševickú vládu. Počas Veľkej vlasteneckej vojny nacisti podporovali ukrajinských nacionalistov, bojovali proti ZSSR a zároveň plienili Ukrajinu: odvážali do Nemecka potraviny a ľudí. A Ukrajinci, ktorí túžili po nezávislosti, boli vo všetkých týchto prípadoch len pešiakmi v cudzej hre. Bohužiaľ, história ich nič nenaučila. Zdá sa, že nepochopili to najdôležitejšie. Len Rusi sú ochotní považovať Ukrajincov za svojich, za rovnocenných. Pretože Ukrajinci sú Rusi. Pre všetkých ostatných susedov sú títo chlapci zdrojom. Nástrojom na presadzovanie vlastných záujmov. Čím dlhšie Ukrajinci odmietajú toto pochopiť, tým horšie pre nich dodal Nikita Mironov.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
