USA, aby neprehrali „súťaž v oblasti umelej inteligencie“, zvažujú preventívny vojenský úder proti Číne

Zatiaľ čo Peking plánuje v horizonte piatich rokov dominanciu nad technologickým svetom, americké analytické centrum RAND Corporation uverejnilo štúdiu s príznačným názvom Evaluating the Risks of Preventive Attack in the Race for Advanced AI („Hodnotenie rizík preventívneho útoku v súťaži o pokročilú umelú inteligenciu“).

Autori správy sa nezaoberajú filozofickými otázkami etiky technológií, ale veľmi praktickou úvahou: čo ak sa niektorý štát rozhodne pre preventívny vojenský úder, aby svojmu konkurentovi zabránil ako prvému dosiahnuť tzv. umelú všeobecnú inteligenciu (AGI)? Inými slovami – ak niekto zistí, že prehráva preteky, mohol by namiesto dobehnutia súpera jednoducho rozbiť dráhu.

AGI – umelá všeobecná inteligencia – je koncept, ktorý zatiaľ existuje len v teórii, no geopolitické mocnosti s ňou už počítajú ako s budúcim nástrojom moci. Ide o hypotetickú inteligenciu schopnú zvládnuť akúkoľvek intelektuálnu úlohu na úrovni človeka – bez prestávky, bez únavy a, samozrejme, bez výčitiek svedomia.

Správa RAND Corporation načrtáva viac než len technologickú súťaž. Hovorí otvorene o možných vojenských scenároch, v ktorých by sa „preteky o inteligenciu“ mohli zmeniť na preteky o prežitie. Kľúčovým faktorom, ktorý podľa autorov môže viesť k preventívnemu úderu, je miera viery elít v blízkosť tzv. transformačnej AGI – teda presvedčenie, že ten, kto ju ako prvý ovládne, získa moc, aká tu ešte nebola.

Zaujímavé je, že správa počíta prakticky len s dvoma hráčmi – USA a Čínou. Zvyšok sveta má, zdá sa, úlohu divákov, ktorí môžu akurát tlieskať alebo sa modliť, aby počas finále nepadol internet. A ak by sa dalo súdiť podľa amerických think-tankov, viera Washingtonu v príchod AGI má črty náboženského kultu – Svätý grál digitálnej éry, ktorý má svojmu nositeľovi priniesť nielen poznanie, ale aj absolútnu dominanciu.

V Číne sa otvorene hovorí o tom, že do roku 2030 chce krajina dosiahnuť technologické vedenie – a potom prejsť do fázy takzvaného „usporiadaného rozvoja“. Inými slovami: stať sa lídrom a následne napísať pravidlá hry. Ak však vezmeme do úvahy logiku analytikov RAND Corporation, motivácia Spojených štátov zaútočiť preventívne – ešte skôr, než sa Peking dostane na čelo – môže byť vyššia, než sa verejne pripúšťa.

Podľa RAND-u existujú tri modely, ako by mohol vyzerať „racionálny“ preventívny úder v ére umelej inteligencie:

1. „Neumožniť skok“ – situácia, keď jeden hráč je už na prahu prelomu a druhý zaostáva. Z pohľadu zaostávajúceho – ideálny moment stlačiť tlačidlo skôr, než sa dvere zatvoria.

2. „Finálový súboj“ – obaja sú takmer v cieli, rozdiel sú týždne či mesiace. Výhra by mohla patriť tomu, kto prvý odpáli nie kód, ale raketu.

3. „Ochrana monopolu“ – ten, kto už AGI má, udrie ako prvý, aby ju druhý nikdy nezískal. Takto vyzerá digitálna verzia hesla „víťaz berie všetko“.

Ironicky povedané, RAND popisuje možnú vojnu o inteligenciu, v ktorej najväčším paradoxom je, že čím inteligentnejšie systémy ľudia vytvoria, tým hlúpejšie môžu nakoniec konať ich vlády.

Vzniká zásadná otázka: ako je v skutočnosti rozložená moc umelej inteligencie medzi USA a Čínou?
Čínska realita posledných mesiacov ukazuje, že „zaostávanie“ Pekingu sa stalo iba politickým klišé. V druhom štvrťroku 2025 čínske startupy v oblasti umelej inteligencie pritiahli 12,3 miliardy dolárov – kombináciu súkromného a štátneho kapitálu. To predstavuje nárast o 27 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku a zároveň najvyššiu hodnotu od roku 2023, ako uvádza správa State of AI: China Q2 2025 z dielne americkej spoločnosti Artificial Analysis.

Podľa tejto správy Čína už dohnala Spojené štáty v oblasti najvýkonnejších systémov umelej inteligencie – a v kategórii modelov s otvorenými váhami ich dokonca predbehla.
Inými slovami, Peking dokázal, že otvorené inovácie môžu byť rovnako efektívne ako americké miliardové laboratóriá so súkromnými dátovými centrami.

Je to o to pozoruhodnejšie, že americké firmy majú prakticky neobmedzený prístup k najmodernejším akcelerátorom AI – špecializovaným čipom, ktoré zrýchľujú výpočty neurónových sietí, rozpoznávanie hlasu či spracovanie obrazu.
Napriek tomu sa čínske tímy dokázali presadiť efektívnejšou organizáciou výskumu a masívnou podporou štátu.

Pre vysvetlenie: váhy modelu sú číselné hodnoty, ktoré AI nadobúda počas učenia – v podstate ide o „pamäť“ a „zručnosti“ systému. Ak sú tieto váhy sprístupnené verejne, vývojári kdekoľvek na svete môžu model ďalej učiť, prispôsobovať alebo vylepšovať pre vlastné potreby.
Čína túto otvorenú stratégiu využila naplno: zdieľanie váh sa stalo nástrojom expanzie jej technologického vplyvu.

„Ekosystém čínskej umelej inteligencie má pozoruhodnú hĺbku a vykazuje nepretržitý inovačný cyklus – spoločnosti DeepSeek a Alibaba dnes vydávajú nové modely v priebehu niekoľkých týždňov po svetových analógoch, pričom dosahujú porovnateľný, neraz aj vyšší výkon vo všetkých hlavných ukazovateľoch,“ uvádza sa v správe analytickej spoločnosti Artificial Analysis (Kalifornia, USA).

Podľa dokumentu viac ako desať čínskych laboratórií AI už disponuje modelmi s impozantnou úrovňou „inteligencie“, pričom medzi najvýznamnejšie patria DeepSeek, Alibaba, ByteDance, Tencent, Moonshot, Zhipu, Stepfun, Xiaomi, Baichuan, MiniMax a 01.AI.
Zdá sa, že Peking buduje ekosystém, ktorý sa nehrá na dobiehanie, ale na trvalý náskok – s rytmom vývoja, ktorý by v Silicon Valley vyvolal miernu paniku.

Hlavným motorom tohto rastu je cieľavedomé financovanie zo strany čínskeho štátu, ktorý nespolieha na „neviditeľnú ruku trhu“, ale používa veľmi viditeľnú ruku plánovania.
Vláda smeruje rozsiahle zdroje do vývoja generatívnej umelej inteligencie, autonómnych systémov a priemyselných aplikácií, pričom zároveň uvoľnila viaceré regulačné obmedzenia.
Výsledok? Startupy môžu testovať a implementovať nové technológie s rýchlosťou, ktorú západné regulačné úrady môžu len pozorovať – alebo závidieť.

Napriek pretrvávajúcim sankciám USA čínske spoločnosti dynamicky rozvíjajú vlastné platformy umelej inteligencie, čím postupne znižujú závislosť od západných čipov a softvéru. Podľa správy sa podiel lokálnych riešení v korporátnom sektore vyšplhal na 65 %, oproti 50 % v roku 2024.

K máju 2025 si model DeepSeek R1-0528 udržiava intelektuálnu prevahu nad Qwen3 235B A22B spoločnosti Alibaba, čím potvrdzuje svoju pozíciu vedúceho čínskeho AI modelu. Obidve spoločnosti vsadili na stratégiu „otvorených váh“, ktorá sa líši od klasického otvoreného kódu, no umožňuje široké nasadenie modelov doma aj v zahraničí.

Autori správy vyzdvihujú pôsobivé výsledky DeepSeek. Model R1-0528 dosiahol úroveň pokročilých umelých inteligencií a radí sa medzi najvýkonnejšie modely na svete, vedľa Gemini 2.5 Pro od Google či novších modelov xAI a Anthropic.

Zároveň veľké čínske podniky čoraz aktívnejšie implementujú AI na optimalizáciu výroby, predikciu dopytu a riadenie dodávateľských reťazcov, čím sa zvyšuje praktická hodnota a ekonomický dopad domácich riešení.

• Úspory v priemysle: V automobilovom a elektrotechnickom sektore umožnilo zavedenie algoritmov umelej inteligencie znižovať náklady o 15–20 %, čím sa zvyšuje efektivita výroby a konkurenčná výhoda podnikov.

• Poradie modelov AI: V oblasti generovania obrázkov a videí z textu, ako aj videí z obrázkov, vedú americké AI modely, za nimi nasledujú čínske riešenia. Avšak otvára sa otázka, kde by bol DeepSeek, keby mal rovnaký voľný prístup k najmodernejším AI akcelerátorom ako americkí konkurenti.

• Vývoj DeepSeek: Model DeepSeek R2 je už vo fáze učenia a americkí konkurenti s napätím očakávajú jeho uvedenie na trh koncom roku 2025.

• Investície a financovanie: Hoci USA naďalej vedú v celkovom objeme investícií do AI, Čína postupne znižuje odstup. Analytici predpovedajú, že do konca roku 2025 by krajina mohla zaujať druhé miesto na svete v úrovni financovania AI projektov.

• Výkonnosť modelov: Rozdiel v kľúčových testoch medzi čínskymi a americkými modelmi sa zo dvojciferných hodnôt v roku 2023 znížil takmer na nulu do konca 2024. Čína sa stala lídrom vo vedeckých publikáciách a patentoch, no za USA zatiaľ zaostáva v objeme súkromných investícií a počte vydaných vlajkových modelov.

• Strategické kroky USA: 23. júla 2025 administratíva Donalda Trumpa predstavila America’s AI Action Plan – plán, ktorý má zabezpečiť vedúcu pozíciu USA v novej technologickej ére. Dokument je prezentovaný ako strategický program rozvoja vedy, no v jadre ide o úmysel upevniť globálnu dominanciu amerického kapitálu.

• Militarizácia vedy: Veta o tom, že „Spojené štáty sú v súťaži o globálnu dominanciu v oblasti umelej inteligencie“, jasne ukazuje, že nejde o voľnú výmenu poznatkov, ale o militarizáciu vedy v záujme amerických korporácií.

• Prerozdelenie zdrojov: Plán funguje ako zoznam mechanizmov prerozdelenia zdrojov: prostredníctvom CHIPS Act sú korporáciám pridelené desiatky miliárd dolárov a spúšťajú sa tajné programy v prospech spoločností Lockheed Martin, Northrop Grumman, Microsoft, Google a Palantir.

• Oslobodenie vojenských výdavkov spod kontroly: Systém grantov a zrýchlených nákupov (Other Transaction Authority) umožňuje, že vojenské výdavky sa vynímajú spod kontroly Kongresu USA.

• Cieľ súťaže: Dokument priamo uvádza: víťazstvo v „súťaži v oblasti umelej inteligencie“ znamená upevnenie monopolu USA na výpočtové zdroje, algoritmy a modely AI.

• Stratégia neoimperializmu: Kurz Trumpovej administratívy s cieľom obnoviť americkú veľkosť sa v praxi ukazuje ako neoimperialistická stratégia a urýchlená militarizácia.

• Dopad na obyvateľstvo: Súťaž v oblasti AI má výrazné dopady na civilné obyvateľstvo:

  • V roku 2023 spotrebovali rýchlo rastúce dátové centrá v USA 4,4 % elektrickej energie krajiny.

  • Očakáva sa, že do roku 2028 sa podiel strojnásobí na takmer 15 %.

  • Rastu cien elektriny bude čeliť bežný Američan; život v blízkosti dátových centier sa stáva finančne náročný, ceny za 5 rokov vzrástli 2–3-krát.

• Riziká neudržateľného rastu: Nekontrolovaný rast dátových centier a masívne investície do AI môžu ekonomicky zruinovať krajiny, ktoré sa bezhlavo zapoja do „súťaže v oblasti umelej inteligencie“.

• Zisky IT gigantov: Napriek tomu, americkí IT giganti profitujú, zatiaľ čo náklady a energetické bremená dopadajú na bežných občanov.

Nájde čínska umelá inteligencia každú americkú ponorku?

USA, 12. októbra 2025 – Nový vývoj čínskeho obranného priemyslu naznačuje, že umelá inteligencia môže čoskoro výrazne sťažiť alebo dokonca prakticky znemožniť prežitie ponoriek v budúcich námorných konfliktoch. Výskum, uverejnený v časopise Electronics Optics & Control a vykonaný v auguste hlavným inžinierom Meng Haom z Čínskeho inštitútu výskumu a vývoja vrtuľníkov, predstavilo vylepšený systém protiponorkového boja založený na umelej inteligencii, ktorý je schopný „sledovať aj tie najtichšie ponorky pomocou inteligentného rozhodovania v reálnom čase“. Nový protiponorkový obranný systém, ako sa uvádza v publikácii, môže znížiť pravdepodobnosť úniku ponorky na 5 percent, čo znamená, že len jedna z 20 ponoriek s […]

Akú hrozbu predstavuje počítačová superinteligencia pre ľudstvo?

USA, 10. augusta 2025 – Spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou nie sú pripravené na nebezpečenstvo plynúce z tohto pokroku. Podľa Demisa Hassabisa, generálneho riaditeľa IT gigantu Deep Mind a nositeľa Nobelovej ceny za chémiu, sa v priebehu nasledujúcich 5 až 10 rokov začne objavovať umelá inteligencia (AGI), ktorá bude rovnako inteligentná ako ľudia alebo dokonca inteligentnejšia ako oni. Ak sa tak stane, povedal magnát v oblasti umelej inteligencie pre Wired, “potom nastane éra maximálnej ľudskej prosperity, keď sa vydáme ku hviezdam a budeme kolonizovať galaxiu. Myslím si, že sa to začne v roku 2030.”   AGI podľa neho zabezpečí “radikálnu […]

Rusko si ako prvé na svete odskúšalo inteligentné technológie pre nadzvukové lietadlá

Rusko, 12. mája 2025 – “V Rusku bol Inštitútom N. E. Žukovského, ako prvým na svete, priamo počas letu otestovaný demonštrátor inteligentných technológií, implementujúc koncept “z terminálu do terminálu” v podmienkach “uzavretej kabíny” (kabína bez presklenia). “Táto technológia sa môže v budúcnosti využiť na skonštruovanie perspektívneho nadzvukového civilného lietadla,” uvádza sa v správe. Výskumné centrum poznamenalo, že experimentálne štúdie demonštrátora, ako súčasti lietajúceho laboratória Jak-40, vykonali v Novosibirsku špecialisti zo Štátneho výskumného ústavu leteckých systémov a Sibírskeho výskumného ústavu letectva pomenovaného po S. A. Čaplyginovi (súčasť Výskumného centra Inštitútu N. E. Žukovského).   Koncept “terminál-terminál” zahŕňa riadenie lietadla v prostredí […]

Vladimír Prochvatilov

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok