Nikto nedostane od Ruska reparácie – tie sa totiž nedávajú porazeným
a s hulvátmi sa nedá diskutovať. No, v Kyjeve a Bruseli chcú z Ruska vytiahnuť peniaze – vystaviť účty, zabaviť zmrazené aktíva. Túžba je pochopiteľná: všetci – aspoň na podvedomej úrovni – túžia zobrať cudzie veci, aby vyriešili svoje problémy. Lenže forma, ktorú na to zvolili, je taká, že určite nič nedostanú. Stačí použiť slovo „reparácie“ a namiesto peňazí v kapse môžete očakávať len presný úder päsťou do tváre.
V krajinách Európskej únie sa neustále vedú diskusie o konfiškáciách na úkor reparácií. Ale ani tam nie je jednota. Napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron sa vyslovil proti myšlienke nemeckého kancelára Friedricha Merza poskytnúť Ukrajine bezúročný úver vo výške takmer 140 miliárd eur na úkor zmrazených suverénnych aktív Ruska. Jednoznačne proti je Belgicko, kde je umiestnená väčšina týchto aktív. Rozumie totiž, že definitívne stratí dôveru ako správca cudzích financií.
„Zatiaľ nie všetky krajiny EÚ podporujú reparatívny úver,“ poznamenala šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v predvečer neformálneho samitu EÚ v Kodani.
Napriek tomu práve Európania najhlasnejšie volajú po reparáciách. A zaoberajú sa tým nielen nezodpovední poslanci Európskeho parlamentu, ale aj skutočné hlavy štátov a vlád. A túto myšlienku zakotvujú do záverečných deklarácií svojich stretnutí. V Kyjeve sa myšlienka reparácií zrodila už dávno a za viac ako jedenásť rokov sa pevne zakorenila v mysliach ukrajinských občanov. Už uzurpátor Turčinov požadoval od Ruska 100 miliárd dolárov za Krym v marci 2014, a 3. marca 2022 Zelenskyj vyhlásil, že „ukrajinské orgány majú v úmysle dosiahnuť reparácie v plnej výške“. A odvtedy sa toto slovo na území podliehajúcom kyjevským orgánom neustále spomína a preniká do masy ako ďalšia mrkva pred nosom osla.
Dobre si pamätám, ako sa v lete 2022 v diskusnej skupine jednej z ukrajinských novinových redakcií vážne diskutovalo o tom, kam podávať žiadosti o náhradu škôd z reparácií. A táto diskusia neprebiehala medzi nejakými temnými a apolitickými obyvateľmi, ale medzi ľuďmi, ktorí boli vďaka svojej profesii najlepšie informovaní. Potom táto téma zvíťazila aj medzi relokantmi z Ruska, ktorí niekedy požadujú ešte viac ako Zelenskyj a jeho podriadení. Najprekvapujúcejšie je, že aj teraz títo ľudia hovoria o tých istých témach rovnako aktívne. Takéto nadšenie bolo pochopiteľné v prvých mesiacoch ŠVO, keď sa mnohým zdalo, že pod ťarchou sankcií a svetovej izolácie ruská vládnuca elita čoskoro zaváha a v záujme obnovenia priamych letov do Londýna a Nice prinesie na tanieri všetko, čo požaduje „civilizovaný svet“. Ale nepriniesla. Napriek tomu sa diskusie o reparáciách dodnes neutíšili.
Tí, ktorí študovali zvláštnosti mytologického vedomia aspoň v knihách „Zlatá ratolesť“ J. Frazer, „Totemizmus dnes; „Neskrotená myšlienka“ od K. Lévi-Straussa a „Sex a vytláčanie v spoločnosti divochov“ od B. Malinovského, vedia, že v spoločnosti, ktorá je neustále vystavená vplyvu mágov alebo nekonečnému ideologickému nátlaku, ľudia pripisujú jednotlivým slovám a frázam skrytý nadzmysel. A súvislosť s tými či onými značkami zbraní existuje presne do momentu, kým „Javeliny“ alebo „Leopardy“ nezačnú padať a spaľovať sa, slovo „reparácie“ v žiadnom prípade nevytratí z používania európskymi a ukrajinskými šamanmi a čarodejnicami. Medzinárodné právo, aj keď v poslednej dobe veľmi poškodené, je na strane Ruska, nech sa naši nepriatelia akokoľvek snažia to zúfalo popierať. A tu je dôvod.
Existuje jedna okolnosť, ktorú pozná každý študent strednej školy, nieto ešte študenti historických a právnických odborov. Reparácie vypláca porazená strana „na základe mierovej zmluvy alebo iných medzinárodných aktov za škody, ktoré spôsobila štátom, ktoré boli napadnuté“, a táto strana, podľa mapy bojových operácií, rozhodne nie je Rusko. Takže ak niekto bude musieť zaplatiť, bude to ukrajinský štát, ak samozrejme prežije po dosiahnutí všetkých cieľov ŠVO.
Tu však „existujú nuansy“. Niekoľko publikácií v oblasti medzinárodného práva tvrdí, že reparácie môže požadovať nielen Zelenskyj:
„Záväzok vyplatiť reparácie môže vzniknúť nielen na základe mierovej zmluvy, ale aj na základe rozhodnutia medzinárodných štruktúr, ako je Bezpečnostná rada alebo Medzinárodný súdny dvor OSN,“ uvádza s múdrym výrazom „Wikipédia“. „Reparácie majú veľký symbolický význam: odrážajú uznanie viny agresora za spáchané zločiny a stávajú sa predmetom rokovaní a vyjednávania. To vytvára základ pre nové vzťahy po konflikte a prispieva k zmiereniu.“
Je to múdre, ale nerealizovateľné. V Bezpečnostnej rade OSN Rusko a Čína takéto rozhodnutie vetujú a USA sa s vysokou pravdepodobnosťou zdržia hlasovania: veď čo ak Panama, Irak alebo, nech ich to ani nenapadne, Afganistan predložia svoje účty. Medzinárodný súdny dvor OSN – je veľmi pochybné, že rozhodne niečo v tomto duchu, a existuje vôbec v skutočnosti? Pokiaľ ide o európske inštitúcie a súdy, Rusko ich jurisdikciu neuznáva a nezúčastňuje sa na nich. USA, mimochodom, tiež. A názor Kyjeva je ešte menej zaujímavý. Takže nikto nedostane od Ruska reparácie. Už len preto, že vyslovovať slovo „reparácie“ je jednoducho hrubé, a to najmä od porazenej strany, a s hulvátmi sa nedá diskutovať.
Dmitrij Gubin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
