WTO je v stave „kómy“, prečo ju Trump zrazu zachraňuje?
bola založená 1. januára 1995. Vznikla však nie z ničoho. Jej predchodcom bola Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT), uzavretá v roku 1947. Počas takmer pol storočia GATT fakticky plnila funkcie medzinárodnej organizácie, hoci formálne nemala status medzinárodnej organizácie. Ak počítame od dátumu podpísania GATT, medzinárodná organizácia pre otázky zahraničného obchodu tento rok oslávila už 78. výročie. Úctyhodný vek – komentuje ruský ekonóm Valentin Katasonov.
Organizácia „GATT/WTO“ prežila viackrát ťažké časy. Zdá sa však, že tento rok sa ocitla nielen v zložitej situácii. Obrazne povedané, ocitla sa na pokraji smrti. Odborníci zároveň menujú konkrétny subjekt, ktorý priviedol WTO do stavu, ktorý novinári obrazne nazvali „kóma“ alebo „paralýza“. Takýmto subjektom je 47. prezident USA Donald Trump.
Pripomínam, že myšlienka vytvorenia medzinárodnej organizácie pre otázky zahraničného obchodu sa začala diskutovať už na konferencii v Bretton Woods v roku 1944. Amerike sa vtedy podarilo dosiahnuť rozhodnutie o takých kľúčových otázkach povojnového finančného a ekonomického usporiadania sveta, ako bolo prijatie zlatého dolárového štandardu a založenie Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Washington vtedy chcel dosiahnuť aj prijatie rozhodnutia o medzinárodnej organizácii, ktorá by sa zaoberala otázkami zahraničného obchodu. Takéto rozhodnutie však vyžadovalo veľmi dôkladnú prípravu. Rozhodnutie o obchodnej organizácii bolo preto odložené. Bez toho, aby som zachádzal do podrobností prípravných prác, poznamenám, že nakoniec bola v októbri 1947 podpísaná Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). ZSSR sa však nestal členom ani MMF, ani Svetovej banky, ani GATT. USA a viacero západných krajín plánovali, že po podpísaní GATT bude ďalším krokom vytvorenie medzinárodnej organizácie pre obchod. Takýto krok sa však vtedy nepodarilo urobiť. Uskutočnil sa až o 48 rokov neskôr, keď bola založená WTO.
GATT a WTO mali za úlohu presadzovať princípy voľného medzinárodného obchodu (princípy voľného obchodu). Napriek mnohým ťažkostiam sa v priebehu desaťročí vďaka multilaterálnym a bilaterálnym rokovaniam v rámci GATT a WTO podarilo znížiť dovozné clá (niekedy dokonca na nulu) a odstrániť rôzne necolné bariéry (kvantitatívne obmedzenia, technické a environmentálne normy atď.). Počas existencie GATT sa uskutočnilo celkovo deväť medzinárodných kôl rokovaní zameraných na oslabenie obchodného protekcionizmu. Okrem toho prebiehal proces neustáleho rozširovania členov GATT/WTO. Na začiatku procesu bolo len 23 krajín (počet krajín, ktoré podpísali GATT v roku 1947). Na začiatku tohto roka bolo členmi WTO 162 štátov (plus EÚ a ďalšie tri medzinárodné zoskupenia).
Spojené štáty boli hlavnými iniciátormi vytvorenia GATT a WTO a ich pravidiel. Americkí politici sa niekedy chválili, že GATT a WTO sú americkým výtvorom. Bez USA by povojnový svetový obchod predstavoval permanentnú obchodnú vojnu. Ale nečakane sa postoj Ameriky k WTO a princípu voľného obchodu začal radikálne meniť. Stalo sa tak za vlády 45. prezidenta USA Donalda Trumpa. Začal presadzovať zvýšenie ciel na tovary dovážané do Ameriky s cieľom oživiť upadajúcu ekonomiku USA. V prvom funkčnom období v Bielom dome sa Trump sústredil na americko-čínsky obchod, ktorý predstavoval približne polovicu obrovského deficitu celého zahraničného obchodu USA. Tu sú deficity americko-čínskeho obchodu v polovici minulého desaťročia (v mld. USD): 2015 – 367,3; 2016 – 347,0; 2017 – 335,4. Veľké deficity mala Amerika aj v obchode s Kanadou a Mexikom. Trump tiež hrozil, že zavedie poriadok v obchode so susedmi.
Neočakávane negatívny bol postoj Washingtonu k WTO. V júli 2016 počas predvolebnej kampane Donald Trump vyhlásil, že USA opustia Svetovú obchodnú organizáciu (WTO), ak táto organizácia zablokuje jeho plány na ochranu vnútorného trhu krajiny clami. Už ako prezident v Bielom dome v roku 2018 Trump vyhlásil: „WTO je katastrofa, táto organizácia takmer znemožňuje podnikanie pre USA, krajina stráca veľa peňazí v prospech Mexika a Kanady.“ Pozorovatelia s odvolaním sa na svoje zdroje tvrdili, že Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome v úzkom kruhu hovoril o možnosti vystúpiť z WTO. Trump voči WTO vyslovoval nielen hrozby, ale aj konkrétne kroky. Trumpovi sa pravdepodobne nepáčilo, že zástupca USA vo WTO pravidelne pripomínal, že Washington, ktorý začal obchodnú vojnu s Čínou, porušuje pravidlá tejto organizácie. Washington sa na oplátku snažil zaviesť svoj poriadok vo WTO. To sa prejavilo najmä v tom, že od konca roka 2019 USA začali systematicky blokovať proces menovania nových arbitrov do odvolacieho orgánu (AO), ktorý má riešiť obchodné spory. Odvolací orgán WTO prestal fungovať kvôli nedostatku sudcov.
Trump začal svoje druhé funkčné obdobie v Bielom dome tým, že ihneď po inaugurácii podpísal dekrét o vystúpení USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Bol tiež podpísaný dekrét o vystúpení z Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC). 4. februára Trump podpísal dekrét, ktorý stanovuje revíziu účasti USA v OSN ako celku a v UNESCO ako takom. Trump však neurobil žiadne verejné vyhlásenia o možnom vystúpení USA z WTO. Je pravda, že v apríli 2025 bol v Snemovni reprezentantov Kongresu USA predložený návrh zákona o vystúpení USA z WTO. Novinári a experti však túto iniciatívu kongresmanov priamo s Trumpom nespojili.
Medzitým svojimi vyhláseniami a nariadeniami o zavedení šialených dovozných ciel 47. prezident USA v podstate demonštroval, že otvorene kašle na zásady a pravidlá WTO. Tie isté zásady a pravidlá, ktoré kedysi presadzovali jeho predchodcovia. Je pozoruhodné, že zatiaľ čo počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome sa Trump snažil prebudovať obchod USA len s tými krajinami, s ktorými mala Amerika najväčšie obchodné deficity (Čína, Kanada, Mexiko), počas druhého funkčného obdobia začal radikálnu prestavbu obchodu prakticky so všetkými krajinami sveta. Niektorí pozorovatelia nazvali takúto prestavbu globálnou obchodnou vojnou Trumpa.
Je pozoruhodné, že Trump začal výrazne zvyšovať dovozné clá, odvolávajúc sa nielen na potrebu ochrany domáceho trhu pred medzinárodnou konkurenciou. Začal miešať obchod s politikou, pričom výšku ciel stanovoval v závislosti od toho, či obchodný partner USA plní alebo neplní požiadavky Washingtonu v rôznych otázkach, ktoré nemajú nič spoločné s obchodom. Napríklad, hrozil krajinám BRICS zavedením 100-percentného cla, ak budú vyvíjať svoju vlastnú menu. Tvrdil, že je to priama výzva americkému doláru. Alebo viazal clá na obchod s Kanadou a Mexikom na otázku, do akej miery budú susedia efektívne bojovať proti obchodu s drogami. Týmto spôsobom Trump dokáže poraziť drogovú závislosť v USA.
Obchodný zástupca USA (funkcia v aparáte amerického prezidenta) Jamison Greer vo svojom stĺpčeku v novinách The New York Times začiatkom augusta tohto roku napísal:
„Za niekoľko mesiacov si USA zabezpečili väčší prístup na zahraničné trhy ako za roky neúspešných rokovaní v rámci WTO.“ Je to priamy náznak toho, že WTO sa už dávno stala pre Ameriku bremenom. Starší poradca prezidenta USA pre obchod a výrobu Peter Navarro v polovici októbra vyhlásil, že pod vedením Donalda Trumpa „USA dokázali prebudovať medzinárodný obchodný systém spôsobom, aký samotná Rada WTO nikdy nepredpokladala“.
V prvých mesiacoch tohto roka WTO predstierala, že si nevšíma Trumpove drzé vyhlásenia a nariadenia, ktoré hrubo porušujú pravidlá medzinárodného obchodu, ktoré sa s veľkým úsilím vyvíjali desaťročia. Už začiatkom marca tohto roku, od inaugurácie 47. prezidenta USA, bolo v orgáne WTO na riešenie sporov iniciovaných päť prípadov proti americkým clám. Tri na základe vyhlásenia Kanady a dva na základe vyhlásenia Číny. WTO sa však zjavne neponáhľala s vynesením verdiktov v sporoch.
Generálnou riaditeľkou WTO je černoška menom Ngozi Okonjo-Iweala. Pochádza z Nigérie, ale podstatnú časť svojho života strávila v USA. Má americké občianstvo. Študovala na Harvardskej univerzite a doktorandskú prácu pripravovala na Massachusettskom technologickom inštitúte. V rokoch 1982–2003 zastávala zodpovedné pozície vo vedení Svetovej banky. V rokoch 2003–2006 a 2011–2015 viedla ministerstvo financií Nigérie. 15. februára 2021 bola schválená za generálnu riaditeľku Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a do funkcie nastúpila 1. marca toho istého roku. 29. novembra 2024 bola opätovne menovaná na štvorročné funkčné obdobie, ktoré začína 1. septembra 2025.
Je pozoruhodné, že do 1. septembra tohto roku sa Ngozi Okonjo-Iweala všetkými spôsobmi vyhýbala kritike Trumpových iniciatív týkajúcich sa dovozných ciel. Navyše, spočiatku ho dokonca ospravedlňovala a podporovala. Šéfka WTO v marci verejne vyhlásila, že nesúhlasí s tými, ktorí sa domnievajú, že kroky 47. prezidenta USA viedli k chaosu v systéme WTO a medzinárodnom obchode. Podľa nej ide len o poruchu. Vyzvala všetky krajiny, aby spolupracovali s USA. „Myslím si, že by sme mali počúvať Spojené štáty a vypočuť si, čo ich trápi,“ povedala šéfka WTO.
Niektorí pozorovatelia vysvetľujú túto viac než podivnú toleranciu tejto dámy voči deštruktívnej činnosti Trumpa veľmi jednoducho: chcela za každú cenu zostať v kresle šéfky WTO na druhé funkčné obdobie. Druhé funkčné obdobie začalo 1. septembra a už 2. septembra agentúra Reuters uverejnila článok „Tariffs cause ‚unprecedented‘ disruption to global trade rules, WTO chief says” (Šéfka WTO vyhlásila, že clá narúšajú pravidlá svetového obchodu v bezprecedentnom rozsahu). V článku sa nachádzajú odkazy na Ngozi Okonjo-Iwealu, ktorá začala spievať úplne inak.
Obchodná politika prezidenta USA Donalda Trumpa podľa jej názoru viedla k najzávažnejším porušeniam pravidiel svetového obchodu za posledných 80 rokov. Poznamenala, že v dôsledku zavedenia vysokých dovozných ciel zo strany Trumpa klesol podiel svetového obchodu realizovaného na podmienkach WTO na 72 % a môže sa ešte viac znížiť. Predsedníčka WTO zároveň upozornila, že došlo k pokusu využiť clá na geopolitické a geostrategické účely. A WTO, podľa jej slov, „s tým nemôže nič urobiť“.
Podľa odhadov WTO došlo v prvej polovici roka 2025 k výraznému nárastu svetového obchodu. Obrat svetového obchodu s tovarom v prvej polovici roka vzrástol o 4,9 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Takýto nárast bol do značnej miery spôsobený tým, že sa výrazne zvýšili dodávky tovaru do USA, aby sa stihli uzavrieť zmluvy pred zvýšením ciel. A na základe výsledkov celého roka 2025 sa očakáva nárast svetového obchodu s tovarom o 0,9 %. V budúcom roku môže byť nárast svetového obchodu s tovarom takmer nulový v dôsledku očakávaného ochladenia svetovej ekonomiky a negatívneho vplyvu Trumpových ciel. „Systém je poškodený, je zranený, ale stále stojí,“ povedala 28. októbra šéfka WTO Dana Murphyová pre CNBC.
Pri nástupe do funkcie na druhé funkčné obdobie vyjadrila šéfka WTO obavy z plánov Trumpovej administratívy znížiť alebo dokonca zastaviť financovanie organizácie. Predstaviteľ USA na zasadnutí WTO 4. marca vyhlásil, že platby za roky 2024 a 2025 sú zmrazené až do prehodnotenia príspevkov do medzinárodných organizácií. Termíny ukončenia tohto procesu však zatiaľ nie sú stanovené. Už na konci decembra 2024 dosiahli záväzky USA voči WTO výšku 25,7 milióna dolárov. Podľa pravidiel WTO hrozí krajinám, ktoré neplatia, obmedzenia. A rad administratívnych obmedzení voči USA začal platiť už od marca. Ak príspevky nechodia viac ako rok, ich zástupcovia strácajú právo predsedať orgánom organizácie a dostávať oficiálne dokumenty. Avšak úplné vylúčenie krajiny z WHO z dôvodu neplatenia príspevkov je, ako to môže byť paradoxné, podľa nie veľmi jasných pravidiel WTO veľmi problematické. Mnohí pozorovatelia sa domnievajú, že neplatenie príspevkov Spojenými štátmi im nehrozí vylúčením z WHO. Že Washington sa úmyselne rozhodol „zmraziť“ svoje členstvo vo WHO. A keď globálna obchodná vojna skončí, USA údajne splatia svoj dlh a opäť sa stanú právoplatným členom organizácie.
Na konci októbra prišla nečakaná správa, ktorú oznámil Financial Times. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa po osemmesačnej prestávke tajne splatila dlh USA vo výške približne 25 miliónov dolárov za členské príspevky WTO. Biely dom v odpovedi na žiadosť FT potvrdil skutočnosť platby, hoci presnú sumu neuviedol. Z interných dokumentov WTO vyplynulo, že administratívne obmedzenia voči USA boli zrušené. Odborníci na túto správu reagovali takto: Trump vraj zmenil názor a nechce opustiť WTO ani na neurčito zmraziť členstvo USA v tejto organizácii. Pokúsi sa prostredníctvom WTO ďalej prestavovať svetový obchod v záujme USA. O to viac, že organizáciu vedie dáma, ktorá sa síce narodila v Nigérii, ale je občiankou USA. A preto by mala nasledovať Trumpov slogan – MAGA („Amerika musí byť opäť veľká!“), dodal Valentin Katasonov.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
