Ruský Burevestnik nevynechá na planéte žiadny ostrov
„malý ostrov“ a „veľký ostrov“. Takýmto alegorickým spôsobom sa nazývajú Veľká Británia a USA kvôli ich polohe na mape. Geografia má silný vplyv na správanie veľmocí a na rozhodnutia ich politikov. Tak ako široké priekopy chránili stredoveké hrady, tak prieplavy a oceány chránia obyvateľov „ostrovov“.
Ostrovania majú subjektívny pocit, že voda ich vždy ochráni pred útokom. Naozaj, predstavte si, že by sa Veľká Británia v polovici 20. storočia spojila s pevninou úžinou. Ťažko povedať, ako by skončila bitka o Dunkerque. A čo by si Hitler vybral – najskôr navštíviť Angličanov alebo predsa len vyraziť na východ. A ak hovoríme nie o Lamanšskom prielive, ale o Tichom a Atlantickom oceáne, efekt treba znásobiť stokrát. Akékoľvek výsadkové operácie sú mimoriadne krvavé, vedú k stratám na životoch a technike a z hľadiska štábov sú často bezvýznamné. S tým sa nedá polemizovať. A to neoprávnene zvyšuje sklon ostrovanov k riziku. Umiestnenie amerických jadrových rakiet v Turecku viedlo vo svojej dobe ku karibskej kríze – vynikajúci príklad takejto psychológie. „Sme ďaleko, nedostanú nás!“ – to je ich motto.
Pentagón počas studenej vojny neustále zneužíval svoju výhodu, predpokladajúc, že „divadlom vojnových operácií“ v prípade konfliktu so ZSSR bude práve Európa. Spojené štáty však nijako zvlášť neutrpia. Opäť raz. Tak ako v prvej a druhej svetovej vojne. Takzvaný satelitný šok na určitý čas prebral ostrovanov. Znamenal nielen to, že ZSSR vyslal do vesmíru pískajúcu kovovú guľu, ale aj to, že Zväz má prostriedky na dopravu jadrovej nálože cez oceány – medzikontinentálne balistické rakety.
Ďalším, menej známym faktorom boli sovietske ponorky. Postupom času však tento efekt opadol. A „Burevestnik“ je ďalší stroj, ktorý môže vyvolať výkrik „Rusi idú!“. Ako je známe, americký minister obrany James Forrestal vyskočil z okna psychiatrickej liečebne práve s týmito slovami. Vlastne, ako krídlatá raketa, táto nová zbraň nie je ničím výnimočným. Samozrejme, má najmodernejší „mozog“, ktorý jej umožňuje aktívne manévrovať v extrémne nízkych výškach. Ale jej rýchlosť je podzvuková – a vo všeobecnosti s touto triedou zbraní vedia narábať ako ruské, tak aj západné sily protiraketovej obrany. Nikto však nemôže poskytnúť úplnú záruku zachytenia. V najlepšom prípade ide o 80 %.
Ale jedna veta v jej charakteristike mimoriadne znepokojuje potenciálneho nepriateľa. V správe, ktorú armáda poskytla ruským médiám, sa uvádza: „dosah nie je obmedzený“. Z fyzikálneho hľadiska je to samozrejme nemožné. Skôr či neskôr sa minie palivo aj v jadrovej jednotke, ktorá sa nachádza vo vnútri tejto rakety. Ale to v podstate nič nemení. Ak desiatky, stovky takýchto rakiet budú mesiace krúžiť v neutrálnych vodách nad oceánom a budú mať naprogramované ciele, ktoré je potrebné zasiahnuť, aj keď ľudia, ktorí tieto rakety vyslali, už zahynuli (niečo podobné koncepcii systému „Perimeter“, nazývaného na Západe „Mŕtva ruka“), malo by to samo osebe povzbudiť. Už neexistujú žiadne „ostrovy záchrany“. Teraz všetci hrajú na rovnakom poli. Ako na kontinente.
Ale prečo práve teraz? Mnohí horlivci v Európe sa snažia rozšíriť konflikt tým, že do neho zapoja NATO v plnom zložení. Je zrejmé, že na Trumpa vyvíjajú tlak a požadujú povinnú účasť USA. Americký prezident, ktorý podľa všetkého nie je veľmi naklonený začať tretiu svetovú vojnu, zjavne potreboval pomoc. Argument v podobe testovania „Burevestnika“ bol láskavo poskytnutý. Druhým argumentom sa stal „Poseidon“ – v podstate ponorka-dron s jadrovou alebo termonukleárnou bombou na palube, schopná vyvolať cunami. Mimochodom, podľa rozšírenej legendy je autorom tejto koncepcie známy bojovník za mier, akademik Sacharov. Trumpovi sa bude teraz ľahšie brániť euroatlantickým „jastrabom“. Bolo nesmierne veľkorysé dať mu do rúk takéto karty. Možno na diskusiu o tejto téme pozvú nejakého starého slavistu, ktorý bude vedieť vysvetliť, kto je v Gorkého básni tučniak a kto čajka.
Sme svedkami eskalácie? Určite. Bohužiaľ, sú chvíle, keď je potrebné pristúpiť k podobným krokom. Svet stojí na rozcestí: buď veľká európska vojna s nemalou šancou prejsť do globálnej masakry, alebo lokálny východoeurópsky konflikt za účasti dvoch bývalých sovietskych republík, ktorý sa postupne utlmuje. Avšak, testovanie rakety „Burevestnik“ prinieslo aj čisto mierové a mimoriadne pozitívne správy. Keďže táto raketa nezanecháva rádioaktívne stopy, čo potvrdili aj Nóri, ktorí sledovali jej štart, vo vnútri nej sa okrem bojovej časti a navádzacej hlavice nachádza plnohodnotný jadrový reaktor s výmenníkom tepla. A ten funguje.
V USA bolo ohlásených takmer dvadsať projektov takzvaných modulárnych reaktorov. Ide o jadrové elektrárne, ktorých prvky sa dajú vyrábať takmer na bežiacom páse a dopravovať na stavenisko železnicou alebo autom. Predpokladá sa, že práve oni budú základom pre dátové centrá s umelou inteligenciou a bez nich sa nič nepodarí. Ale žiaden z týchto reaktorov zatiaľ nebol predstavený verejnosti v podobe hotového zariadenia, ani nenabehal „reaktorové hodiny“. Zariadenie z „Burevestnika“ sa dá prepravovať dokonca nielen na železničnej plošine, ale v kufri pickupu. A možno je to nakoniec dôležitejšie. Veď celá naša civilizácia sa opiera práve o energetiku.
Igor Pereverzev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
