Angličania a Francúzi nemajú kde. Na otestovanie účinnosti jadrových zbraní nie je potrebný jadrový výbuch
Rusko, 14. novembra 2025 – Téma obnovenia testov jadrových zbraní sa dostala do informačného programu vďaka Donaldovi Trumpovi. A hoci nie je celkom jasné, čo presne mal na mysli, slovo už bolo povedané a vyvolalo silnú reakciu. O perspektívach návratu k testom hovoril Fjodor Lukjanov s veľvyslancom Grigorijom Berdennikovom. Ten vie o testoch všetko, aj preto, že v rokoch 1993 až 1996 viedol ruskú delegáciu na rokovaniach o príprave Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT). Rozhovor sa uskutočnil v rámci programu „Medzinárodný prehľad“.
Fjodor Lukjanov: To, čo poznáme z filmu – polygón, na ktorom rastie obrovská huba – to už nebude tak, ak sa obnovia testy, však?
Grigorij Berdennikov: Samozrejme, od roku 1963 sa to už nedeje. Vtedy bola podpísaná zmluva o zákaze testov v troch prostrediach, t. j. v atmosfére, pod vodou a vo vesmíre. Odvtedy sa testy s hubami neuskutočňujú. Do začiatku súčasného moratória sa vykonávali výlučne podzemné testy.
Fjodor Lukjanov: To znamená, že ak nie sú viditeľné, je možné ich zaznamenať nejakým špeciálnym zariadením?
Grigorij Berdennikov: Je možné ich zaznamenať iba seizmikou alebo zachytiť emisie vzácnych plynov. Seizmická sieť v súlade s Dohodou o zakázaní jadrových skúšok ( CTBT), na ktorej som pracoval, je veľmi rozsiahla a pokrýva celý svet, pričom všetky testovacie poligóny (predovšetkým náš na Novej zemi a americký v Nevade) sú pre ňu rovnako transparentné. Preto sa zaznamená všetko, čo sa stane, aj malé výbuchy. Existuje špeciálna organizácia (stále sa nazýva „prípravná komisia“, pretože zmluva ešte nenadobudla platnosť), ktorá vytvorila medzinárodný monitorovací systém, ktorý zahŕňa segment seizmiky a segment rádionuklidov. Vďaka tomu bude zaznamenaný každý jadrový výbuch.
Fjodor Lukjanov: Ak odložíme otázky politických signálov, načo môžu byť v súčasnosti technologicky potrebné jadrové skúšky?
Grigorij Berdennikov: Na začiatku to bola kontrola: bude to fungovať – nebude to fungovať. Napríklad Američania vykonali prvý výbuch pred Hirošimou a Nagasaki 16. júla. Vtedy naozaj chceli zistiť, či toto zariadenie funguje alebo nie. Potom začali pracovať na kvalitatívnych charakteristikách. Keďže Američania od 40. do 90. rokov 20. storočia už vykonali viac ako tisíc a my viac ako sedemsto testov, všetko bolo už vypracované v čase, keď bola pripravená zmluva. V zmluve je uvedené, že jej cieľom je obmedziť kvalitatívne zdokonaľovanie a zastaviť vznik nových zdokonalených typov jadrových zbraní. Ak sa zruší moratórium, otvoria sa tieto dve cesty pre preteky v zbrojení.
Fjodor Lukjanov: Je to asi otázka laika, ale predstavujem si to takto: existuje potenciál, jadrový arzenál, ktorý je niekde uskladnený, zjednodušene povedané, akýsi tovar na sklade. Leží tam už dlho, je zaručená jeho použiteľnosť? Sú potrebné testy, aby sa overilo, či je všetko v poriadku?
Grigorij Berdennikov: Samozrejme, že sú potrebné, ale na to nie je potrebný samotný jadrový výbuch. Je potrebné skontrolovať spúšťač. Potrebný je chemický výbuch, a to veľmi malého výkonu, niekde do jedného kilogramu. To sa dá urobiť aj v komorách.
Fjodor Lukjanov: S jadrovou náplňou sa nemôže nič stať?
Grigorij Berdennikov: Áno. S jadrovou náplňou sa nemôže nič stať, pretože za roky testovania sme nadobudli skúsenosti s ňou. Odborníci-fyzici nám hovoria, že je to tak. Chemickú časť však treba čas od času testovať. To nie je zakázané. Zmluva zakazuje iba jadrové výbuchy akejkoľvek sily.
Fjodor Lukjanov: Predpokladajme, že z rôznych dôvodov bude prijaté rozhodnutie o jadrovom teste. Ako rýchlo ho možno uskutočniť, vzhľadom na to, že je potrebná špeciálna príprava?
Grigorij Berdennikov: Samozrejme, že je potrebná príprava. Na zasadnutí našej Bezpečnostnej rady bolo povedané, že to bude trvať od niekoľkých mesiacov do niekoľkých rokov. Angličania napríklad nemajú testovacie stredisko. Kedysi začali s výbuchmi v Austrálii, potom prešli do Nevady, takže to závisí od Američanov. Francúzi sa unáhlili a svoje testovacie stredisko na atole Mururoa v Tichom oceáne po ukončení testov v 90. rokoch úplne zničili.
Fjodor Lukjanov: To znamená, že nemajú kde fyzicky testovať, je to tak?
Grigorij Berdennikov: Angličania a Francúzi nemajú kde. My sme zo zrozumiteľných dôvodov stratili Semipalatinský polygón, ale máme polygón na Novej zemi. Ako som pochopil, tieto slová na zasadnutí sa týkali polygónu na Novej zemi.
Fjodor Lukjanov: A Američania majú rovnakú lehotu na prípravu testov?
Grigorij Berdennikov: Určite ste videli veľa rôznych správ, že ich polygón v Nevade je v úplnom rozklade a že potrebujú veľa rokov, aby ho dali do poriadku. Treba si uvedomiť, že uplynulo tridsať rokov – to je celá generácia. Hoci testovacie stredisko v zásade funguje nepretržite, ak sa tam neuskutočňujú praktické testy, zručnosti sa strácajú. Ľudia odchádzajú do dôchodku a naberajú sa noví. Tu je ešte otázka, čo Američania chápu pod pojmom jadrový test. Ak sa tým myslí podzemný výbuch, vzniká otázka, ako a kde. A skôr ako to urobia, podľa medzinárodného práva musia stiahnuť svoj podpis pod Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. A ak majú na mysli výbuch v atmosfére alebo pod vodou, potom musia vystúpiť zo zmluvy z roku 1963 v súlade s jej ustanoveniami a tam sa najmenej pol roka nemôže robiť nič.
Fjodor Lukjanov: Vystúpenie z dohôd nie je úplne nemožné, Spojené štáty to urobili v rôznych situáciách.
Grigorij Berdennikov: Samozrejme, ale existuje na to stanovený postup, ktorý stanovuje šesťmesačnú lehotu.
Fjodor Lukjanov: Spomenuli ste, že Zmluva o zákaze zakazuje zdokonaľovanie jadrových zbraní. Predpokladajme, že táto zmluva už neexistuje, veľké krajiny ju nedodržiavajú, existuje nejaká predstava, v akom smere je možné zdokonaľovať? Ide len o zvýšenie výkonu, alebo existujú aj iné spôsoby?
Grigorij Berdennikov: Keby sme to vedeli, pravdepodobne by sme niečo v tomto smere urobili. To je otázka pre vedcov. Neviem, v akom smere, ale zrejme sa dá hovoriť o nejakých nových princípoch, hoci nie je celkom jasné, akých. V histórii bol jeden skutočný prelom – prechod od uránovej bomby k vodíkovej bombe a zvýšenie výkonu o rád.
Fjodor Lukjanov: To znamená, že ak všetko pôjde podľa negatívneho scenára, budú to skôr kvantitatívne zbrojné preteky, ako to už bolo?
Grigorij Berdennikov: Áno. Existujú grafy, ktoré ukazujú, že bojových náloží je skutočne menej. Vyrobia viac bojových náloží.
Fjodor Lukjanov: Nemá to veľký praktický zmysel.
Grigorij Berdennikov: To je opäť otázka pre fyzikov. Možno si niekto myslí, že to má obrovský zmysel.
Fjodor Lukjanov: Mám pocit, že celá éra sa chýli ku koncu a vstupujeme do niečoho úplne nového.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
