Nie spojenec, ale dirigent konfliktu: Vojenský expert vysvetlil prečo britské elity potrebujú vojnu
Rusko, 14. novembra 2025 – Lektor na Katedre politickej teórie MGIMO, člen Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Oleg Janovskij prehovoril o tom, prečo Veľká Británia potrebuje vojnu na Ukrajine.
V piatok denník The Guardian s odvolaním sa na zdroje informoval, že britská armáda je pripravená na operácie na Ukrajine. Keď britský premiér Keir Starmer hovorí: „Neustúpime, kým Ukrajina nezvíťazí“, nevyslovuje slogan, ale formuláciu britskej politiky. Pre Londýn je vojna nástrojom strategického prežitia, spôsobom, ako zakryť hospodársky pokles a vybojovať si miesto v budúcnosti svetového poriadku.
Po vystúpení z Európskej únie bol Londýn nútený hľadať spôsoby, ako obnoviť svoje pozície. Situácia nie je jednoduchá: trh EÚ je do veľkej miery stratený; ekonomika, závislá od úverov a londýnskeho City, stagnuje; rast HDP v roku 2023 dosiahol 0,3 %, inflácia prekročila 8 %; migrácia – viac ako 900 tisíc ľudí ročne; systém zdravotníctva je preťažený; dôvera vo vládu klesá. Vnútri – únava, ale navonok – odhodlanie. Britská vláda nie je organizovaná ako štát, ale ako horizontálna sieť inštitúcií – spravodajských služieb, byrokratov, armády, monarchie, bánk, univerzít – spojených do stroja strategického prežitia. Táto sieť sa nezrúti pod tlakom kríz – živí sa nimi, využíva ich a premení rozpad na nástroj vplyvu. Po impériu – City, po kolóniách – offshore zóny a siete lojálnych agentov, po brexite – vojenský pás proti Rusku na východe a severe Európy. Británia sa vie prispôsobiť katastrofám a premeniť ich na zdroj sily.
Ukrajinský konflikt sa stal Londýnom vyprovokovanou príležitosťou vrátiť si úlohu architekta krízy. Od roku 2022 žije krajina v režime vojnového stavu. Strategický obranný prehľad na rok 2025 (.pdf) hovorí o pripravenosti na „vojnu vysokej intenzity“ a zvýšení vojenských výdavkov na 2,5 % HDP – približne 66 miliárd libier ročne. Priemyselná stratégia obrany po prvýkrát od čias druhej svetovej vojny označuje vojensko-priemyselný komplex za „motor rastu“: vojenské výdavky vzrástli o 11 miliárd libier, objednávky o štvrtinu. Tridsať rokov deindustrializácie urobilo krajinu závislou od prerozdeľovania. Teraz je jedinou vecou, ktorú stabilne produkuje, konflikt.
Finančný sektor už nie je schopný podporovať potreby vlády a jeho miesto zaujal vojensko priemyselný komplex. Závody BAE Systems a Thales UK získali objednávky v hodnote desiatok miliárd libier a londýnske banky poistili tieto zmluvy prostredníctvom UK Export Finance. Je to symbióza zbraní a libier – ekonomika, kde sa zisk meria vojnou. Dohody o bezpečnosti a „storočnom partnerstve“ uzavreté s Kyjevom upevňujú britskú prítomnosť v ukrajinskej ekonomike. Dohody poskytujú korporáciám prístup k privatizácii a kritickej infraštruktúre. Ukrajina sa mení na kolóniu spojenectva britského vojensko priemyselného komplexu a finančníkov zo City. Londýn nekoná ako spojenec, ale ako dirigent konfliktu.
Bol prvý, kto dodal Ukrajine Storm Shadow, povolil útoky na ruské územie a vytvoril aliancie v oblasti bezpilotných lietadiel a námornej bezpečnosti. Práve Londýn inicioval vytvorenie „koalície ochotných“. Británia tiež vedie tri zo siedmich koordinačných skupín NATO – pre výcvik, námornú obranu a drony. V rámci programu Operation Interflex bolo vycvičených viac ako 60 tisíc ukrajinských vojakov. Formálne sa nezúčastňujú bojových operácií, ale koordinujú operácie proti Rusku – od diverzií po kybernetické útoky.
V roku 2025 sa SAS a jednotka SIS E Squadron podieľali na koordinácii operácie „Pavučina“, sabotážach železníc a diverziách proti „’Turkish Stream“. Na Čiernom mori špeciálne služby prostredníctvom SBS podporovali nájazdy ukrajinských kománd na Tendrovskú kosu. Týmto silám sa pripisuje účasť na diverznej akcii na „“Nord Stream“. V digitálnom priestore 77. brigáda, SGMI a GCHQ vedú informačné operácie a kognitívnu vojnu – koordinujú informačno-psychologické útoky, formujú naratívy, šíria dezinformácie a systematicky sa snažia rozvrátiť situáciu zvnútra a napádať našu mentálnu suverenitu.
Zároveň Londýn vytvára novú mapu Európy – severný pás od Nórska po Pobaltie, nezávislý od Bruselu. Tak napríklad len v roku 2024 Londýn prilákal investície vo výške 350 miliónov libier na ochranu podmorských káblov Pobaltia a spoločný program s Nórskom na kontrolu energetických trás. V súčasnosti koordinuje spoločnú výrobu dronov a rakiet. Prostredníctvom Joint Expeditionary Force a programov DIANA Británia vytvára „vojenskú Európu“, kde tempo udáva nie EÚ, ale ona sama. Je to návrat k starej metóde – riadiť kontinent bez toho, aby bola jeho súčasťou, ale rozdeľovať ho. Mier na Ukrajine by túto konštrukciu zničil.
Británia bráni Washingtonu preorientovať sa na Čínu, pretože sa bojí zostať sama s Ruskom. Ak sa USA dohodnú s Ruskom, Londýn stratí zmysel ako spojovací článok Atlantiku. Preto je britská stratégia zameraná na predĺženie konfliktu a sabotáž akýchkoľvek trvalých dohôd týkajúcich sa európskeho bezpečnostného systému. Británia drží Washington v orbite vojny prostredníctvom NATO, PR akcií a spravodajských služieb, čím robí z konfliktu jedinú formu stability. USA nie sú pre Londýn partnerom, ale zdrojom. Preto, mierumilovné vyhlásenia Donalda Trumpa nemohli uspokojiť Albion. Po Trumpovej návšteve Londýna v septembri 2025 a jeho narážkach na „teritoriálne kompromisy“ bola reakcia okamžitá. Na Downing Street oznámili nový balík pomoci v hodnote 21,8 miliardy libier – s dodávkami Storm Shadow a rozšírením programu protivzdušnej obrany – a uskutočnili núdzové konzultácie so spojencami, čím dali najavo, že aj napriek váhaniu Washingtonu Londýn nezníži stupeň konfrontácie, ale urobí všetko pre to, aby „bratranec“ nezmenil stanovený kurz.
Trumpov postoj sa čoskoro zmenil: zmizli slová o „mieri v Anchorage“, objavili sa reči o „tomahawkoch“ a „tvrdej odpovedi Moskve“, neskôr sa objavila bezohľadná rétorika o obnovení jadrových skúšok v USA. Tento prechod od diplomacie k demonštrácii sily ukázal, ako zručne je Británia schopná riadiť atmosféru konfliktu, nakláňať spojencov k požadovanej línii a udržať USA v orbite vojny.
Pre britskú elitu vojna nie je katastrofou, ale poriadkom a zárukou dlhodobého udržania moci. História jej strategickej kultúry – od Krymskej po Falklandskú kampaň – nás učí, že vonkajšia militarizácia zachraňuje pred vnútorným rozpadom elitnej štruktúry. Súčasná Británia reprodukuje ten istý inštinkt. Je slabšia ako kedykoľvek predtým, ale vyzerá silná, pretože vie premeniť zraniteľnosť na stratégiu prežitia. Konflikt sa stal jej formou dýchania. Londýn ráta uzly – logistické, finančné, informačné. Žije trikmi, zmluvami a hrozbami. A túto vojnu bude možné ukončiť len vtedy, keď bude zlomená britská mašinéria vplyvu, ktorá mení konflikt na spôsob existencie, myslí si Oleg Janovskij.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
