Obzvlášť pre dnešný deň aktuálny rozhovor s Gustávom Murínom o knihe „Od Havla po Pavla – ŽIVOT VE LŽI”
raj kajúcnikov, Spravodlivosť podľa Matoviča” a „Demolácia našej demokracie – Od Havla po Šimečku” a najnovšie aj „Od Havla po Pavla: Život ve lži”. V nej po prvýkrát píše na čisto českú tému, aj keď s presahom na Slovensko. Predstavuje Václava Havla ako umelo budovanú modlu vďaka zatajovaniu jeho ťažkého alkoholizmu, užívania drog, spolupráce s ŠtB a komunistami, nevídanej súhre CIA a KGB na jeho „blahoslavení”, cez šokujúcu osobnú hrabivosť a erotomániu. Kniha dokumentuje aj nevídaný skok českej spoločnosti od klamára Havla po klamára Pavla…
AM: Vašej najnovšej knihe nevyhnutne dominuje postava Václava Havla. Prečo píšete práve o ňom?
G.M.: Dlhé roky bolo dominantnou témou mojich kníh vyčíňanie slovenskej mafie. Celkom prirodzene som tak narazil na vplyv amnestie prezidenta Václava Havla na nebývalý nárast organizovanej kriminality, ktorá svojou brutalitou ohrozovala samotné základy štátu. Navyše ja som ho osobne stretol ešte pred Nežnou revolúciou a aj sme si pripili! A keď som začal pracovať vrámci jedinej celosvetovej spisovateľskej organizácii PEN International, nečakane som narazil na princíp jeho financovania, ako disidenta. Zaujalo ma to a tak som 30 rokov zbieral materiály, aké spolu ešte neboli publikované.
AM: To nebol dôvod o Havlovi napísať knihu skôr?
G.M.: Pravdupovediac, ja by som o ňom samostatnú knihu nenapísal nikdy. Bohato mi osobne stačilo, že som ten základ o ňom spísal v úvodnej kapitole veľmi úspešnej knihy „Demolácia našej demokracie – Od Havla po Šimečku”. Ale ako riaditeľ Slovenského literárneho centra som sa na pražskom knižnom veľtrhu „Svět knihy” stal obeťou nevídaného mediálneho atentátu, kde redaktorka časopisu Respekt porušila nielen novinársku etiku, ale aj elementárnu ľudskú slušnosť. A vzápätí som sa dozvedel, že za tým stál šéfredaktor toho časopisu, nejaký Tabery. To on nahuckal vlastnú redaktorku, aby sa ma verejne opýtala, či bol Havel bábka cudzích záujmov. A tak som si povedal, že pánovi Taberymu vyhoviem, keď ho to tak zaujíma. Výsledkom je kniha, ktorá stojí na citáciách a svedectve samotných Havlových spolupracovníkov, chartistov, ďalších súčasníkov, historikov, komentátorov aj iných autorov z 35 kníh a 340 článkov a štúdií. Rovnaké udalosti aj ich hodnotenie sú tak potvrdené z rôznych, nezávislých zdrojov. Som rád, že napriek tomu ide o svižne a hutne prerozprávaný príbeh, ktorému nechýbajú aj nové fakty a z nich vyplývajúce paradoxy. Mimochodom, má to aj ďalší presah na Slovensko. Veď ak sa cudzím záujmovým skupinám podarilo cez tajné služby a nimi inštruované médiá vyfabrikovať mýtus z tak morálne skorumpovaného klamára, akú ľahkú prácu mali pri prostoduchej Čaputovej?!
AM: Kniha vyšla v slovenskom vydavateľstve Torden v češtine?
G.M.: Som vďačný vedeniu vydavateľstva Torden, že na túto myšlienku pristúpilo. Veď kniha je zložená zo spomienok a názorov 223 osobností a občanov v drvivej väčšine českej národnosti. Takže väčšina textu v pôvodnom rukopise bola aj tak v češtine. Ja som preložil vlastne len spojovací text. Český čitateľ to ocení a slovenskému čeština nevadí. Potvrdzuje to aj ohlas istej čitateľky na ukážku z knihy na mojom blogu, ktorá mi vyčítala, že by som nemal používať toľko výrazov bratislavského slangu. Vôbec si nevšimla, že celý text je v češtine!
AM: Neobávate sa búrlivých negatívnych reakcií niektorých Havlových obdivovateľov?
G.M.: Dnešná doba je plná búrlivých negatívnych reakcií hlavne od „milovníkov” demokracie, slušnosti a všeobjímajúcej lásky. Ale v prípade tejto knihy plním len poslanie, ktoré v rozhovore so slovenským básnikom Ladislavom Novomeským vyslovil český publicista a filmový kritik Antonín Liehm (Zrkadlenie č.4/2005): „Kdo jiný než právě Slováci by nám měli připomínat, jací skutečně jsme. Stále, denně, abychom nemohli ani na okamžik uvěřit tomu, že pravda je jen to, co si o sobě myslíme…”
AM: Vaša najnovšia kniha končí kapitolou o súčasnom českom prezidentovi Petrovi Pavlovi. Tam uvedené fakty takto pokope tiež asi jeho prívržencov nepotešia…
G.M.: Tým sa práve napĺňa podtitul tejto knihy, čo spája Havla s Pavlom. O Havlovi napísal jeden z jeho najbližších druhov, herec Landovský:
„Na mě dělal dojem tím, že vždycky tvrdil, že politika se nikdy nemá prosazovat lží, a sám lhal od rána do večera…” Záverečná kapitola o prezidentovi Pavlovi je prekvapivým pendantom k tomu, čo bolo povedané skôr. To porovnanie rezonuje, ako by si v histórii opäť raz zahrala irónia osudu. Veď Pavel sa do funkcie českého prezidenta prakticky preklamal…
Ďakujeme za rozhovor a prajeme knihe veľa spokojných čitateľov.
Róbert Merva
