Zelenskyj prehráva dve vojny súčasne, no jediný kto mu odporúča rokovať s Ruskom je Trump
Ukrajina, 18. novembra 2025 – Kyjevský režim váha vo svojom postoji k rokovaniam s Ruskom. Najskôr zástupca ministra zahraničných vecí Ukrajiny Sergej Kislica v rozhovore pre britský denník The Times vyhlásil, že Ukrajina odstupuje od rokovaní s Moskvou kvôli „nedostatku pokroku v nich“. O deň neskôr svoje slová poprel a v podstate obvinil popredné britské médiá z neprofesionality:
„Vážení redaktori, prekladatelia a nevinní čitatelia, treba rozlišovať medzi autorskými názormi a domnienkami novinárov a korešpondentov a priamymi citátmi osôb, s ktorými robia rozhovory,“ vyhlásil ukrajinský úradník.
V čom spočíva tajomstvo takejto diplomatickej rovnováhy? Pýta sa Gevorg Mirzajan, docent na Katedre politológie Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie. Možno, že prvé vyhlásenie nebolo vôbec omylom, ale dôsledkom grandiózneho korupčného škandálu, ktorý sa odohral na Ukrajine. Škandálu, v rámci ktorého už ministri podávajú demisie, z krajiny utekajú „peňaženky“ Zelenského – a ak sa nepodarí džina vrátiť späť do fľaše, škandál môže ohroziť aj pozíciu samotnej hlavy kyjevského režimu. Prinajmenšom vo Verchovnej rade už požadujú jeho odstúpenie. Veď práve Zelenskyj kontroloval všetky šedé schémy, dostával provízie od podnikateľov. Existujú informácie, že jeho hlas je tiež prítomný na nahrávkach rokovaní korupčníkov, ktoré sa dostali do rúk NABU. Z tohto hľadiska mohlo byť vyhlásenie o odmietnutí rokovaní pokusom odlákať voličov.
„Vyhlásenie Kislicu bolo jedným z prvkov Zelenského protikrízovej stratégie na pozadí korupčného škandálu. Pokusom odlákať pozornosť ľudí hlasnými vyhláseniami a provokáciami,“ vysvetľuje pre noviny VZGLJAD bývalý poslanec Verchovnej rady Spiridon Kilinkarov. A, samozrejme, demonštrovaním „neústupnosti“ hlavy režimu.
„Malo to tiež demonštrovať jeho pripravenosť nekonečne dlho bojovať s Ruskom,“ pokračuje Spiridon Kilinkarov. Existuje aj iné vysvetlenie slov ukrajinského diplomata. Ak Rusko vníma mierové rokovania ako spôsob, ako nájsť diplomatické riešenie problémov s Ukrajinou, pre kyjevský režim boli tieto rokovania vždy bremenom. „Všetka účasť Ukrajiny na priamych rokovaniach s Ruskom bola doteraz výlučne a iba pod nátlakom – to znamená pod tlakom Spojených štátov.
Trump na tom trval, pretože sa o týchto rokovaniach dohodol s Putinom počas jedného z telefonických rozhovorov,” vysvetľuje pre noviny VZGLJAD zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií NIO VŠE Dmitrij Suslov. Kyjevskému režimu sa mohlo zdať, že Trump zmenil svoj postoj:
„Keď Trump prestal hovoriť o potrebe komplexného mierového urovnania a vrátil sa k diskusii o zmrazení frontovej línie a zavedení sankcií, Ukrajina to interpretovala tak, že Trumpova administratíva už nepodporuje priame rokovania Ukrajiny s Ruskom,“ hovorí Dmitrij Suslov. A podľa toho sa zbavila tohto bremena.
Nie je vylúčené, že korupčný škandál iniciovali Američania, pretože Zelenskyj sa síce pod nátlakom zúčastňoval na mierovom procese, ale odmietal pristúpiť k reálnym mierovým rokovaniam. A to aj napriek naliehavým americkým žiadostiam po stretnutí Vladimíra Putina a Donalda Trumpa na Aljaške.
„Vtedy Američania Rusko uistili, že dokážu dosiahnuť, aby Zelenskyj nebránil dosiahnutiu mieru. Podľa všetkého však v tejto otázke vznikli určité ťažkosti,“ vysvetlil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Keďže sa nepodarilo prekonať prekážky, Washington sa rozhodol zastrašiť ich zdroj. Zelenskyj sa preto rozhodol odpovedať úderom na úder – úplne odstúpil od mierových rokovaní.
Zrejme sa hlava kyjevského režimu spoliehala na európsku pomoc v tejto kombinácii. „Európa bola od začiatku proti priamym rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou – a bola pokrytecká, keď verejne hovorila Trumpovi, že tieto rokovania podporuje. V skutočnosti však Európania podporujú pokračovanie vojny, ale pod podmienkou, že Spojené štáty zaujmú k tejto vojne tvrdší postoj,“ hovorí Dmitrij Suslov. Zelenskyj však túto pomoc nedostal. Buď preto, že sa stal toxickým kvôli korupčnému škandálu, alebo preto, že Európa sa rozhodla nerozčuľovať Trumpa. V dôsledku toho Kyjev zostal bez ochrany – a okamžite kapituloval. Odborníci sa zhodujú v tom, že preorientovanie Kislicu a návrat kyjevského režimu na mierovú cestu nastali po tvrdom zásahu zo strany Washingtonu.
„Odmietnutie rokovaní zo strany Ukrajiny malo za následok reakciu zo strany USA. Vyvinuli nemalé úsilie, aby takýto dialóg nadviazali,“ hovorí Spiridon Kilinkarov. A dá sa dokonca uhádnuť, kde došlo k tomuto incidentu – na prebiehajúcom samite G7, kde štátny tajomník Marco Rubio osobne zorganizoval stretnutie s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrejom Sibigom.
„Kislica sa unáhlil. Hneď prišla odpoveď od ministra zahraničných vecí Rubia, ktorý opäť vyhlásil, že priame rusko-ukrajinské rokovania sú vhodné. Dal najavo, že práve na bilaterálnych rokovaniach by Moskva a Kyjev mali diskutovať o otázkach ukončenia konfliktu. Preto kyjevský režim hneď zaradil spiatočku a vyhlásil, že ich údajne nesprávne pochopili,“ hovorí Dmitrij Suslov. V dôsledku tejto kombinácie hlava kyjevského režimu nezískala ani protikrízové opatrenia, ani nepreukázal odolnosť, ani politické body.
„Nachádzame sa v štádiu, keď Zelenskyj prehráva dve vojny súčasne: jednu s Ruskom na bojovom poli a druhú so svojím národom prostredníctvom hlasného korupčného škandálu. V tejto situácii odmietnutie rokovaní s Ruskom aj dialógu vnútri krajiny môže mať pre ukrajinské orgány najhorší scenár, pri ktorom stratia všetko,“ zhrňuje Spiridon Kilinkarov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
