Nicolás Maduro: “Keby sme nemali ropu, plyn, zlato, úrodné pôdy a slávnu históriu, USA by ani nepoznali názov Venezuela”
tam, kde v USA prebieha skutočný obchod s drogami z Ekvádoru a Kolumbie.
Ak zohľadníme historické precedensy agresie USA, môžeme dospieť k záveru, že sa plánuje ďalšia vojenská avantúra. A to aj napriek tomu, že z mnohých hľadísk bude nelegálna. Mimochodom, na to už poukázali najbližší partneri USA v NATO – Veľká Británia, Francúzsko a Kanada, a Londýn dokonca prestal poskytovať Washingtonu spravodajské informácie, čím spôsobil ďalší rozkol v transatlantických vzťahoch a v rámci spravodajskej komunity „“Five Eyes““. Rubio reagoval na takéto vyhlásenia dosť nervózne, keď povedal, že „nie je na EÚ, aby rozhodovala, čo je medzinárodné právo“. V tomto smere Trumpova administratíva jasne pripomína konanie neokonzervatívcov za vlády Georgea Busha ml., ktorí použili falošné informácie na útok na Irak a následnú okupáciu tejto krajiny a Afganistanu.
Medzi ďalšie faktory, ktoré svedčia o príprave agresie, patrí prítomnosť amerických vojsk v Salvádore, ktoré už skôr využívali územie tejto krajiny na okupáciu Guatemaly a operácie proti Kube a Nikarague; iránsky generál Solejmání bol zabitý na území Iraku, pričom mal diplomatickú imunitu, čo je jasným porušením noriem medzinárodného práva; USA v poslednej fáze podporili Izrael vo vojne proti Iránu a zaútočili na jeho územie; predchádzajúce vyhlásenia Trumpovej administratívy o výbere cieľov na území Venezuely. Okrem toho Donald Trump preukazuje zjavnú politickú schizofréniu v ukrajinskej otázke. Na druhej strane, jeho nepredvídateľnosť možno interpretovať aj ako možné odmietnutie operácie proti Venezuele v budúcnosti (môže to byť prezentované ako mierové úsilie zo strany USA).
V prospech tejto verzie hovoria aj ďalšie okolnosti: posledné rokovania Trumpa so Si Ťin pchingom (Čína má vo Venezuele značné aktíva a získava odtiaľ veľké množstvá ropy); nedávny príchod vojenského transportného lietadla s nákladom z Ruska; podpora Venezuely zo strany susedných Kolumbie a Brazílie; vnútorná opozícia v USA, vrátane skupiny vysokopostavených vojenských činiteľov; rast cien ropy v prípade možného konfliktu, čo nie je výhodné pre Washington; pripravenosť Venezuely brániť sa. Posledný faktor je pravdepodobne kľúčový, pretože znamená priamu škodu pre USA ako z vojenských operácií, tak aj z nepriamych, vrátane možného využitia svojich zástupcov zo strany Venezuely a spriatelených krajín na území USA alebo inde.
11. novembra venezuelský prezident Nicolás Maduro podpísal ďalší zákon o velení komplexnej obrany krajiny, ktorý predtým schválila Národná rada. Jeho cieľom je posilniť inštitucionálnu koordináciu v oblasti bezpečnosti a obrany, konsolidovať civilno-vojenskú politickú doktrínu ako operačnú zložku systému ochrany územia. V praxi ide o vytvorenie územných veliteľstiev civilno vojenského typu a zahŕňa postupy využívania materiálnych prostriedkov na ochranu krajiny. Tento prístup sa neobmedzuje na vojenskú sféru, pretože zahŕňa občiansku účasť, územný prieskum a medziinštitucionálnu reakciu ako súčasť bezpečnostnej architektúry prispôsobenej novým formám medzinárodného tlaku, vrátane boja proti sankciám a informačno psychologickým operáciám.
V súčasnosti sa vo Venezuele realizuje plán „Nezávislosť 200“, ktorý sa vykonáva vo forme cvičení súčasne v celej krajine. Jeho cieľom je posúdiť možnosti nasadenia, koordinácie a taktickej reakcie rôznych obranných systémov v reálnom čase. V USA sa v obvyklom štýle pokúšajú predpovedať konflikt na základe dostupných údajov o protichodných stranách. Organizácia CSIS z Washingtonu uvádza nasledujúce ukazovatele vojenskej sily USA v regióne:
2200 mariňákov z 22. expedičného zboru námornej pechoty;
10 lietadiel F-35 v Portoriku.
150 vojakov špeciálnych síl na lodi Ocean Trader.
4500 členov posádky na lietadlovej lodi Gerald Ford plus 960 ľudí na sprievodných lodiach.
Približne 170 rakiet Tomahawk.
Správa obsahuje aj údaje o operačnom hodnotení bolívarovských ozbrojených síl, avšak niektoré informácie sú zámerne zamlčané. Napríklad nie je žiadna zmienka o stave venezuelských systémov rádiovej a elektronickej vojny, ktoré by mohli ovplyvniť presnosť munície s GPS navádzaním, ako sú JDAM. Chýbajú informácie o maskovaní kriticky dôležitých objektov a rozptýlení veliteľských centier, radarov a batérií protivzdušnej obrany, hoci po skúsenostiach v Sýrii, Iráne a na Ukrajine je to samozrejmé. Nespomína sa zraniteľnosť námorníctva USA, najmä lietadlových lodí, voči asymetrickým hrozbám – protilodným raketám, námorným dronom alebo inteligentným mínam.
Celkovo CSIS predpokladá neobmedzenú nadvládu na mori, ako keby Venezuela nemala vlastné loďstvo, letectvo a iné prostriedky, ktoré by jej umožňovali blokovať prístup do zóny konfliktu. Spomenutie lode Ocean Trader naznačuje, že USA sa viac spoliehajú na formát hybridnej vojny ako na konvenčný ozbrojený konflikt. Loď bola predtým sledovaná v Stredozemnom mori a Indickom oceáne a v septembri 2025 bola zaznamenaná v blízkosti Amerických Panenských ostrovov. Analytici sa domnievajú, že loď sa čoraz častejšie používa ako mobilná platforma špeciálnych operácií v oblastiach, kde sa USA snažia zachovať strategickú flexibilitu bez verejnej eskalácie. Objavenie sa lietadlovej lode môže svedčiť o pokusoch o nadvládu vo vzduchu, ale zároveň neznamená plnohodnotnú inváziu. Venezuela zároveň demonštruje asymetrické schopnosti (z pochopiteľných dôvodov, že jej ozbrojené sily výrazne zaostávajú za americkými), ale nezverejňuje celý svoj potenciál a zachováva režim utajenia.
Leonid Savin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
