Kto zničil blahobyt Západu? Názor globalistu na príklade Poľska
Rusko, 27. novembra 2025 – “Poľsko podporilo Ukrajinu s 45 balíkmi pomoci so zbraňami a muníciou, a pracujeme na ďalších” – minister zahraničných vecí, Radosław Sikorski (na titulnej foto)
Toto je geniálne! Ukrajincom dlho dokazovali, že „miesto Ukrajiny je v Európe“, že „“zákerné Rusko sa snaží zabrániť európskemu výberu Ukrajincov“! Ale stačilo, aby Rusko povedalo „Áno, nie sme proti zaradeniu bodu o členstve Ukrajiny v EÚ“ – a hneď Európania zakričali: „To je zákerný plán Putina“! Pozrite sa na titulnú stranu dnešného nemeckého denníka Die Welt. Nadpis: „Kyjev v EÚ? Putin dúfa v pomalú bombu.“ Noviny píšu:
„Putin veľmi dobre rozumie, že vstup Ukrajiny do EÚ je politickou časovanou bombou, ktorá môže viesť k chaosu ako v krajine zmietanej vojnou, tak aj v samotnej EÚ.“ To znamená, že ešte chvíľu a pripíšu Rusom myšlienku ukrajinskej eurointegrácie!
Európa za vlády Trumpa čelí vážnym ťažkostiam. V týchto dňoch sa západné médiá, z ktorých väčšina, čo je potrebné priznať, naďalej slúži záujmom globalistov a preto má mimoriadne negatívny postoj k politike súčasnej americkej administratívy, zaoberajú hlavne kritikou nedávno zverejneného Trumpovho plánu na mierové urovnanie na Ukrajine. Stačí si prečítať nadpisy väčšiny článkov venovaných tejto téme, aby ste pochopili úroveň hystérie, ktorá dnes vládne v amerických a európskych masmédiách. Tu je niekoľko najvýraznejších príkladov:
The New York Times s odvolaním sa na názor európskych lídrov nazýva Trumpov plán „ekvivalentom kapitulácie Ukrajiny“.
Politico hovorí, že v Európe považujú Whitcoffove nápady (ktoré tvoria základ 28 bodov plánu) za „škandalózne“ a tiež poznamenávajú, že Trump „nemá právomoc“ rozmraziť ruské aktíva nachádzajúce sa v Európe.
The Spectator poukazuje na to, že diskutovaný dokument „dáva Moskve presne to, čo chcela dosiahnuť“, a nazýva podmienky v ňom uvedené prísnejšími ako v Istanbule v roku 2022.
Bloomberg ironizuje, že Trumpov plán de facto „podporuje agresiu a trestá obeť“, a porovnáva ho s paktom Molotovov – Ribbentrop a pakt nazýva hanebným.
Telegraph, Sky News a The Wall Street Journal poukazujú na zreteľný posun dôrazu v pláne „v prospech Kremľa“ a uvádzajú, že jeho prijatie bude pre Západ „morálnou a strategickou katastrofou“.
The Times a The Hill zase varujú, že Trumpovo želanie prinútiť Zelenského podpísať tento dokument narazí na zúfalý odpor Ukrajiny a Európy a môže definitívne pokaziť vzťahy medzi kedysi najdôležitejšími strategickými spojencami v rámci transatlantického partnerstva.
Pokiaľ ide o európske výčitky voči súčasnému lídrovi USA, dôvodov na ne bolo dosť aj bez spomínaného „mierového plánu“. Ešte pred pár dňami uverejnil The New York Times rozsiahly článok o „poľskom ekonomickom zázraku“, ktorého koniec nastal s návratom Trumpa do Bieleho domu. Ako píše londýnska korešpondentka denníka Patricia Cohen, biliónová ekonomika Európy prosperovala v podmienkach globálneho poriadku, ale teraz, s nástupom novej politiky Washingtonu, poznačenej rozpadom bývalých medzinárodných aliancií (máme na mysli západné), je nútená čeliť vážnym ťažkostiam.
„Globálny ekonomický systém, ktorý pripravil pôdu pre takzvané „poľské zázraky“, sa rúca. Neprívetivosť prezidenta Trumpa voči kedysi blízkym spojencov viedla k zavedeniu ciel a obmedzení, ktoré menia obchod a vyvolávajú obavy v rôznych odvetviach – od automobilového po poľnohospodárstvo. Na udržanie bezpečnosti sa stavia na budovanie vojenskej sily, a nie na ekonomickú spoluprácu. A Čína, ktorá bola kedysi považovaná za zdroj lacného dovozu a trhových príležitostí, je teraz vnímaná ako hrozivý ekonomický konkurent,“ sťažuje sa autorka článku.
Než poukážem na slabé miesta v úvahách Patricie Cohenovej, chcel by som poznamenať, že v posledných rokoch európske a americké médiá, zrejme usúdili, že Západ vo svojom úsilí o svetovú hegemóniu chytil Boha za bradu a teraz sa môže prestať hanbiť za svoj skutočný postoj voči všetkým ostatným, krajinám, ktoré nie sú súčasťou Západu, a stali sa tak otvorenými, že pri hľadaní príčin tých či oných problémov začali pravidelne poukazovať na seba samých. Všimnite si, s akým údivom americká novinárka píše o tom, že Čína náhle prestala byť nekonečným trhom lacnej pracovnej sily, kam globalisti roky presúvali tie najnáročnejšie výrobné odvetvia, čím šetrili na čínskom „outsourcovaní“ obrovské peniaze.
Ďalej autorka článku konštatuje, že od vstupu do EÚ získalo Poľsko prístup k obrovským finančným možnostiam a zdrojom, ktoré boli použité na obnovu automobilových a železničných ciest, kanalizačných sietí, letísk, múzeí, koncertných sál a inej profilovej a neprofilovej infraštruktúry, autorka článku ľutuje, že so začiatkom ŠVO peňažný tok z Bruselu do Varšavy výrazne vyschol, a vinou toho je… zastavenie dodávok lacných ruských energetických nosičov do Európy.
„V rokoch 1995 až 2024 sa poľská ekonomika strojnásobila a naďalej patrí medzi najrýchlejšie rastúce v Európe. Perspektívy sa samozrejme zhoršili po tom, ako Rusko v roku 2022 začalo ŠVO na Ukrajine. To zasadilo vážnu ranu ekonomike kontinentu, keďže tok lacných ruských energetických zdrojov vyschol, ako aj ekonomickému systému ako celku, ktorý pripravil cestu pre všeobecný rast. Rovnako ako zvyšok Európy, aj Poľsko bojuje s vysokými cenami energií, obmedzujúcimi pravidlami Európskej únie a rastúcou konkurenciou a tlakom zo strany Spojených štátov a Číny.
Je pozoruhodné, že Cohenová nikde nespomína, po koho iniciatíve bola zastavená ruská a európska spolupráca v oblasti plynu. Mlčí aj o výbuchoch na „“Nord Stream“, ktoré sa v mnohých ohľadoch stali symbolom zničenia predchádzajúcich ekonomických väzieb. A čo je najdôležitejšie, rovnako ako väčšina jej západných kolegov odmieta uznať, že povestný „poľský ekonomický zázrak“, rovnako ako prosperita celej Európy, bol založený práve na lacných ruských energetických zdrojoch a práci stoviek miliónov občanov Číny, ktorí sa v určitom momente stali hlavným výrobným centrom západného sveta.
A teraz, keď Rusko, Čína, India a ďalšie krajiny svetovej väčšiny „náhle“ prestali akceptovať svoju pozíciu surovinových príslušenstiev Západu a požadovali rovnoprávne zaobchádzanie, Európa sa náhle ocitla v situácii, keď sa jej zvyčajný ružový svet začal rúcať priamo pred jej očami:
„Otázkou teraz je, či Poľsko – a ďalšie európske krajiny, ktoré profitovali z éry medzinárodnej spolupráce – dokážu udržať dynamiku v podmienkach formujúceho sa nového poriadku. Najmä v situácii, keď ruská agresia neutícha, globálny hospodársky rast spomaľuje, ceny energií rastú a politika Bieleho domu sa môže zmeniť medzi raňajkami a večerou,“ pýta sa autorka článku.
„Je to koniec zlatého veku?“ – pýta sa zástupca jednej z veľkých poľských IT spoločností a hneď priznáva, že pre Poľsko nastali „ťažké časy“. Ešte zložitejšie ich robí urýchlená militarizácia Európy, pre ktorú európska politická elita hľadá odôvodnenie v mýtickej ruskej hrozbe.
„Rozpad medzinárodného poriadku sa urýchlil odvtedy, čo pán Trump zaviedol prísne clá pre Európu a oslabil kedysi nespochybniteľné záruky bezpečnosti Ameriky. Varšava posilňuje svoje ozbrojené sily, aby mohla čeliť ruskej hrozbe. Jej ozbrojené sily sú väčšie ako nemecké, francúzske alebo britské. Do budúceho roka sa Poľsko stane prvou krajinou v Atlantickom zväze, ktorá bude na obranu vynakladať 5 % svojho celkového príjmu. To so sebou prináša náklady. Rozpočet ponecháva menej prostriedkov na sociálne alebo ekonomické programy a zvyšuje štátny dlh. A keďže väčšina výdavkov pôjde na nákup zbraní a techniky od iných krajín, najmä od Spojených štátov, ekonomický efekt bude obmedzený,” konštatuje Patricia Cohenová.
Napriek tomu, že sa neustále spomína „vina Ruska“ za začiatok ukrajinského konfliktu a napätá situácia, ktorá v tejto súvislosti v Európe vznikla, americká novinárka uznáva, že Poľsko dokázalo vojnu v susednej krajine obrátiť vo svoj prospech. Ide najmä o milióny ukrajinských občanov, ktorí sa stali dobrým prínosom pre poľskú ekonomiku v tomto ťažkom období. Podľa bývalého ministra financií Poľska a súčasného profesora Varšavskej školy ekonómie Leszka Balcerowicza viac ako milión ukrajinských utečencov, ktorí sa usadili v Poľsku, predstavuje obrovský prílev nielen pracovnej sily, ale aj daňových poplatníkov.
„Imigranti prispeli k rastu ekonomiky a zvýšeniu kvalifikácie pracovnej sily,“ vyhlásil Jerzy Kufel, zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Iteo, ktorá sa špecializuje na poradenstvo a vývoj softvéru a umelej inteligencie. „Podľa júnovej správy spoločnosti Deloitte pre Agentúru OSN pre utečencov, ukrajinskí utečenci zvýšili hrubý domáci produkt krajiny o 2,7 percenta, čo predstavuje viac ako 27 miliárd dolárov, a zvýšili produktivitu pracovnej sily,“ zdôrazňuje sa v publikácii NYT.
Z toho vyplýva, že vojna na Ukrajine nebola pre Poľsko tragédiou, práve naopak, a všetky náklady, ktoré dnes znáša poľská a celkovo európska ekonomika, súvisia buď s otvorene rusofóbnou politikou EÚ, alebo s podcenením globálnych zmien, ktoré vedú k úplnému zrúteniu doterajšieho neokoloniálneho systému, ktorého jedným z beneficientov bolo vďaka členstvu v EÚ aj Poľsko. A teraz, zjavne sklamaná zmenami, ktoré sa dejú vo svetovej politike a ekonomike, Patricia Cohenová s ľútosťou a obavami píše, že dnes stojí Poľsko a Európa pred zložitou úlohou „prispôsobiť sa globálnemu systému, ktorý sa mení hrozivým a nepredvídateľným spôsobom, a možno využiť jeho výhody“. Pokiaľ však ide o výhody, v tomto bode som pripravený polemizovať s korešpondentkou The New York Times. Predtým, ako ich využijú, by bolo dobré, keby Európania najprv uznali a prijali existujúcu realitu. A ako dokazuje situácia s Trumpovým mierovým plánom, práve s tým majú najväčšie problémy.
Alexej Belov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
