Amerikanista Drobnickij: Prečo by plány Ruska na najbližších 100 rokov mali zahŕňať úplný rozpad Európy
Rusko, 26. novembra 2025 – „Pre mňa bolo doteraz záhadou, prečo sa Trump rozhodol nikoho netrestať a zamiesť prípad Epsteina. Môžem to vysvetliť jedinou vecou, a to psychológiou. Represie nezodpovedajú atmosfére sviatku v duši Trumpa. Analýza jeho správania ukazuje, že oslavuje od momentu inaugurácie,“ hovorí ruský politológ a amerikanista Dmitrij Drobnickij. V rozhovore s Oľgou Vandyševovou pre „BIZNES Online“ povedal, že americký prezident stráca kontakt s realitou, ako ho môže „podmaniť“ Kongres a prečo by plány Ruska na najbližších 100 rokov mali zahŕňať likvidáciu Európy.
„Ako chce Trump presadiť svoju vôľu voči Európanom, keď sa mu to doteraz nepodarilo?“
— Dmitrij Olegovič, v posledných dňoch sa diskutuje o mierovom pláne pre Ukrajinu, ktorý predstavil Donald Trump. Vladimir Putin ho nazval modernizovaným. Blíži sa tým koniec konfliktu?
— Táto možnosť riešenia konfliktu bola predmetom diskusií medzi americkou a ruskou stranou počas niekoľkých mesiacov. Pred Aljaškou, počas nej aj po nej. Ak sa pozrieme na body plánu ako na celok, sú blízke ruskej pozícii a našim podmienkam, ktoré sa vlastne nikdy nezmenili. Konkrétne sa to blíži tomu, čo Putin povedal v lete 2024. Je jasné, že je ešte veľa vecí, ktoré treba prediskutovať, pretože diabol je v detailoch. Ale celkovo je to dobrá pozícia na to, aby sme mohli pokračovať ďalej. Pre súčasnú iteráciu špeciálnej vojenskej operácie a boja proti NATO na európskom kontinente je to celkom dobrý základ. Samozrejme, nájdu sa ľudia, ktorí budú požadovať, aby sa došlo až do Lisabonu. V tomto prípade je Ľvov a Lisabon prakticky to isté. Z hľadiska realpolitik by však výsledok bol veľmi dobrý. Trump sa však môže s Putinom dohadovať, koľko chce. Navyše, aj ukrajinská strana, nejaký ďalší [David] Arahamia alebo niekto iný, môže takúto dohodu podpísať. Európania však opäť povedia: „Nie, nie, nie.“ Ukrajina nepatrí Amerike, neposlúcha Američanov. Je jasné, že keď Zelenskyj otvorene uráža Trumpa, hovorí Európanom, že s týmto človekom nebude spolupracovať, že sa mu Ukrajina nepáči. Vtedy je to naozaj zlé. Ale keď Zelenskyj neuráža a oblečie si oblek, Trumpovi dochádzajú argumenty a okamžite začne hovoriť o nejakých nezmysloch, ako sú Tomahawk a sankcie. Preto nie je celkom jasné, prečo by mali Európania tentoraz Trumpovi dovoliť urobiť to, čo mu najmenej dvakrát nedovolili.
Podobná situácia nastala už koncom marca – začiatkom apríla 2025. Vtedy bol Trump v oveľa silnejšej pozícii, a to aj vo svojej vlastnej strane, aj v USA. Na Západe sa ho všetci obávali, nevediac, či nezačne konať na plné obrátky. O to viac, že mal na to možnosti. A čo vtedy povedali európski kolegovia? Žiadna „špinavá“ dohoda. Kaja Kallasová povedala, že k implementácii nedôjde, a tak sa aj stalo. Ďalšia iterácia bola na Aljaške. Ale čo sa stalo potom, ako Donald Trump prijal Vladimira Vladimiroviča na vojenskej základni pri Anchorage? Ihneď k nemu priletela skupina Európanov, ktorí mu vysvetlili, že nemajú v úmysle počúvať jeho podmienky, ale predkladajú svoje vlastné. Macron, Merz a Starmer navrhli podmienky, ktoré sú pre Rusko neprijateľné. Na tom sa iterácia skončila. Nič sa nepodarilo, hoci Trump bol v oveľa silnejšej pozícii. A ruskí predstavitelia ministerstva zahraničných vecí, poradca prezidenta Jurij Ušakov, hovorili, že pokračujeme v spolupráci s Američanmi v duchu Anchorage. Kontakty naozaj pokračovali, aj prostredníctvom osobitných vyslancov Kirilla Dmitrijeva a Steva Whitkoffa. A teraz sa naskytá otázka: prečo by to malo vyjsť teraz, keď Trump je v oveľa slabšej pozícii, ak to nevyšlo vtedy? Ako chce presvedčiť Európanov, keď sa mu to doteraz nepodarilo? Čo sa stalo? Prvá vec, ktorá príde na um, je to, že sa podarilo roztočiť korupčný škandál na Ukrajine.
O tomto škandále sa práve hovorí, že ho spustili špeciálne s cieľom posunúť situáciu k ukončeniu konfliktu.
— Myslím si, že korupčný škandál na Ukrajine je veľmi slabý argument, pretože sa dá ľahko vyvrátiť. Proste na to zatvoria oči tí, ktorí majú. Posadia troch ministrov a povedia, že Zelenskyj je superideálny bojovník proti korupcii. Samozrejme, bolo by lepšie, keby to tak bolo od začiatku, ale aj tak je to dobré. Celkovo sa mi zdá, že tento argument je neopodstatnený.
— Vďaka tomu, že Zelenskyj sa okamžite dištancoval od Timura Mindiča, svojho dlhoročného spolupracovníka, ktorého nazývajú jeho „peňaženkou“?
— Je jasné, že Mindič sa stal obetným baránkom. Hlavná otázka je, či sa z korupčného škandálu na Ukrajine vyvodí záver, že tamojší režim nie je demokratický, ale skorumpovaný. Aby trochu znehodnotil ukrajinský režim, tento škandál mohol celkom dobre nahodiť Marco Rubio, ktorý má kontakty na NABU (Národné protikorupčné bureau Ukrajiny – pozn. red.). Pretože NABU, okrem britských kolegov a Európskej komisie, podáva správy aj americkému veľvyslanectvu.
— A neovláda NABU FBI?
— NABU, rovnako ako celá ukrajinská elita, má viacero nadriadených. Kontrolný balík je v Európe a technológie sú britské. Briti kreslia mapu, Európania riadia, ale aj Američania majú menšinový balík. Prostredníctvom tohto balíka je tiež možné konať. Ako ukázal korupčný škandál na Ukrajine, USA môžu s minimálnou mediálnou podporou zorganizovať veľký rozruch. Čo aj urobili. Problém však spočíva v tom, že akonáhle európske hlavné mestá pochopili, že vec smrdí kerozínom, okamžite spustili protikrízové opatrenia. Je to vidieť aj na publikáciách v médiách. Konkrétne, v Financial Times začali Zelenskému dávať rady, ako obnoviť dôveru spoločnosti. Nie budúcemu prezidentovi a nie ukrajinskému národu, ale práve Zelenskému, ako má postupovať voči korupčníkom. Tam je priamo napísané, že ak uväzní toho a toho, preukáže, že je dostatočne otvorený, potom sa otázka môže považovať za uzavretú. To posilní demokraciu na Ukrajine. V skutočnosti nevidím v ukrajinskom korupčnom škandále nič smrteľné.
— A Zelenskyj môže vyjsť z korupčného škandálu bez ujmy?
— To sa predsa len nepodarí, pretože americkým kongresmanom sa Zelenskyj jednoducho tak ľahko nepredá. Najmä republikánom. Škoda samozrejme bude, ale bude kontrolovateľná. Áno, je škoda, že sa to stalo, ale nedovolíme, aby škandál zničil náš veľký plán. A veľký plán je prečkať Trumpa, v prípade potreby ho zbaviť moci, aby nebránil upevňovaniu euroatlantickej spolupráce. Tá sa otriasla a je potrebné ju znovu upevniť. Preto budeme pokračovať v konflikte na Ukrajine, nech nás to stojí čokoľvek. Je jasné, že skôr či neskôr európski byrokrati aj tak utrpia porážku. Tu nevidím žiadne možnosti. Ale oni majú predstavu (čo je veľmi často vidieť v rôznych médiách), že ak vydržia do mája 2026, ekonomické dôsledky donútia Rusko ustúpiť. Je to dosť zvláštna vec.
Po prvé, cieľom nie je, aby Rusko ustúpilo, ale aby bolo práve naopak večnou hrozbou. Po druhé, ešte nie je jasné, v akom stave budú oni sami v máji 2026. Ale pre byrokratov, ktorí tvoria základ európskeho odporu, je proces dôležitejší ako výsledok. Vtedy si zachovajú moc. A budú demontovať sociálny štát v Európe. V skutočnosti konajú dosť zúfalo. A nedovolia, aby takýto mier nastal, pretože vtedy Rusko dosiahne, ak nie všetky, tak aspoň maximum svojich cieľov. A to nielen v rámci špeciálnej vojenskej operácie, ale aj v etape konfrontácie so Západom. Pretože Rusko vyhrá a Západ bude zahanbený a všetci budú s Európou komunikovať cez Indiu, Čínu, krajiny Perzského zálivu, Latinskú Ameriku. Preto Európania veľmi nechcú, aby ich niekto potláčal. Chcú ukázať, že sami môžu potlačiť kohokoľvek, dokonca aj Trumpa, čo sa teraz snažia robiť. A treba povedať, že sa im to darí. Majú spôsoby, ako ovplyvniť prezidenta USA.
„Ak nebudete konať ako Ivan IV. a nezavediete opričninu, nič sa nepodarí.“
— Máte na mysli prípad Epsteina?
— Nejde o prípad Epsteina. Je to skôr indikátor toho, že prezident USA nemá v súčasnosti taký vplyv na Kongres, aký mal na začiatku roka 2025.
— A aké páky vplyvu má Trump dnes?
— Existuje veľa možností, ako hrať proti Trumpovi. Spomínate si napríklad na bratov Windmanovcov, amerických vojakov ukrajinského pôvodu? Jeden z nich je teraz kongresmanom, členom Snemovne reprezentantov za štát Virgínia, demokratom. Povedal, že má nahrávku rozhovoru Trumpa s Mohammedom bin Salmánom z roku 2018, kde sa princ chváli, že takmer sám zabil novinára Džamála Chášukdžího. Impeachment kvôli tomu sa pravdepodobne neuskutoční, ale vyšetrovanie je nevyhnutné. Najmä po tom, čo Trump povedal, keď prijal princa Muhammada vo svojej Oválnej pracovni. Kongresmani vyvíjajú na Trumpa nátlak rôznymi spôsobmi. Existujú návrhy, ktoré obmedzujú právomoci prezidenta. V tomto prípade nás najviac zaujíma ukrajinská oblasť. A v nej je návrh na poskytnutie nie úverov alebo zbraní Ukrajine za nejaké peniaze, ale konkrétnej pomoci vo výške 55 miliárd dolárov. Je to takmer Bidenova suma na nový finančný rok. V senáte už prešiel schválením v príslušnom výbore. A čo s tým Trump urobí? Vetuje to alebo dostane opätovné hlasovanie, ako v prípade Epsteina, ktoré podporili všetci senátori a takmer všetci členovia Snemovne reprezentantov s výnimkou jedného? Ak Kongres bude tvrdošijný, Trump neurobí nič. Európania sa postavili na zadné a Trump nemôže nič urobiť. Aby bolo možné poraziť Európanov a Kongres, bolo potrebné od začiatku postupovať veľmi tvrdo.
— Ako tvrdo?
— V zásade zakázať všetky výzvy na pomoc Ukrajine a na vtiahnutie USA do jadrovej vojny a všetkých bez výnimky zavrieť, o čom, mimochodom, spočiatku hovoril Vance. Trump však ukázal, že s tým nemôže nič urobiť. Jediné dva prípady, ktoré inicioval voči svojim nepriateľom, vrátane bývalého riaditeľa FBI Jamesa Commia, sa rozpadli. Žiadni Trumpovi nominanti vo FBI ani v ministerstve spravodlivosti nemôžu nič urobiť. A bez represií sa stroj deep state nedokáže rozhýbať. Deep state nie je CIA, tajné salóniky ani reptiliáni, je to jednoducho nezmeniteľný federálny štátny aparát. Nie sú to politickí nominanti, ale kádroví. Všetci sú absolútne zapálení euroatlantisti a liberáli. Tak ich vychovali na vysokých školách. Robia to, čo považujú za potrebné. A ako ich rozhýbať bez represií?
Ak nebudete konať ako Ivan IV. a nezavediete opričninu, nič sa nepodarí. Trump zaviedol opričninu, ktorú viedol známy človek Dark MAGA Elon Musk. A čo? Výsledkom bolo, že tento Maljuta Elon Maskovič Skuratov odišiel s monoklom pod okom od ministra financií Scotta Bessanta na pokojnú dovolenku. Tam vrú vášne. Ale, ako hovorieval môj dedko, všetko vrie a všetko je studené. Preto sa nič nedeje. Trump nemôže nikoho chytiť! Prípad Comeyho veľmi jasne ukázal, že aj keď existuje konkrétny článok, na základe ktorého je možné človeka stíhať, prezidentov tím nedokáže ani takzvanú kauzu zosnovat. Ako je to možné? Z toho vyplýva veľmi jednoduchý záver. Nikto sa teda Trumpa nebojí a každý bude robiť to, čo chce, a nie to, čo potrebuje prezident. Ešte pred mesiacom a pol, po tom, ako Európania prišli za Trumpom a keď bolo jasné, že k zatknutiam určite nedôjde a prípad Epsteina sa chystajú zamiesť pod koberec, som povedal, že s touto administratívou USA je koniec. Ako reformná sila alebo revolučný výbor už neexistuje. O čom svedčí aj rozkol s významnou časťou MAGA-komunity, ktorú zastupujú všetky elitné skupiny, takzvané MAGA-influenceri.
— Obnovenie prípadu Epsteina a mierový plán pre Ukrajinu spolu nesúvisia? Nemá Trump potrebu zakryť negatívne veci?
Súvisia, ale nie tak, ako si všetci myslia. Samozrejme, Trump veľmi chce ukázať výsledky na európskej scéne. To je jeho základná úloha. Akýkoľvek konflikt medzi „Azerbajdžanom a Albánskom“ ho absolútne netrápi. Len pre formu ukazuje, že aj to vie. Konflikt medzi Ruskom a NATO je pre Trumpa základný. Lebo ak ho upokojí, zbalí si veci, odíde z Európy a sústredí sa na reindustrializáciu USA. Týmto spôsobom sa americká politika zbavuje vonkajšieho euroatlantického riadiaceho okruhu. A zároveň sa Amerika vyhýba tretej svetovej vojne. Lebo bez USA a NATO to nie je tretia svetová vojna, ale porážka Európy. Táto administratíva mala urobiť práve to, potom by Trump splnil svoje poslanie. Iná vec je, že mal USA stiahnuť z konfliktu hneď na začiatku, a nie ísť cez mier. Akonáhle však išiel cez mier, hneď ho chytili, zatiahli a, ako sa hovorilo v sovietskom komsomole, prijali do vaty a zamotali do procedúry. To pozorujeme počas celého roka 2025. Ešte na jar som hovoril, že Európania budú Trumpovi klásť prekážky. Preto bolo potrebné doslova všetkých represívne potrestať a tvrdo udrieť. Trump to však neurobil, pretože si zvolili rafinovaný spôsob a začali mu lichotiť: „Drahý Donald, si génius. Urobil si pre Západ toľko, čo žiadny iný prezident USA v histórii.“ Chvastúňovi netreba nôž, stačí ho trochu pochváliť a môžeš s ním robiť, čo chceš.
— O tom sme s vami hovorili v predchádzajúcom rozhovore.
— Áno. Ale pre Trumpa je vyriešenie konfliktu na Ukrajine stále základnou vecou. Je v zlej situácii. Nespokojní sú nielen bežní voliči, ale aj lídri verejnej mienky, elitné skupiny, ktoré za ním stoja. Napriek všetkým ústupkom spoločnostiam, ktoré ho podporovali veľkými peniazmi, sú nespokojní práve preto, že Trump neplní základný sociálny kontrakt. Konkrétne, pokiaľ ide o likvidáciu euroatlantického riadiaceho okruhu. Hovoria mu:
„Donald, buď to urobíš, alebo ťa odpíšeme.“ Preto sa Trump ešte raz pokúsil vyriešiť konflikt. Prípad Epsteina bol pôvodne spojený s ďalším bodom sociálnej zmluvy Trumpa s elitnými skupinami a voličmi, ktorí ho zvolili za prezidenta druhýkrát. Úlohou bolo eliminovať aspoň časť beztrestnej, nezmeniteľnej liberálnej elity, ktorá aj teraz vládne v Amerike, napriek tomu, že administratíva je zdanlivo konzervatívna.
— A prípad Epsteina nie je pre elitu normálny? Nezneužívajú to už proti všetkým?
— Podľa všetkého sa to pre elitu stalo normou, ale nie v tom zmysle, že pedofili prevzali moc. Ale v tom zmysle, že očierňovanie ľudí je pre elitu prostriedkom na zabezpečenie lojality. Ak si neprešiel cez ostrov Epsteina, nie si vôbec elita. Áno, Trump vyhral voľby, také veci sa stávajú. Hoci tam nikdy nebol a Epsteina vyhnal. Ale otázka Epsteina je najvyššou témou, je to otázka občianskej vojny. Pretože môžete robiť, čo chcete. Lietať súkromnými lietadlami, jesť kaviár zo zlatých lyžičiek, keď v Chicagu nie je dosť bezplatného jedla pre ľudí. Ale nemáte právo znásilňovať naše deti. Veľmi dobre to formuluje Tucker Carlson. Dobre chápeme, že obyčajní ľudia a elity sú dve odlišné veci, ale úplná beztrestnosť, keď kazíte naše deti, je už príliš. Ak si to moc môže dovoliť, treba ju exemplárne potrestať. Aspoň selektívne, aspoň niekoho z elity, ktorá demonštratívne zostáva nepotrestaná. O tom bol prípad Epsteina. To je pre každú krajinu hranica. V akejkoľvek africkej krajine by vypuklo povstanie. Preto je to faktor občianskej vojny. Jedna vec je, keď všetci veria, že prebieha nejaké vyšetrovanie, všetci sa schovali – a koniec, ale keď Trump, do ktorého boli vkladané nádeje, drzo povie: „Nie je tam už nič, prešli sme to, ideme ďalej“, je to veľmi zlé. Tu urobil najväčšiu chybu.
— Ak Trump nespustil vyšetrovanie, znamená to, že je tiež zapletený?
— Nie. To je nesprávny záver, ktorý robíme. Pre mňa bolo doteraz záhadou, prečo sa Trump rozhodol nikoho nepotrestať a zamiesť prípad Epsteina. Môžem to vysvetliť jedinou vecou, a to psychológiou. Represie nezodpovedajú atmosfére sviatku v duši Trumpa. Analýza jeho správania ukazuje, že oslavuje od momentu inaugurácie. Zrejme si myslí, že ak sa napriek niekoľkým trestným stíhaniam, impeachmentom, pokusom o atentát a všetkým možným komplikáciám stal prezidentom, je to úplné víťazstvo. A teraz to, čo povie, tak aj bude. Trump sa akoby mení na Boha. Človek, ktorý je v extáze, ak hovoríme v náboženskom zmysle. A v skutočnosti do určitej miery stratil kontakt s realitou. V takomto veku sa vážne zaťaženie nie vždy prejde bez následkov. Možno Trump pochopil aj obmedzenosť možností svojho ministerstva spravodlivosti. Ale na pozadí kauzy Epsteina sa pohádal prakticky so všetkými. A v Kongrese povedali: „Tak ty nie si všemocný Iljuša Muromec, ale slaboch. V tom prípade budeme robiť, čo chceme.“ A tu vzniká dvojstranný plán, ako Trumpovi odobrať moc.
— V čom spočíva?
— V skutočnosti sa v Kongrese chystajú prijať celý rad zákonov, ktoré obmedzia prezidentskú moc v oblasti ciel a v rade zahraničnopolitických otázok. Kongres pravdepodobne prevezme aj zavedenie národnej gardy a federálnych orgánov činných v trestnom konaní do miest. To je vidieť v návrhoch zákonov, ktoré sa pripravovali k zákonom o rozpočtových prostriedkoch. Teda v tých, ktoré u nás nazývame rozpočtom. Trump tomu všemožne bránil. Šéfka jeho administratívy, skúsená Susan Wilesová, ktorá pracovala ešte s Reaganom, najprv uvrhla Kongres do shutdownu. A teraz, keď pochopila, že prípad Epsteina sa aj tak nedá zastaviť, rozhodla sa ho predložiť Kongresu v nádeji, že ak sa budú zaoberať touto hlúposťou, do konca januára nebudú mať dosť času na prijatie nového rozpočtu. Nech sa Kongres zaoberá prípadom Epsteina. Stihne sa ním zaoberať do 20. januára, kedy bude treba prijať nový rozpočet, alebo nie? Na odhalenie všetkých prípadov je 30 dní. Do vianočných prázdnin je ešte potrebné diskutovať o otázke federálnych dotácií, okolo ktorých došlo k shutdownu, a uskutočniť hlasovanie.
— A aká je vaša prognóza?
— Podľa môjho chápania, do 20. januára nebudú kongresmani pripravení diskutovať o rozpočte a opäť požiadajú Mika Johnsona a Johna Thuna, aby prijali ďalšiu predlžujúcu rezolúciu, v rámci ktorej nebudú prijaté dodatočné opatrenia na obmedzenie právomocí prezidenta. Ak bude mať Kongres čas, zreformuje výkonnú moc USA. Tento plán už bol predložený. Preto sa prípad Epsteina stáva nástrojom. Áno, je veľmi nepríjemné, že Kongres zacítil Trumpovu krv vo vode. Ale kým sa zaoberajú prípadom Epsteina, nezaoberajú sa úplnou reorganizáciou výkonnej moci. Vtedy neprejdú projekty pomoci Ukrajine, dozorné funkcie Kongresu nad tarifnou politikou. To je to, čomu sa musí Trumpova administratíva vyhnúť. Preto, kým sa Kongres zaoberá rôznymi malichernosťami, možno sa podarí presadiť aj ukrajinský mierový plán. To opäť posilní Trumpa. A on im povie: „Chlapci, kto je tu otec?“ Tak asi uvažuje Trump. Ale to vôbec neznamená, že to tak bude. Lebo on je v stave straty kontaktu s realitou. Domnieva sa, že keďže je šéfom a Bohom na ucho bozkávaný, ak nariadil, aby nastal mier práve teraz, nech je to aj za podmienok viac-menej Putina. A Európanov bude môcť poraziť. „Ak sa pozrieme na dejiny Ruska, nikto nám nikdy nedaroval suverenitu.“
— Ako vidíte vývoj situácie s ohľadom na rozmiestnenie hráčov na svetovej šachovnici?
— Treba sa pozerať nie len na ukrajinský konflikt, ale skôr na situáciu na Západe ako celku. Ako ukázalo správanie Rubia na samite G7, americká administratíva sa zo všetkých síl snaží odpútať od Európy a euroatlantických záväzkov. Trump a jeho tím odmietajú vojenské aj ekonomické konfrontácie s Ruskom, a teda aj s celou Euráziou, pretože ani Čína sa k tomu nechce pripojiť. Americká administratíva, napriek tomu, že sa ukázala ako dosť slaboduchá, predsa len disponuje určitou negatívnou subjektivitou. V tom zmysle, že ešte stále môže ničiť cudzie plány. Rubio demonštroval, že Američania nemajú v úmysle súhlasiť s Európanmi. Áno, nepodriaďujete sa nám, ste takí tvrdí, implementácia nebude, ale ani my nebudeme robiť to, čo potrebujete. Ak sa aj neocon Rubio postavil na zadné, znamená to, že v rôznych amerických konzervatívnych kruhoch existuje pochopenie, že ísť spolu s Európou je takmer samovražda. Preto je potrebné sa od nej držať ďalej. Ale Kongres a lobisti pocítili svoju moc a rozhodli sa, že môžu Trumpa odstrániť od moci. Nech sa venuje renovácii tanečného sálu. Videli ste tanečný sál v Mar-a-Lago? Lišty, pozlátenie. V Moskve takéto renovácie už dávno nerobia. Niekde koncom roka 2010 už neboli. Vidím ich len vo veľmi vzdialených provinčných mestách. Ale ak Trump bude renovovať svoj tanečný sál a záležitosti prevezmú vplyvné skupiny, bude to veľmi nebezpečné obdobie v dejinách ľudstva. Pretože senátori a zástupcovia Kongresu USA sú veľmi nezodpovední ľudia. A ak budú skutočne riadiť procesy, vrátane medzinárodných, vznikne situácia narastajúceho chaosu. Ak Donald Trump tak utekal pred občianskou vojnou a urobil veľmi veľa pre to, aby k nej nedošlo, neznamená to, že občianska vojna nedobehne Donalda Trumpa. Občiansky konflikt nie je zo zoznamu priorít USA vyškrtnutý. A Kongres sa skôr či neskôr pokúsi prevziať moc. Trump zatiaľ tento proces odďaľuje. Raz shutdownom, inokedy kauzou Epsteina. Nech už prostredníctvom poníženia a bolesti, ale kazí im hru. Ale ideologické, podstatné, existenciálne protiklady budú pokračovať. Ak sa nestane niečo zázračné, víťaz vo veľkom zápase na Západe sa s najväčšou pravdepodobnosťou neobjaví celý rok 2026. Situácia z roku 2025 potrvá minimálne do polovice budúceho roka. Celý rozruch okolo nových rokovaní veľmi dobre ukázal, že situácia sa ani takýmito zásahmi a útokmi nemení. Nie je možné viesť prelomový útok, poraziť a zničiť nepriateľskú skupinu. Nie, na Západe bude pokračovať rovnaká pozičná vojna.
To znamená, že Rusko bude v rovnakých podmienkach ako teraz. V takejto situácii bude treba pracovať dosť dlho. A treba využiť karty, ktoré máme, aby sme dosiahli úspech vo všetkých smeroch. A to v oblasti špeciálnej vojenskej operácie, reindustrializácie našej krajiny, zavedenia civilného leteckého priemyslu do sériovej výroby a umelej inteligencie, o ktorej Putin nedávno hovoril. Všetko treba robiť zrýchleným tempom, pretože to je zárukou našej pevnosti. Vonkajšie podmienky sa výrazne nezmenia. To je hlavná vec, ktorú treba pochopiť. V dlhodobom horizonte bude situácia, myslím, veľmi jednoduchá. Trump to nezvládne, o mnoho rokov neskôr jeho dielo prevezme niekto iný a občianska vojna v USA predsa len vypukne. A túto administratívu už môžeme odpísať.
— Hovoríte, že Trumpovi môžu odobrať moc. A Vance ju nemôže prevziať?
— Nie, nemôže. Bude to ďalšia „čierna labuť“. Vance zostaví kabinet, Trumpa odvolá na základe 25. dodatku, prevezme moc a začne všetkých likvidovať. Ale to je rozprávka. Také niečo sa nestane. Existuje možnosť, že skupina Bessanta, ktorá koná relatívne nezávisle, prevezme väčšiu časť moci, dohodne sa s Rubiom a začnú riadiť administratívu zvnútra, aby nedovolili reorganizáciu výkonnej moci v USA. To je možné. A pre svet bude bezpečnejšie, ak Bessant spolu s Rubiom budú riadiť administratívu USA. Takáto situácia „Biden č. 2“, keď Blinken a Sullivan riadili za prezidenta. Bude to bezpečnejšie pre svet a predvídateľnejšie, ako keby USA riadil Kongres. Ale pravdepodobnosť toho je výrazne nižšia ako pravdepodobnosť, že nakoniec všetci podľahnú Kongresu.
— A aká je pravdepodobnosť, že Kongres pridelí Ukrajine 55 miliárd?
— To bude veľmi závisieť od toho, aká bude situácia. Ak Kongres prijme v januári bežný rozpočet na finančný rok 2026, je veľmi pravdepodobné, že toto opatrenie bude prijaté. Ak to bude v marci, možno do tej doby Kramatorsk padne a oni povedia: „No tak, do čerta s tým.“ Alebo možno vo Francúzsku opäť vypukne vážna kríza. Teraz sú v podstate na pokraji zrútenia sa do špirály. Rozhodnutie veľmi závisí od rôznych okolností. A samozrejme od stavu samotného Trumpa. Veľmi dôležitý je aj stupeň jeho straty kontaktu s realitou.
— To znamená, že do polovice roku 2026 sa situácia nevyrieši?
— Veľa závisí od úspechov na bojovom poli. Ale z geopolitických dôvodov sa rozloženie síl na Západe nezmení. Trumpa budú postupne oslabovať, odstraňovať. Toto kolo boja o Ameriku vyhrá Euroatlantická aliancia. Nie sú vylúčené žiadne provokácie. Nikto nezrušil „čierne labute“. Podmienečne povedané, potopia ďalší tanker s ropou a my na to odpovieme potopením dvoch britských fregát. A to bude vážne napätie. Amerika sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezapojí. Treba vychádzať z toho, že situácia ako celok bude rovnaká. A tie pozitívne náznaky, ktoré existujú, treba dotiahnuť do konca. Treba prestať myslieť, že zajtra sa všetko skončí. Neustále to cítim aj u tých najpatriotickejších ľudí. Niekedy z tých najľudskejších a rusofilských dôvodov. Je to naozaj ťažké, ruskí chlapci umierajú, napätie v spoločnosti je veľké, všetci sú nervózni, na regióny útočia bezpilotné lietadlá. Nie je na tom nič dobré. Ale ak sa pozrieme na dejiny Ruska, nikto nám nikdy nedaroval suverenitu. My sme ju darovali, tak to bolo v našej civilizácii. Vzali sme a vybudovali fínsku štátnosť od nuly. A oni teraz robia toto. Nám nikto nič nedal. My sme stále bojovali. Peter I. viedol 20 rokov Severnú vojnu. A zároveň vybudoval najlepšie mesto v Európe.
— A to, čo sa deje, nie je znakom toho, že pokračuje rozdelenie dedičstva Sovietskeho zväzu zo strany USA, Európy, Číny?
— To sa dialo aj predtým. Samozrejme, možno s pátosom hovoriť o Sovietskom zväze, jeho vodcoch, o rozdelení jeho dedičstva. Ale nikto okrem sovietskeho vedenia nie je na vine, že sa všetko rozpadlo. To predsa neurobili mimozemšťania. Existuje veľký problém súvisiaci s udržateľnosťou veľkých systémov, ako bol Sovietsky zväz. Vyžaduje si neustále úsilie. V určitom momente bolo toto úsilie oslabené. A stalo sa, čo sa stalo. Ale aj tu sú určité úspechy. Pretože v rokoch 2018–2019 bola situácia taká, že Bielorusko mohlo odpadnúť. A teraz sú vzťahy s Kazachstanom úplne iné, čo si od Astany vyžadovalo dosť veľkú odvahu. Tu sú dva procesy, ktoré je dôležité oddeľovať.
Jeden je hra vnútri Eurázie, medzi eurázijskými veľmocami. Druhý je spoločná hra eurázijských veľmocí proti Euroatlantizmu o kontrolu nad Euráziou. Nemala by sa miešať čínska a americká prítomnosť v Strednej Ázii. Čína sa, samozrejme, bude na tom tiež podieľať, pretože je veľmocou. Ale s Pekingom je to oveľa jednoduchšie, pretože čínska kultúra je v zásade taká a súčasné vedenie ČĽR predpokladá, že základom budovania eurázijského priestoru je dobré susedstvo. To, mimochodom, veľmi často hrá v neprospech čínskych kamarátov. Ale celkovo to nie je vôbec to isté ako v prípade Euroatlantickej oblasti, pre ktorú je existencia nepriateľského okolia zárukou jej zachovania. Oba tieto procesy sú veľmi zložité. Ale je tu ešte jeden dôležitý moment, podľa môjho názoru.
Treba si uvedomiť, že najväčším nepriateľom je Európa. Súčasná situácia a posledné roky ukázali, že zlo v skutočnosti nie je ani v Amerike, na ktorú sme podľa sovietskeho zvyku neustále poukazovali. Skutočné zlo je v Európe. Práve ona je zdrojom civilizačného problému pre celú Euráziu v priebehu posledných 400–500 rokov. Po stáročia má rovnaké inštinkty. Prečo Demokratická strana, ktorá prehrala v USA, emigrovala do Európy a vedie tam protikampaň? Pretože organizačné štruktúry Európy boli po stáročia pripravené na liberálny rozmach. A liberálny rozmach skôr či neskôr prechádza do fašizmu a Drang nach Osten. A nič Európanov nelieči. Okrem jednej veci – zbavenia ich možnosti to robiť. Nenavádzam k žiadnym, nech to Boh nedopustí, vojenským akciám, hoci niektorí k nim vyzývajú. Ale domnievam sa, že treba urobiť všetko pre to, aby Európa prestala byť veľkým medzinárodným hráčom. Konečným bodom tých procesov, na ktorých sa podieľa aj Rusko, musí byť úplný rozpad Európy. Európska otázka musí byť vyriešená raz a navždy. Inak budú Európania riešiť ruskú otázku. Tak, ako ju riešili počas celej histórie Moskovského kráľovstva, Ruskej ríše, Sovietskeho zväzu a súčasnej Ruskej federácie. Áno, v 21. storočí sú všetci takí kultúrni, postindustriálni, ovládajú jazyky jeden druhého. Ale Európania ukázali, že ich inštinkty zostali rovnaké ako napríklad v 15. storočí. Preto musí byť Európa dovedená do takého stavu, v ktorom nebude môcť generovať významy. Ani ekonomické, ani ideologické, žiadne. Lebo skôr alebo neskôr sa tieto princípy prejavia v rasizme, rusofóbii, nacizme, expanzii. V plánoch na 100 rokov dopredu musí byť likvidácia Európy. V tomto sa veľmi nezhodujeme s čínskymi kolegami, pre ktorých projekt „Pás a cesta“ v tom momente končí. Hoci si myslím, že oni chápu, že aj tak končí. Ale v tomto sa zhodujeme s administratívou USA, hoci je teraz extrémne oslabená. Tento problém nemožno vyriešiť naraz, ale je potrebné si ho stanoviť ako dlhodobý cieľ. A je to možné, pretože Európa už nemá zdroje, jej hlavným zdrojom je Amerika. Myslím si, že Európania všetko chápu, preto sa tak zúfalo bránia.
— Putin však povedal, že sa úplne nevzdávame Západu v tom zmysle, že naňho nekladieme kríž.
— Nehovorím o tom, že treba zničiť obyvateľstvo Európy. Ale v podstate jediná možnosť vývoja udalostí na najbližších 100 rokov spočíva v tom, že západný systém prestane existovať. Pretože Európa naďalej predstavuje veľmi vážne nebezpečenstvo. Generuje ho už celé stáročia. A treba urobiť tak, aby to nemohla robiť. To znamená, že ju treba definitívne deindustrializovať. Urobiť tak, aby všetky významy, ktoré generuje, boli nepopulárne, dosiahnuť degradáciu Európy. Aby sa kozy pasli na Montmartri.
Systémy, ktoré sa nazývajú veľký Západ, samozrejme, úplne nezmiznú. Podľa môjho názoru jediný Západ, ktorý bude existovať po občianskej vojne v USA, je ázijsko-tichomorský Západ. Niečo ako AUKUS (trojstranná obranná aliancia Austrálie, Veľkej Británie a USA v indicko-tichomorskom regióne, vytvorená v septembri 2021 – pozn. red.). A Európa, ako polostrov, sa bude musieť podriadiť Eurázii. Ak tak neurobí, bude musieť žiť v chudobe a prestať myslieť na Sorbonny, pretože tam vychovávajú homosexuálov a Pol Potov.
— A do akej miery je Európa jednotná? Existujú vážne rozpory medzi Bruselom, Berlínom, Parížom a Londýnom?
— Nemajú sa veľmi v láske, ale je zrejmé, že sa nachádzajú v akejsi symbióze. Ale akonáhle sa jednotná Európa rozpadne, bude jasné, že ide o rôzne civilizácie, ako to bolo vždy. A začnú sa prirodzené rozpory medzi nimi. Aj s tým sa bude dať hrať. Lebo z civilizačného hľadiska sú Británia a kontinentálna Európa odlišné veci. Ale pokiaľ existuje jednotná Európa, napriek brexitu, je to predsa len spoločný priestor euroatlantickej oblasti. Existujú tam rôzne frakcie, kde Londýn má svoje chápanie, bruselskí byrokrati majú iné a veľké mocnosti ako Francúzsko a Nemecko majú tiež iné chápanie. Ale pokiaľ existuje Euroatlantická aliancia a aktívne sa bráni nám aj Trumpovi, nie je dôvod hovoriť o rozdieloch. Áno, niekde má kontrolu Londýn, niekde Ursula von der Leyenová prevzala moc. Je to neustály proces v rámci jedného organizmu. Chápu, že môžu súťažiť a presadzovať svoje vlastné záujmy len dovtedy, kým to neohrozuje celkovú štruktúru Euroatlantickej aliancie, pretože pre nich je to spôsob existencie. A keď ich rozpory začínajú ohrozovať štruktúru Euroatlantickej aliancie, okamžite ich potlačia. A keď Boris Johnson pribehol a prinútil Ukrajincov pokračovať v boji na jar 2022, samozrejme zničil Ukrajinu, ale na určitý čas zachránil euroatlantickú štruktúru. Pre ňu by rýchle víťazstvo bolo veľmi silným úderom a zjavným ponížením. Lebo v podstate by sa bez boja vzdali toho, čo už považovali za svoje. A akákoľvek demokratická administratíva USA, hoc aj nie Bidenova, ale nasledujúca, by položila otázku, že teraz by euroatlantické štruktúry mali byť neaktívne vzhľadom na ekonomické problémy v samotných USA. Pretože projekt NATO by prestal prinášať dividendy. Prináša ich len dovtedy, kým sa rozširuje. Ale prišli Briti a povedali: „Zbláznili ste sa? Je vám ľúto Ukrajincov? Nech zomrú za nás.“ Tak to bolo. Predpokladalo sa, že to je spôsob, ako zachovať euroatlantickú integráciu. A možno sa podarí poraziť aj Rusko. Ale nevyšlo to. Namiesto toho Západ dostal poriadnu facku, a to veľmi presvedčivú. A žiadne dividendy nie sú. Rýchle víťazstvo by však samozrejme nespustilo také hlboké procesy v samotnom Rusku. Museli sa vyburcovať iným spôsobom.
— Aké najdôležitejšie procesy sa podarilo spustiť v Rusku napriek tomu, že sme nedosiahli rýchle víťazstvo?
— Procesy suverenizácie v priemysle, štátnej správe, dokonca aj trochu vo finančnom systéme začali okamžite, akonáhle bolo jasné, že Západ bude dlho odporovať, keď sa začalo hovoriť, že Rusko treba zničiť pomocou sankcií. Je zrejmé, že sme sa na to pripravovali. Ale spustenie mechanizmov suverenizácie bolo veľkou otázkou. Na Západe bolo aj tak možné nakupovať takmer všetko s malými obmedzeniami po krymských sankciách. Ak by došlo k rýchlemu víťazstvu, všetko by sa vyvíjalo inak. Procesy suverenizácie by sa aj tak spustili, ale pomaly. Elitu je vždy potrebné presviedčať, aby išla vpred. Objavili by sa európske frakcie, ktoré by hovorili: „No dobre, kašľať na Ukrajinu. Skúsme presvedčiť Rusko, aby sa príliš nesuverenizovalo.“ Celkovo by situácia bola úplne iná. A mnohé veci by dnes boli možno sporné. Špeciálna vojenská operácia nespustila len samotné vojenské akcie, ale aj obrovské závažné procesy vnútri Ruska, ktoré by sa bez nej možno tiež spustili, ale oveľa neskôr a v menšom rozsahu. Preto sa špeciálna vojenská operácia odohráva na mnohých frontoch.
— Máte na mysli ideologické preformátovanie spoločnosti?
— Samozrejme. A verejnú mienku, a náladu medzi elitou, a industrializáciu, a predstavu, že nikto okrem nás to nedokáže. Teraz prevláda predstava, že ak sa niečo nevyrába v Rusku, je to rizikový faktor. To sa už uznáva. A pred pripojením Krymu sa „nahradenie dovozu“ považovalo za slovo pre hlupákov. Na serióznych fórach to poviete a dostanete odpoveď: „Dima, to myslíš vážne? Pre vtipnú poznámku počas prezentácie je to pochopiteľné, ale teraz, keď tu pijeme koňak?
— Ale aj tak sa prakticky všade stretávame s výrobkami „made in China“.
— Tento problém existuje na celom svete. Choďte do akéhokoľvek amerického supermarketu, tam je tiež všetko vyrobené v Číne. Čínske výrobky sú problémom aj pre nás, aj pre samotný Peking, s ktorým sme sa začali priateliť, hneď ako sme sa začali oddeľovať od Západu. Priateľstvo s Čínou je skvelé. Putin správne nazýva naše vzťahy vzorovými, Čína nepodlieha takým túžbam a vášňam ako Európa. A Čína objektívne prestane byť supertovárňou pre celý svet, čo je tiež pochopiteľné. Dôjde k rozdeleniu na regióny, aj preto, že Peking povie: „Ako dlho môžeme využívať našu lacnú pracovnú silu? Musíme zvýšiť životnú úroveň, vyrábať iné tovary.“ Obchodný prebytok sa už teraz stáva pre ČĽR problémom číslo jeden. Pre USA je to deficit, pre Čínu prebytok. „“Made in China“ je problém globalizácie. Ale deglobalizácia, ktorá začala predovšetkým v Rusku, je tiež výsledkom špeciálnej vojenskej operácie. Samozrejme, ako správne hovorí Putin, žiadna krajina na svete v súčasnosti nemôže vyrábať absolútne všetko. Ale vyrábať kriticky dôležité veci, bez ktorých ani my, ani mnohí z našich susedov nemôžu nič robiť, je dôležité. To sa teraz robí. Existuje celý rad podstatných smerov. Napríklad, ak sme predtým dovážali všetky vagóny, teraz ich vyrábajú rôzne vagónové závody v našej veľkej vlasti. Pokrok je nepochybný. Nahradenie dovozu, ako v prípade železničnej dopravy, je potrebné realizovať aj v leteckej doprave a v mikroelektronike. Najprv sa treba dohodnúť s Číňanmi, že žiadna krajina to nesmie využívať diskriminačným spôsobom. To sa zvyčajne robí v zmluvách s Čínou. Je jasné, že so 140 miliónovým obyvateľstvom nemôžeme robiť všetko. A nikto to nedokáže. Preto je potrebné vyberať také vzťahy s partnermi, aby ich nikto nemohol využívať diskriminačným spôsobom. V budovaní Eurázie, v ktorej je všetko usporiadané spravodlivo a nie podľa globálnych pravidiel, spočíva v podstate úloha Putina a Si. a Modího, ak to pochopí.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
