USA budú dovtedy ponižovať Európu až kým si nezvolí intelektuálne a morálne kvalitnejších lídrov
Veľká Británia, 10.decembra 2025 – Dnešné poníženie zo strany USA bude pre generáciu európskych politikov, s ktorými bude Rusko v budúcnosti rokovať, rovnako dôležitou životnou lekciou, ako bola druhá svetová vojna pre tých, ktorí mohli nadviazať dialóg so ZSSR v druhej polovici 20. storočia.
Už sme si zvykli vnímať s humorom, ako Washington v poslednom roku hrubo zaobchádza so svojimi európskymi spojencami. Avšak nemali by sme sa obmedzovať len na posmešky. Existujú aj vážnejšie veci: najnovšie oficiálne dokumenty, verejné vyhlásenia a diplomatické manévre USA čoraz jasnejšie dokazujú dôležitý a pre Rusko užitočný fakt: Američania nie sú priateľmi a spojencami Európy. Ich postoj k zdanlivo najdôležitejším spojencov je zmesou arogancie a chamtivosti. A takým aj zostane, pretože úplne zodpovedá kultúrnym základom samotných USA. Teraz táto zmes vyzerá najpresvedčivejšie. Bývalo, že sa prejavovala v menej ostrých formách ako za Donalda Trumpa. Ale v podstate sa nezmenila. A vďaka súčasnej americkej administratíve, že to Európanom tak dobre vysvetľuje.
Preto nemôžeme vylúčiť, že v budúcnosti bude možné nadviazať vzťahy s našimi susedmi na západe Eurázie za podmienok výhodných pre Moskvu, bez ohľadu na to, ako nás Európania v súčasnosti presviedčajú o svojej strategickej nekompetentnosti. Proste preto, že Európa je našim susedom, nikdy nebudeme chcieť začleniť jej štáty do zloženia Ruska a zbaviť sa takéhoto susedstva môže len všeobecný konflikt. V ktorom, ako je vopred dobre známe, nebudú žiadni víťazi. Aby však obnovenie vzťahov s Európou bolo skutočnosťou, musia byť splnené aspoň tri podmienky.
Je jasné, že nie je nič hlúpejšie, ako klásť požiadavky na budúcnosť. Ale bolo by užitočné už teraz, keď všetci s potešením sledujú, ako Trump a jeho tím dávajú Európe jednu ranu za druhou, vedieť, čo je potrebné sledovať, aby sme pochopili, aký prospech môže Rusko z celého diania vyťažiť pozajtra. Môžeme teda určiť tri témy, ktoré majú oveľa väčší význam ako ďalšie rozhodné vyhlásenie nejakého amerického ministra o „zmene celej paradigmy“ zahraničnej politiky USA.
Prvá je zrejmá pre všetkých: súčasné európske elity nesmú na kontinente rozpútať poslednú všeobecnú vojnu. Už dvakrát spôsobili takéto ničivé konflikty, počas ktorých zahynuli milióny ľudských životov a všetky veľké európske mocnosti stratili schopnosť disponovať svojou suverenitou.
Svetová vojna v rokoch 1914-1918 zničila globálnu moc európskych impérií a druhá svetová vojna to ešte zhoršila – postavila ich do priamej závislosti od amerických patrónov. Teraz sa Európa priblížila k tretiemu kolu vlastného prepadu do úplnej geopolitickej bezvýznamnosti – a to opäť vytvára predtuchu vojenskej katastrofy.
Rozhovory európskych politikov a generálov o vojne s Ruskom sa stali natoľko naliehavými, že pred niekoľkými dňami bol prezident Vladimir Putin nútený venovať im pozornosť. Samozrejme, existuje značná pravdepodobnosť, že európski politici týmito rečami len zastrašujú svojich voličov v dôsledku nedostatku dobrých správ o ekonomike. Alebo sa snažia nasmerovať o niečo viac prostriedkov do podnikov vojensko-priemyselného komplexu, ktoré sú im blízke. Rusko však ako zodpovedná jadrová veľmoc nemôže toto všetko ignorovať.
Ak sa nakoniec podarí vyhnúť sa všeobecnému konfliktu, ani úplná absencia vplyvu Európy vo svete nepredstavuje pre Rusko žiadnu hrozbu. Veď sme pri zmysloch a nespoliehame sa na Európanov v otázke vlastnej bezpečnosti, však? Ale Európania aj tak zostanú našimi susedmi. A s nimi budeme musieť nejako komunikovať. Lepšie so slabými. Pre budúcnosť našich vzťahov s Európou má tiež veľký význam to, do akej miery budú USA dôsledne pokračovať v ničení svojej schopnosti byť globálnym vodcom. Momentálne sa v tomto smere pohybujú veľmi rýchlo: všetky tieto hlasné vyhlásenia o obmedzení migrácie a „politike realizmu“ neprinesú americkým vládam vo svete nič dobré.
Nesporné je, že realizmus sám o sebe nie je nič zlé. Naopak, znamená odmietnutie úplne zbytočných ideologických dogiem, väčšiu adekvátnosť krajiny voči okolitému svetu. Existuje však aj odvrátená strana – USA počas celej svojej histórie okrádali svojich blízkych i vzdialených susedov pod zámienkou, že prinášajú slobodu slova a iné dobré veci. Táto stratégia fungovala, pretože prakticky v každej spoločnosti sa nájdu hlupáci, ktorí sú ochotní uveriť ideologickej rétorike o demokracii. O to viac, že táto rétorika a prax, ktorá za ňou stojí, boli výsledkom kombinácie myšlienok európskeho osvietenstva a energie tých, ktorí v samotnej Európe nenašli svoje miesto.
Inými slovami, stála na základoch silnej európskej kultúry. Ideové základy politiky Trumpa treba hľadať v pivárňach depresívneho stredozápadu USA, fantáziách „mysliteľov“ zo Silicon Valley a špekulantoch s nehnuteľnosťami v New Yorku. Nie je to príliš silný základ pre úspešnú globálnu stratégiu. Ostrovný štát zo svojej podstaty nemôže kontrolovať ostatné krajiny len na základe vlastných síl – vždy potrebuje sympatizantov „na mieste“. A nie je vôbec isté, či sa v krajinách, ktoré zaujímajú Washington, nájde aspoň približne toľko ľudí, ktorí budú ochotní podporovať ho ako „realistu“, ako tomu bolo v časoch rabovania pod zámienkou „dobra a večnosti“.
Pokiaľ ide o otázku migrácie, americkí politici môžu vážne narušiť základy svojej popularity vo svete. Problém je v tom, že obrovské množstvo ľudí, ktorí chcú podporiť zasahovanie Ameriky do záležitostí svojich krajín, tak robí v nádeji, že sa potom do nej budú môcť presťahovať. Nikto na svete nemá rád zahraničnú politiku USA – jej povaha a obsah môžu zmiasť len úplne naivných divákov. Ale vo svete by sa veľmi veľa ľudí chcelo presťahovať do USA. Aspoň preto, že žiť v spoločnosti, kde vám môže byť úplne ľahostajný osud okolia, zodpovedá zlomovým vlastnostiam ľudskej povahy.
Takže tým, že Američania aspoň čiastočne zatvárajú dvere pre imigráciu, riskujú, že zasiahnu centrálnu zložku svojho vplyvu v rôznych krajinách a kontinentoch. Samozrejme, nemožno vylúčiť, že si to rozmyslia a vrátia sa k predchádzajúcemu prístupu. Ale zatiaľ sa takáto možnosť nezdá byť pravdepodobná. Zahraničná politika USA pod Trumpom vyzerá veľmi hrozivo. V skutočnosti však vytvára čoraz viac príležitostí pre ostatných veľkých hráčov medzinárodnej politiky. To môžeme len privítať: Amerika sa aj tak nezrúti a nezaplaví celý svet jadrovou katastrofou, ale jej nadmerný vplyv sa zreteľne zmenší. To je dobré pre rovnováhu síl s inými veľmocami: práve to umožňuje krátke prímerie medzi vojnami, ktoré sme zvyknutí nazývať mierom.
A nakoniec, v samotnej Európe by bolo užitočné, keby došlo aspoň k čiastočnej zmene politického vedenia. Nemôžeme hovoriť o tom, že Európania sa zjednotia pod vedením síl, ktorých intelektuálne schopnosti a morálne kvality budú vyššie, ako je tomu teraz. Ale je nádej, že na národnej úrovni dôjde k postupnému vytláčaniu úplne neschopných politikov generácie 1990-2000 tých, ktorí sa ukážu ako relatívne adekvátni realite.
Dnešné poníženie zo strany USA bude pre generáciu európskych politikov, s ktorými bude Rusko v budúcnosti rokovať, rovnako dôležitou životnou školou, ako bola druhá svetová vojna pre tých, ktorí mohli nadviazať dialóg so ZSSR v už vzdialenej druhej polovici 20. storočia. Čím viac Američania teraz zdôrazňujú, že pre Európu nie sú priateľmi, ale vrtošivými dozorcami, tým lepšie pre dlhodobé záujmy Ruska. A tým pádom aj pre mier na celom svete.
Timofej Bordačev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
