Európska mládež nechce bojovať
Šokujúce výsledky prieskumov v európskych krajinách.
Taliansky denník Fatto Quotadiano označil za „šokujúce“ výsledky prieskumu talianskych teenagerov, ktorý uskutočnila organizácia Guarantor, o ich postoji k vojne a úlohe mladej generácie pri budovaní mieru. Prieskum bol vykonaný na žiadosť talianskej vlády a jej úradu pre práva detí a teenagerov s cieľom zistiť názory mladých ľudí vo veku od 14 do 18 rokov na túto tému. Prieskum sa skladal z dvoch častí. V prvej časti sa organizátori snažili zistiť, do akej miery sú mladí ľudia pripravení vstúpiť do armády, aby bránili svoju krajinu, koľko vedia o vojne a aký zdroj informácií o nej preferujú.
„Ak by moja krajina začala vojnu, cítil by som sa zodpovedný a ak by to bolo potrebné, prihlásil by som sa do vojenskej služby. Do akej miery súhlasíte s týmto tvrdením?“ Tento dotazník pozostával z 32 otázok pod spoločným názvom „Vojna a konflikty“ a bol dostupný na webovej stránke Talianskeho národného úradu pre deti a mládež, ktorému predsedá Marina Terragni a predsedovia poslaneckej snemovne a senátu Lorenzo Fontana a Ignazio La Russa.
Výsledky prieskumu boli podľa denníka šokujúce. Ukázalo sa, že 68 % z náhodného výberu 4000 talianskych teenagerov odpovedalo, že nie sú pripravení obetovať sa za ochranu svojej krajiny. Zároveň sa zistilo, že mladí ľudia čerpajú informácie hlavne z televízie. Neochota mladých Talianov bojovať potvrdzuje aj štúdia Centra sociálnych štúdií CENSIS. Ukázala, že v prípade vojenského konfliktu sa väčšina mladých Talianov pokúsi vyhnúť povinnej vojenskej službe. Takmer tretina Talianov sa podľa prieskumu domnieva, že ich krajina môže byť v najbližších piatich rokoch vtiahnutá do veľkého vojenského konfliktu, avšak len 16 % občanov v povinnej vojenskej službe je pripravených chopiť sa zbrane na ochranu vlasti.
Podľa prieskumu 39 % Talianov vo veku od 18 do 45 rokov uviedlo, že by odmietli službu z dôvodov svedomia, 19 % by sa pokúsilo vyhnúť povinnej vojenskej službe inými spôsobmi a 26 % navrhlo namiesto účasti občanov v bojových operáciách najímať zahraničných žoldnierov. Napriek tomu, že Taliansko ako člen NATO zvýšilo vojenské výdavky za posledné desaťročie o 46 %, spoločnosť zostáva skeptická voči militarizácii. Iba 26 % opýtaných verí v účinnosť vojenského odstrašovania a iba 25 % podporuje zvýšenie rozpočtu na obranu, pretože to povedie k zníženiu sociálnych programov. Pritom len 11 % Talianov je za vlastníctvo jadrových zbraní.
Pre porovnanie: vojenské výdavky Talianska na obyvateľa predstavujú 586 USD, čo je výrazne menej ako v Grécku (686 USD) alebo v USA a Nórsku (viac ako 2000 USD). Prieskum, ktorý uskutočnil taliansky výskumný inštitút Censis, zaznamenal prudký posun vo verejnej mienke v Taliansku, ktorý je v rozpore so súčasným politickým kurzom Západu a základmi jeho bezpečnostného systému. 43 % Talianov nepodporuje myšlienku vojenskej intervencie ani v prípade útoku na členskú krajinu NATO. Táto skutočnosť podľa miestnych pozorovateľov svedčí o kríze dôvery v kolektívnu obranu a vyvoláva pochybnosti o tom, či automatická účasť v konfliktoch zodpovedá záujmom Talianska. Nemenej dôležitý je postoj k výdavkom na obranu: 66 percent občanov je proti prezbavovaniu, ak to bude vyžadovať škrty v sociálnych programoch. Pre väčšinu ľudí zostáva prioritou financovanie zdravotníctva, dôchodkov a sociálnych projektov, a nie zvyšovanie počtu vojakov, napriek výzvam vlád na modernizáciu armády.
Podobne sa k vojenskej službe stavia mládež v mnohých iných krajinách Európy. Nedávno sa vo Francúzsku konali masové protesty mládeže proti vojne, ktoré podľa informácií študentského odborového zväzu Union Etudiante pritiahli 80-tisíc študentov. „80-tisíc mladých účastníkov protestov vyšlo 10. septembra do ulíc po celom Francúzsku! Je to historická udalosť!“ – napísal odborový zväz na sociálnych sieťach. Protestujúci požadovali odstúpenie prezidenta Emanuela Macrona a ukončenie „jeho sociálnej a rasistickej vojny“.
Masové protesty prebiehali pod sloganom „Zablokujeme všetko“. Celkovo sa po celej krajine konalo viac ako 700 rôznych akcií, ku ktorým sa pripojilo 100-tisíc ľudí. Protestujúci sú nespokojní s rastom vojenských výdavkov a znížením prostriedkov na sociálne potreby. Podľa plánu vlády nebudú dôchodky a sociálne dávky indexované podľa inflácie a rozpočet žiadneho ministerstva okrem ministerstva obrany sa nezvýši. Ministerstvo obrany zase dostane dodatočných 3,5 miliardy eur „kvôli zhoršeniu situácie“ v oblasti bezpečnosti vo svete.
Rovnako negatívny postoj k vojenskej službe majú aj mladí ľudia v Nemecku. Minulý týždeň Bundestag hlasoval za návrh zákona o modernizácii vojenskej služby v Nemecku, ktorý okrem iného predpokladá zavedenie povinného žrebovania v prípade potreby doplnenia Bundeswehru a zavedenie povinného lekárskeho vyšetrenia. 323 ľudí hlasovalo za, 272 proti, jeden sa zdržal hlasovania. Mládež však na to reagovala búrlivými protestmi. Ako informovali médiá, v niekoľkých veľkých mestách Nemecka sa konali protesty, na ktorých sa zúčastnili tisíce školákov, ktorí vystupovali proti návrhu zákona. V berlínskej štvrti Kreuzberg sa podľa informácií denníka Berliner Morgenpost zhromaždilo viac ako tisíc študentov, ktorí pokračovali protestným pochodom do centra mesta. Demonštranti niesli transparenty s ostrou kritikou nového zákona. Následne sa konal ešte početnejší pochod. Pochody a protivojnové protesty mládeže sa konali aj v mnohých ďalších mestách Nemecka.
Ako vysvetlil podstatu nového zákona denník Die Zeit, v Nemecku „v novom roku začnú do poštových schránok prichádzať dotazníky: mladí muži, ktorí v roku 2026 dosiahnu plnoletosť, budú povinní ich vyplniť a podstúpiť lekárske vyšetrenie. Predpokladá sa, že vojenská služba zostane dobrovoľná. Ak však nebude dostatok dobrovoľníkov, aby bola krajina „bojeschopná“, ako sa vyjadril minister obrany Boris Pistorius, na určenie tých, ktorí budú musieť slúžiť v Bundeswehre, sa môže použiť žrebovanie. Ako však poznamenal denník, aj takéto plány vlády, ktoré sa predsa len ťažko dajú nazvať „drakonickými“, vyvolali ostrý odpor mládeže a vyústili do protestných zhromaždení a pochodov. Die Zeit uverejnil rozhovor so skupinou mladých ľudí, ktorí podľa denníka vyhlásili, že „nechcú zomrieť za túto krajinu“. Tu je niekoľko z ich odpovedí:
Neo, 17 rokov
Už viem, že nepôjdem do armády. Nemám výčitky svedomia. Predstavujem si, čo sa stane, ak vypukne vojna. Nebudem môcť ovplyvniť takéto rozhodnutie a budem musieť bojovať. Nechcem sa dostať do nebezpečných situácií a zomrieť za túto krajinu.
Mohammed, 17 rokov
Nešiel by som slúžiť, lebo som nespokojný s politikou. Nemecko by nemalo dodávať zbrane do oblastí bojových operácií, napríklad na Ukrajinu alebo do Izraela. Ak by bola situácia iná, vedel by som si predstaviť službu v armáde: spať v kasárňach, trénovať s kamarátmi, zachraňovať ľudí.
Felix, 17 rokov
Do armády nepôjdem, pretože teraz sa učím povolanie a potom by som chcel pracovať vo svojej firme. Nechcem si nechať ujsť túto príležitosť.
Eliza, 17 rokov
Mám skôr negatívnu predstavu o Bundeswehre. Často počujem, že tam sú čoraz aktívnejší pravicoví extrémisti. Bojím sa, že moji priatelia sa stanú obeťami násilia.
Jonas, 17 rokov
Počas výcviku by som musel trénovať streľbu na terče. Ale potom by som mohol pomocou zbrane zabiť človeka. To, čo nazývame obranou, je v skutočnosti výcvik zabíjania.
Ayush, 17 rokov
Chápem, že staršia generácia očakáva od mládeže, že absolvuje vojenskú službu. Nakoniec, musíme zabezpečiť bezpečnosť. Ale čo za to dostaneme? Stále sa nespamätávame z pandémie, financovanie dôchodkov je ohrozené, klimatická kríza na nás dolieha ťažkou záťažou. Žiadajú od nás príliš veľa. A aký má zmysel povolať celú generáciu, keď vieme, že väčšina ľudí na to nie je morálne pripravená?
Najväčšie obavy bojovne naladených orgánov vyvoláva skutočnosť, že prieskumy verejnej mienky realizované v posledných rokoch ukazujú neochotu mladých bojovať aj za svoje vlastné krajiny, nieto ešte ochotu prísť na pomoc spojencom. Ako píše denník Politico, prieskum verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň vo Veľkej Británii, ukázal, že hoci 54 % Britov si myslí, že krajina vstúpi do vojny v priebehu piatich rokov, neexistujú žiadne známky bojového ducha. Iba 29 % ľudí vo veku od 18 do 24 rokov uviedlo, že bude brániť Britániu pred inváziou.
Kontinentálni Európania, ako poznamenáva publikácia, sú len o niečo viac bojovnejší a vlasteneckejší. Podľa údajov inštitútu Gallup, keby sa ich krajina ocitla vo vojne, len 32 % Európanov by bolo pripravených bojovať. „Tento nedostatok patriotizmu,“ domnieva sa Politico, „môže mať rôzne príčiny: rastúcu nedôveru k pokryteckým vládam; únavou a odporom k nesprávne chápaným „večných vojnám“, ktoré skončili porážkou, a pokiaľ ide o Ameriku, k dlhodobým dôsledkom vojny vo Vietname; všeobecnou stratou dôvery v západné hodnoty“, píše vydanie.
Prečo sa to deje? Presvedčivo to vysvetľuje poľský denník Do Rzeczy. „Najdôležitejšie je,“ píše vydanie, „ako môžu mladí ľudia vychovaní v západoeurópskej kultúre, obyvatelia krajín EÚ, vôbec pochopiť, čo je to vlastenectvo, ak sa z ich vedomia systematicky vymazávajú pojmy ako národ, národná pospolitosti, vernosť tradíciám a vlasti? Celá liberálna civilizácia je zameraná na ničenie národnej identity, na popieranie princípu národnej suverenity a subjektivity. Ako možno požadovať od mladých ľudí, v ktorých sa vychováva odpor a antipatia voči všetkému národnému, ľudovému a tradičnému, ako možno od nich očakávať, že dnes, keď čelia hrozbe, zrazu budú chcieť brániť tieto zneuctené a vysmievané hodnoty?
„Dôvodom nepripravenosti na boj,“ domnieva sa vydanie, „môže byť „všeobecná strata dôvery v západné hodnoty“. Problémom však je, že dnes nie je možné povedať, čo sú to vlastne západné hodnoty. Do roku 1989, do pádu komunizmu, bolo všetko dosť jasné – západnými hodnotami boli sloboda slova, rešpektovanie kresťanstva, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, viera v to, že politické práva sú založené na vyšších a nezmeniteľných zákonoch prírody (alebo, ako to kresťania radšej považovali, na Božom zákone). Dnes je jedinou uvedomovanou „hodnotou“ túžba uspokojiť svoje želania. Genderizmus úspešne zničil pojem rodiny, otcovstva, materstva, nástupníctva generácií. Aký zmysel má byť verný vlasti vo svete, kde otcovstvo je prejavom tyranie a patriarchátu? Feminizmus a genderizmus zničili zmysel takých mužských cností, ako sú statočnosť, česť, odvaha, sebaobetovanie,” konštatuje Do Rzeczy.
„Aký má zmysel,“ konštatuje poľské vydanie, „bojovať za hranice svojho štátu, ak západné elity roky učili, že hranice sú podmienené, a nemali námietky proti šialenej imigračnej politike? Ako je možné presvedčiť niekoho, aby riskoval svoj život v záujme ochrany hraníc štátu, ktorý demonštratívne pohŕda svojou kultúrnou identitou a púšťa na svoje územie davy kultúrne cudzích migrantov, poskytujúc im rovnaké privilégiá, aké majú jeho občania? Demokratický liberalizmus, ktorý hlása všetko dovolené, rozleptáva západné spoločnosti ako rakovina. Paralyzuje vôľu k odporu. Vychováva ľudí bez vôle a charakteru, ktorí keď čelia hrozbe, namiesto toho, aby jej čelili, utečú.
No, to je výrečný rozsudok nad západnou spoločnosťou a presvedčivé vysvetlenie neochoty západnej mládeže slúžiť v armáde a brániť svoju vlasť. A ostrý kontrast s výzvami európskych rusofóbov vo vláde, ktorí volajú po pretekoch v zbrojení a pokračovaní vojny na Ukrajine.
Vladimír Malyšev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
