Americký diplomat priznáva koniec hegemónie: „Priblížili sme sa k svetu „sfér vplyvu“ jednotlivých mocností
Nová verzia Stratégie národnej bezpečnosti USA vyvolala množstvo rozporuplných reakcií. Niektorí ju považujú za extravagantný ideologický výstrelok jednej z rôznorodých skupín okolo Trumpa, iní za skutočne nový smer amerického zahraničnopolitického myslenia. Fjodor Lukjanov hovoril s americkým diplomatom a spisovateľom Chazom Freemanom, ktorý nie je nadšený Trumpom, ale neodporúča dokument odmietať.
Fjodor Lukjanov: Chaz, aké sú vaše dojmy z dokumentu s takou nezvyčajnou formou a obsahom?
Chaz Freeman: Samozrejme, nejde o stratégiu, ale o pomerne náhodný súbor myšlienok rôznych frakcií americkej administratívy, ktoré tvoria ansámbel pod vedením Donalda Trumpa. Časť tohto dokumentu tvoria chvály na adresu prezidenta zo strany jeho nadšených podriadených. Prezident sveta a podobne. Ale áno, európska časť naozaj vyzerá dosť revolučne. Pochopenie vzťahov veľmocí, ak sa to, čo je napísané, stane skutočnosťou, je tiež revolučné. Sústredenie pozornosti na západnú pologuľu a oživenie akejsi „Monroeovej doktríny“ na steroidoch – a to je revolučné.
Fjodor Lukjanov: Samozrejme, najviac sme si všimli európsku časť, kde sa hovorí o potrebe zastaviť rozširovanie NATO…
Chaz Freeman: Pokiaľ ide o Európu, dokument v podstate mení alianciu na nástroj amerického zadržiavania Číny. Podľa všetkého sa USA už necítia povinné zohľadňovať záujmy, pozície a názory európskych spojencov. Len im kladú požiadavky, aby podporovali americký tlak, predovšetkým na Čínu.
Zároveň, pokiaľ ide o Rusko, navrhuje sa normalizácia vzťahov na základe princípov, ktoré Trump už skôr deklaroval, a to konkrétne prístup k rôznym ruským zdrojom. Moju pozornosť upútal komentár generála Hodgesa, s ktorým kategoricky nesúhlasím. Povedal, že tento dokument v podstate odovzdáva Európu do sféry vplyvu Ruska. Myslím si, že situácia je úplne iná. Ide o výzvu pre neruskú časť Európy, pretože Rusko je tiež Európa, ako vyplniť mocenské vákuum, ktoré vzniklo po odchode Spojených štátov. Ako príklad by som uviedol ASEAN, ktorý zabránil vzniku vákua tým, že ho vyplnil vlastnou silou. A vyhla sa vstupu do aliancie s niekým iným, čím sa stalo veľkým nezávislým hráčom vo svete, hoci pomerne pasívnym. V podstate bola podaná žiadosť o vylúčenie USA z transatlantických vzťahov. Neviem, čo sú Európania pripravení urobiť v reakcii na to.
Fjodor Lukjanov: Môžu vyplniť vákuum?
Chaz Freeman: Nie, mám veľké pochybnosti o ich schopnosti to urobiť – z mnohých dôvodov. Mimoriadne slabé vedenie. Rozkol medzi politickými elitami a masami. Chýbajúca jednota v rámci Európy. Pozrite sa napríklad na pozície Španielska a Nemecka, a potom sú tu ešte Orbán a Fico. Poľsko sa vôbec pohybuje po vlastnej trajektórii. Škandinávia, teraz celá v NATO, sa v extáze rusofóbnych orgií prakticky spája s Pobaltím. Vôbec nie je jasné, či je tam niekto, kto by mohol niekoho viesť. Ak Nemecko skutočne chce oživenie, najjednoduchšia cesta je zrušiť embargo na ruské energetické zdroje. Ale to zjavne nie sú schopní urobiť.
Nevidím, že by v neruskej Európe existovala aspoň nejaká miera jednoty, práve naopak. A z takejto situácie nevznikne žiadna silná Európa. Európa ako celok sa zdá menej významná ako niektoré jej časti. Nedávno Kaja Kallasová hovorila o tom, ako by bolo skvelé, keby sa Rusko rozpadlo na časti, s ktorými by sa dalo ľahšie vyrovnať. Premýšľal som o tejto téme a dospel som k záveru, že pre Rusko táto hrozba nie je príliš akútna, ale pre EÚ a NATO áno. Vôbec by ma neprekvapilo, keby obe tieto štruktúry jednoducho prestali existovať v dôsledku realizácie myšlienok, ktoré sú zakotvené v tomto dokumente.
Fjodor Lukjanov: Hlavný dôraz sa kladie na západnú pologulu, dokonca sa zaviedol pojem „Monroeova doktrína v Trumpovom výklade“. Čo to v skutočnosti prinesie?
Chaz Freeman: Predpokladám, že táto stratégia, ak sa zrealizuje, bude mať veľký vplyv na svetovú situáciu na rôznych úrovniach. Ale v každej časti je množstvo protirečení. Nemá zmysel hľadať v nej súvislosť. A to je obzvlášť zrejmé v súvislosti so západnou pologuľou. Na jednej strane sa tvrdí, že všetky krajiny západnej pologule musia rešpektovať suverenitu USA, ale neočakáva sa rešpektovanie suverenity nikoho iného. Americké orgány chcú v podstate zabrániť vonkajšiemu vplyvu – čínskemu alebo možno ruskému – v tejto časti sveta. Je však nemožné blokovať príťažlivú silu iných veľmocí a zároveň ponižovať tých, ktorých sa snažia prilákať.
Na jednej strane USA navrhujú viesť imperialistickú politiku v západnej hemisfére, na druhej strane majú v úmysle vylúčiť iné imperialistické veľmoci. Nevidím v takomto prístupe žiadnu budúcnosť. Veľmi pochybujem, že sa to všetko dá realizovať, aj keby sa podarilo prekonať uvedené rozpory. Pochybujem, že takzvaný „“deep state“ aspoň do určitej miery zdieľa takýto prístup, a viem, že neokonzervatívci už začali tento dokument kritizovať. Liberáli tiež. Napríklad Brookingsov inštitút ostro kritizoval túto stratégiu, ale podarilo sa im vôbec nezaujímať sa o názor odborníkov na Latinskú Ameriku, ignorujúc tieto otázky a sústreďujúc sa výlučne na tému Európy, Ruska a Ukrajiny.
Fjodor Lukjanov: V posledných rokoch a v predchádzajúcich stratégiách bola v centre pozornosti Čína. Teraz to však už nie je tak výrazné.
Chaz Freeman: Pokiaľ ide o samotnú Čínu, je zaujímavé, že dokument odráža postoj prezidenta Trumpa, ktorý vyjadril počas stretnutia so Si Ťin-pchingom v Pusane. Pravdepodobne dospel k záveru, že USA nemôžu plnohodnotne konkurovať Číne a už vôbec nie vyhrať vojnu s ňou. Nie som si istý, či s tým všetci jeho spolupracovníci súhlasia. Ale to je jeho názor.
Fjodor Lukjanov: Sme podľa zverejneného dokumentu bližšie k svetu sfér vplyvu?
Chaz Freeman: Určite sme bližšie k takémuto svetu. Pozrite sa napríklad na ázijsko-tichomorský región. Mimochodom, neakceptujem pojem indo-tichomorský, ten bol umelo vymyslený, aby označil zónu zodpovednosti tichomorského velenia ozbrojených síl USA v Honolulu, nie je to objektívna geopolitická realita. Vplyv Číny v ázijsko-tichomorskom regióne je teraz oveľa silnejší, ako bol, je to skutočne niečo ako sféra vplyvu.
V prípade Európy nešlo o to, že Rusko chcelo rozšíriť svoju sféru vplyvu, ale o to, že je pevne odhodlané zabrániť rozšíreniu americkej sféry vplyvu na Ukrajinu. NATO a USA by tak totiž získali možnosť umiestniť zbrane priamo na hraniciach Ruska. Pobaltské krajiny sa ťažko dajú považovať za skutočnú hrozbu pre Rusko, ale Ukrajina je iná vec. Zakaždým, keď Ukrajina zasiahne hlboko do Ruska, potvrdzuje to názor Moskvy, že nepripustí žiadnu inú možnosť, ako že Ukrajina zostane neutrálna.
Fjodor Lukjanov: A sú samotné Spojené štáty pripravené vzdať sa svojej sféry vplyvu v Európe a širšie na kontinente?
Chaz Freeman: To, čo sa teraz stalo, je v podstate rozpad americkej sféry vplyvu, ktorá sa rozprestierala na Ukrajinu a zvyšok Európy okrem Ruska. Znamená to, že teraz je to ruská sféra vplyvu? Nemyslím si. Ale malo by to byť začiatkom dialógu, ktorý v Európe medzi Európanmi vrátane Ruska, nikdy poriadne neprebiehal, o tom, ako sa zbaviť predstáv o hrozbách, ktoré jedna časť Európy predstavuje pre druhú. Západ pre Rusko a Rusko pre Západ. Možno americký dokument odráža takéto myslenie. V tom prípade je nádej, že otvára možnosť dialógu s Ruskom, ktorý neexistoval od konca studenej vojny.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
