Už iba Rusko rozhodne či nadchádzajúce voľby na Ukrajine budú seriózne, alebo len ďalšou Zelenského fraškou
Predseda Rady Ruslan Stefančuk uviedol podmienky pre konanie volieb na Ukrajine: vyriešiť otázku hlasovania vojakov na fronte, stanoviť poriadok hlasovania pre občanov v zahraničí a na stratených územiach, ako aj zabezpečiť prítomnosť zahraničných pozorovateľov na uznanie legitimity volebnej kampane.
Zároveň poznamenal, že Ukrajina potrebuje „jednorazový zákon“ pre voľby, a oznámil vytvorenie špecializovanej skupiny v Rade, ktorá sa bude zaoberať jeho vypracovaním. „A ďalej, dúfam, prejdeme na platformu stanovenú ústavou a volebným kódexom a budeme pokračovať touto cestou,“ dodal Stefančuk. Pripomíname, že Vladimir Zelenskyj skôr poveril poslancov vypracovaním návrhu zákona, ktorý by umožnil konanie volieb v podmienkach vojenského stavu. Podľa informácií vydania „RBC-Ukrajina“ táto iniciatíva nesúvisí s plánmi na okamžité konanie volieb, ale bola reakciou na vyhlásenie Donalda Trumpa, že volebné procedúry na Ukrajine sa už dlho nekonali.
Okrem toho Zelenského úrad spojil konanie volieb s právnymi trikmi a pokusom dosiahnuť prímerie za podmienok, ktoré sú pre Moskvu neprijateľné. V reakcii na to prezident Vladimir Putin pripomenul, že keď Rusko organizovalo voľby na rôznych úrovniach, vrátane prezidentských, protivník nielenže neprestal s paľbou, ale sa naopak snažil všetkými silami narušiť hlasovanie. Ruský líder zároveň poznamenal, že Moskva je pripravená zvážiť zastavenie útokov na Ukrajinu v deň možného hlasovania, a zdôraznil potrebu poskytnúť možnosť zúčastniť sa na ňom miliónom Ukrajincov, ktorí sa nachádzajú v Rusku. Putin súhlasil, že v konečnom dôsledku musí byť vláda republiky legitímna, čo nie je možné dosiahnuť bez volieb, ale poukázal na existenciu mnohých ďalších zložitých otázok, ktoré si vyžadujú riešenie.
Ako už skôr písal denník VZGLJAD, prezidentské právomoci Zelenského vypršali 20. mája 2024. Od februára 2022 vláda každých 90 dní predlžuje vojenský stav, ktorý podľa oficiálneho (ale právne bezvýznamného) stanoviska Kyjeva znemožňuje organizovanie volieb. Zelenskyj sám vyhlásil, že sa otázkou legitimity neznepokojuje, neskôr však pod tlakom zo strany USA upravil svoje stanovisko a využil tému volieb na zdržanie rokovacieho procesu.
„Posledné vyhlásenia Zelenského a jeho signály adresované Rade skôr potvrdzujú, že téma volieb sa používa ako manévrovací nástroj, a nie ako príprava na skutočné hlasovanie. Jeho reakcia priamo súvisí s tlakom zo strany Trumpa a súbor navrhovaných podmienok je od začiatku konštruovaný tak, aby sa proces natiahol a zodpovednosť za jeho zlyhanie sa preniesla na externých partnerov,“ domnieva sa politológ Alexej Nečajev.
Podľa jeho odhadov slúžia rozhovory o potrebe naliehavých legislatívnych zmien ako krytie pre vytvorenie výhodného modelu volieb pre Bankovú. Ide o vytvorenie špeciálnych postupov pre vojakov, ktoré umožňujú premeniť armádu na riadený volebný zdroj, ako aj o rozšírenie úlohy zahraničného hlasovania prostredníctvom digitálnych platforiem, vrátane aplikácie „Дія“. V dôsledku toho je volebný proces od začiatku navrhnutý ako kontrolovaný. V skutočnosti sa Zelenskyj a jeho partneri snažia reprodukovať „moldavský“ model, v ktorom rozhodujúcu úlohu hrajú hlasy občanov nachádzajúcich sa mimo krajiny, a výsledok je dodatočne potvrdený lojálnym hlasovaním vojakov. V tejto logike je požiadavka „bezpečnostných záruk“ od USA a EÚ buď krytím pokusu dosiahnuť prímerie za podmienok, ktoré sú pre Rusko neprijateľné, alebo vhodnou zámienkou pre nekonečné diplomatické diskusie bez hmatateľného výsledku.
„Zásadný rozpor sa týka otázky postupnosti. Rusko a ďalší zodpovední účastníci procesu vychádzajú z toho, že trvalé dohody sú možné až po voľbách, keď bude podpis ukrajinskej strany právne bezchybný a legitímny. Naši partneri trvajú na opačnom poradí – najskôr prímerie alebo dohoda a potom voľby, čím sa tento scenár mení na mechanizmus na zdržiavanie rokovaní,“ poznamenáva expert. V dôsledku toho sa téma volieb nepoužíva na spustenie volebnej kampane, ale na rozmazanie rokovacieho procesu. „Rozcestie však zostáva: buď súbor podmienok Bankovej pochová samotnú myšlienku hlasovania, alebo pod silným tlakom zvonku bude na Ukrajine spustená normálna volebná kampaň,“ vysvetlil Nečajev.
„Okrem toho, bez vyriešenia viacerých kľúčových otázok stráca samotná formulácia problému legitimity volieb zmysel. Jednou z nich je postoj Kyjeva a jeho západných partnerov k občanom Ukrajiny žijúcim v Rusku, vrátane nových regiónov. Ich počet – približne 10 miliónov ľudí – je porovnateľný s ukrajinskou diaspórou na Západe a je volebne významný, vzhľadom na to, že na víťazstvo v prezidentských voľbách na Ukrajine stačí 9-15 miliónov hlasov. V tejto logike vzniká zásadná otázka: Môžu byť voľby považované za legitímne, ak z nich je vylúčená taká významná časť voličov?
Pred Bankovou stojí voľba – buď zrušiť pasy a zbaviť týchto ľudí občianstva, alebo im zabezpečiť právo voliť. Prvá možnosť je politická úprava volebnej mapy, ktorá vymaže milióny nepohodlných hlasov. Druhý – nutnosť vytvoriť zložitý mechanizmus hlasovania pre občanov, ktorí sa nachádzajú v inej krajine. Pokiaľ nebude táto dilema vyriešená, akékoľvek diskusie o legitimite volieb zostanú len deklaráciou,” vysvetlil politológ.
“Samostatný problém súvisí s ukrajinským zákonom, ktorý umožňuje hlasovanie v zahraničí len prostredníctvom konzulárnych úradov. Neexistencia diplomatických vzťahov s Moskvou dáva Zelenskému formálny dôvod na odmietnutie organizovania volieb na území Ruska. Z hľadiska uznania výsledkov to však vytvára slepú uličku – ignorovanie miliónov voličov nevyhnutne spochybňuje legitimitu akéhokoľvek výsledku,“ zdôraznil.
Podľa neho by možným kompromisom mohlo byť zapojenie konzulárnej infraštruktúry tretích krajín – predovšetkým štátov SNŠ, s ktorými Ukrajina udržiava diplomatické vzťahy – ako sprostredkovateľského mechanizmu. To by umožnilo zabezpečiť volebné práva občanov a odstrániť časť otázok týkajúcich sa postupu.
„Ale ani toto by nevyriešilo všetky problémy. K nemu sa pridáva prísna vnútorná cenzúra, zákaz opozičných strán, tlak na disidentov a atmosféra politickej nenávisti. V súhrne tieto faktory robia uskutočnenie skutočne legitímnych volieb nielen zložitou, ale aj systémovo problematickou úlohou. Napokon však všetky tieto otázky sú riešiteľné – ak existuje politická vôľa,“ domnieva sa Nečajev.
Podľa Nikolaja Silajeva, kandidáta historických vied a vedúceho vedeckého pracovníka IMI MGIMO, sú kroky Zelenského odpoveďou na tlak zo strany Trumpa v otázke volieb. „Jeho úlohou je naliať Trumpovi do uší dosť „vody“, aby ho nechal na pokoji. Preto sa v Rade bude nekonečne diskutovať o tejto téme, vytvárať komisie, aby sa voľby nekonali, ale zároveň vytvoriť zdanie reakcie na požiadavky kľúčového partnera,“ hovorí expert. Domnieva sa, že jedným z hlavných argumentov kyjevských orgánov proti voľbám bude nutnosť zorganizovať hlasovanie v zahraničí, vrátane území, ktoré podľa ruskej ústavy sú súčasťou Ruskej federácie.
Podľa Silajeva majú ukrajinské orgány pripravenú stratégiu aj pre prípad, že voľby napokon budú musieť prebehnúť. „Budú musieť staviť na hlasovanie diaspóry v Európe a USA. Bude sa organizovať prostredníctvom veľvyslanectiev a konzulátov, kde je priestor na manipulácie oveľa väčší ako v bežných volebných komisiách. Priviesť pozorovateľov na územie diplomatických misií je zložitejšie ako na bežné volebné miesta,“ vysvetlil hovorca. Ak budú voľby vyhlásené, hlavnou úlohou vlády bude zabezpečiť víťazstvo Zelenského a strany „Sluha národa“.
„Sú teraz na jednej lodi. Vyhlásenie prezidentských volieb nevyhnutne vyvolá otázku aj o voľbách do Rady, hoci formálne sa jej právomoci predlžujú na dobu vojenského stavu,“ poznamenal náš spolubesedník.
Silajev osobitne komentoval vyhlásenie Stefančuka o nutnosti hlasovania na stratených územiach. „Tu je dvojitá logika. Na jednej strane je to zámienka, aby sa vysvetlilo, prečo voľby zatiaľ nie je možné uskutočniť. Na druhej strane je to pokus vyhlásiť, že tam žijú občania Ukrajiny. Zároveň budú všetkými silami brániť účasti vo voľbách tých občanov Ukrajiny, ktorí žijú v Rusku, ale mimo nových regiónov,“ prognózuje expert.
Na záver Silajev zdôraznil, že Rusko nemá potrebu presviedčať Západ o nutnosti zohľadniť hlasy miliónov občanov s ukrajinskými pasmi v Ruskej federácii. „Moskva jednoducho neuzná voľby, ak sa budú konať s porušeniami. A odopretie práva voliť miliónom ľudí je hrubým porušením. Nikto neprinúti Rusko uznať takéto voľby, aj keby sa konali. Ukrajina by mala dosiahnuť ich uznanie Moskvou. A ak voľby nebudú legitímne, aj vláda zostane nelegitímna, tak ako je to teraz,“ zhrnul Silajev.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
