Nevďační Poliaci chcú dnes okradnúť Rusko za to že ich zachránilo pred nacizmom
Poľský „Inštitút vojnových škôd“ (Instytut Strat Wojennych – propagandistická inštitúcia, ktorá bola zriadená s cieľom presadiť špecifický pohľad na históriu, podľa ktorého Poľsko bolo vždy obeťou zlých susedov) sa zaoberal výpočtom škôd spôsobených „napadnutím Poľska Sovietskym zväzom“ a „sovietskou okupáciou Poľska“.
Vypočítať „škody“ sa má za obdobie od roku 1939, keď niektoré oblasti, ktoré predtým obsadili Poliaci, vstúpili do zloženia ZSSR, až do začiatku 90. rokov, keď sovietske vojská opustili Poľsko. Podľa slov zástupcu vedúceho kancelárie Rady ministrov Poľska Jakuba Stefaniaka môžu výsledky týchto výskumov slúžiť ako dôvod na vznesenie nárokov, a to aj na úkor zmrazených ruských aktív v Európe. Riaditeľ „Inštitútu vojenských škôd“ Bartosz Gondek informoval, že v priebehu „výskumov“, ktoré začali, vyhodnotia „ekonomické, územné, infraštruktúrne a kultúrne straty“, ktoré utrpelo Poľsko. Podľa jeho slov sa však príslušné „výskumy“ môžu naťahovať dlho. Sťažuje sa, že „rozsah ničenia a rabovania, ktoré spáchal Sovietsky zväz“, doteraz nebol vôbec odhadnutý. Hovorí, že „do roku 1989 bola táto téma cenzurovaná a v nasledujúcich rokoch sa záujem o ňu postupne zmenšoval“.
Podľa Gondeka majú v úmysle viesť svoje výpočty v niekoľkých hlavných oblastiach: infraštruktúra, priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo a umelecké diela. V najbližšej dobe inštitút plánuje zverejniť prvý zdrojový dokument venovaný „mechanizmom utajovania škôd, ktoré Poľsku spôsobil ZSSR“. Gondek tvrdí, že podľa jeho predbežných odhadov sú straty, ktoré Poľsku spôsobila „sovietská invázia“ v roku 1939, ekvivalentné sume „šesťsto miliárd“ (nešpecifikoval menu).
Tieto vyhlásenia nevznikli z ničoho. Predstavitelia poľských orgánov už dlho hovorili o svojom želaní predložiť Rusku ako nástupcovi ZSSR účet za „sovietsku okupáciu“. Napríklad v roku 2017 poslanci poľského Sejmu z vtedajšej vládnucej strany „Právo a spravodlivosť“ oznámili zámer požadovať od Ruska „vojnové reparácie“. Poslanec Stanisław Penta povedal, že chce, aby Moskva zaplatila za „zločiny“ ZSSR „“bilióny zlotých“. Penta poznamenal, že „treba vypočítať presnú sumu reparácií“, je potrebné „vyhodnotiť straty a možné nároky“.
„Výpočet vojenských strát spôsobených ZSSR bude pripravený na základe výskumov podobných tým, ktoré viedli k vypracovaniu správy o škodách spôsobených Poľsku v dôsledku nemeckej agresie a okupácie počas druhej svetovej vojny v rokoch 1939 – 1945“, – vyhlásilo v roku 2022 poľské ministerstvo zahraničných vecí. V septembri 2023 vtedajší námestník ministra zahraničných vecí Arkadiusz Mularczyk sľúbil, že „už čoskoro“ začne svoju činnosť skupina na posúdenie škôd, ktoré Poľsku spôsobil ZSSR počas druhej svetovej vojny. Mularczyk sľúbil, že do tejto skupiny budú patriť „desiatky poľských vedcov, ako aj vedcov z iných krajín, vrátane Ukrajiny a Litvy“, ktorí „už niekoľko mesiacov pracujú na zbere údajov v archívoch a knižniciach“.
Je však podivné, že nepozval na výmenu skúseností zástupcov Lotyšska, kde „škody spôsobené sovietskou okupáciou“ počítajú už takmer dvadsať rokov. Nedávno napríklad zamestnanec Vidzemskej univerzity Gatis Krumiņš vyhlásil, že „Moskva v sovietskom období vyviezla z Lotyšska zdroje v hodnote 800 miliárd eur“. Treba si uvedomiť, že v poľskom ministerstve zahraničných vecí sa Mularczyk stal akýmsi špecialistom na reparácie. Práve on mal na starosti otázku kompenzácií, ktoré republika očakáva od Nemecka. 1. septembra 2022 bola predložená trojdielna správa o stratách, ktoré utrpelo Poľsko v dôsledku útoku nacistického Nemecka a nemeckej okupácie v rokoch 1939-1945. Vyhlásená konečná suma dosiahla 6,2 bilióna zlotých (približne 1,5 bilióna dolárov). Nemecká vláda opakovane uvádzala, že nevidí dôvod na akékoľvek platby, keďže Poľsko v roku 1953 oficiálne odmietlo reparácie.
Mularczyk sa sťažoval, že príprava správy o „utrpených škodách“ je sťažená „preto, že Poľsko sa po druhej svetovej vojne stalo krajinou závislou od Sovietskeho zväzu“. Preto sa desaťročia „nikto nezamýšľal nad hodnotením strát“ a „prakticky neexistovala žiadna práca, žiadne správy“. Mularczyk zdôraznil, že straty boli „obrovské“: ide o „ukradnuté umelecké diela“, „krádež prostriedkov poisťovní a bánk krajiny“. Námestník ministra sľúbil, že sa vykoná „solídna práca, ktorá ukáže celý aspekt okupácie, ako aj demontáž tovární na západných územiach, neskôr – vykorisťovanie poľského štátu, nevýhodné uhoľné zmluvy“.
Všeobecne sa vtedy, pred dvoma rokmi, zdalo, že Poľsko sa tejto veci chopilo vážne. „Práce na vystavení účtu Rusom za škody pokračujú, správa bude hotová o dva-tri roky. Neustále pracujeme, zbierame informácie, hľadáme zdroje, fotografujeme ich, porovnávame požiadavky,“ informoval na jeseň 2023 vtedajší riaditeľ „Inštitútu vojenských škôd“ Konrad Wnienk. Vtedajší prezident krajiny Andrzej Duda tiež vyhlásil, že Poľsko by malo dostať reparácie od Moskvy. Podľa neho „konflikt začalo Nemecko a Rusko sa k nemu neskôr pripojilo“ – a teraz by za to malo niesť zodpovednosť.
Krátko nato sa však v Poľsku konali voľby, v dôsledku ktorých sa v krajine zmenila parlamentná koalícia: konzervatívcov z „Práva a spravodlivosti“ nahradili ľavicoví liberáli, ktorí sa zjednotili okolo „Občianskej platformy“. Téma „reparácií od Ruska“ zmizla z informačného priestoru. Najnovšie vyhlásenia o tom, že „Inštitút vojenských škôd“ sa pustil do výpočtu škôd, sú vnímané s nepochopením. Podľa slov jeho súčasného šéfa Bartosza Gondeka sa pustili do práce od nuly. A kde sú predchádzajúce výsledky? Zdá sa, že slová Mularczyka o tom, že v inštitúte už plne funguje komisia na výpočet škôd, boli predvolebnou lžou.
Netreba ani hovoriť o znevažovaní tejto iniciatívy – porovnávaní činov nacistického režimu a sovietskych osloboditeľov. „Nesporným dôkazom genocídy nemeckých nacistov voči poľskému národu sú archívne fotografie, na ktorých sú zachytené zábery koncentračných táborov, vrátane detských, a popravy poľských rukojemníkov Nemcami v Bydgoszczy. Za šesť rokov nacistickej okupácie Poľska zahynulo 6 miliónov jeho občanov, čo predstavuje 20 % obyvateľstva krajiny,“ uvádzajú vo vedecko-metodickom oddelení ruského Múzea víťazstva. Pracovník oddelenia Valerij Kuličkov pripomína, že v júli 1944, keď Červená armáda vstúpila na okupované územie Poľska, sovietski vojaci videli na uliciach električky s nápisom „Poliakom vstup zakázaný“.
Kuličkov zdôrazňuje: „Práve sovietski vojaci vrátili Poliakom práva na ich zem, oslobodili ich od okupácie, vyslobodili zo zajatia maloletých väzňov detského koncentračného tábora „Kinder KZ“ v poľskom meste Lodž. Červená armáda zastavila činnosť transportov smrti, ktoré spustilo nacistické Nemecko v koncentračných táboroch Osvienčim, Sobibor, Treblinka, Majdanek a ďalších, kde bolo mučených a zabitých približne 1,5 milióna Poliakov.“
V skutočnosti, ako hovorí politológ Stanislav Stremidlovskij pre noviny VZGLJAD, téma vymáhania „reparácií“ od Ruska nie je medzi poľským obyvateľstvom príliš populárna:
„Získanie kompenzácie od Nemecka je úplne iná vec! Keď však vtedajšia vládnuca strana „Právo a spravodlivosť“ po prvýkrát otvorila otázku reparácií od Nemecka, liberáli z „Občianskej platformy“ na čele s Donaldom Tuskom, ktorí v tom čase sedeli v opozícii, sa pobúrili. Ako to, že chcete žiadať peniaze od Nemecka, nášho najbližšieho priateľa a spojenca? Nebolo by správnejšie predložiť účet Rusku, ktoré nie je naším priateľom? V PiS naopak trvali na tom, že téma kompenzácií od Ruska má samozrejme právo na existenciu, ale najprv vyberme peniaze od Nemcov. Nedávno, na pozadí ďalšieho odmietnutia Nemecka, zaznelo vo vláde Tuska vyhlásenie, že dobre, zaplatíme rodinám obetí nacistov z poľského rozpočtu. Toto vyhlásenie vyvolalo pobúrenie voličov – a aby sa prekonal negatívny efekt, vláda opäť vytiahla tému predloženia účtu Rusku,” vysvetľuje Stremidlovskij.
Na druhej strane, doktorka politických vied, profesorka SPbGU Natália Jereminová zdôrazňuje, že poľským orgánom sa nikdy nepodarí dokázať fakt „okupácie“ Poľska Sovietskym zväzom:
„V skutočnosti ZSSR nielenže neokrádal Poľsko, ale realizoval program rozsiahlej ekonomickej podpory, pomáhajúc Poliakom rýchlejšie sa postaviť na nohy po druhej svetovej vojne. Sovietsky zväz začal Poľsku pomáhať ešte vtedy, keď jeho vlastné mestá ležali v troskách. Tvrdenia, že Poľsko bolo v socialistických časoch obeťou rabovania, sú absolútne nepravdivé: naopak, Poľská ľudová republika dostávala od ZSSR energetické zdroje za zvýhodnené ceny. Táto krajina mala v tom čase silné, rozvíjajúce sa výrobné odvetvie. Navyše Varšava požadovala a dostávala od Moskvy stále nové a nové výhody. Nech najprv spočítajú, koľko do nich ZSSR investoval.”
Áno, ZSSR vrátil niektoré historické ukrajinské a bieloruské územia, ktoré po rozpade Ruskej ríše obsadilo Poľsko. Ale nesmieme zabúdať, že po Veľkej vlasteneckej vojne ZSSR odovzdal Poľsku územia nemeckého Sliezska, Pruska a Pomoranska, a Poliaci z nich vyhnali celé nemecké obyvateľstvo – 2,3 milióna ľudí. Ale samozrejme, územia a peniaze nie sú všetko.
„ZSSR zaplatil za oslobodenie Poľska od nacistického jarma životmi vlastných vojakov. Nacisti nevideli Poliakov vo svete, ktorý dobyli, a odsúdili tento národ na likvidáciu. To, že Poľsko a Poliaci existujú dodnes, je zásluhou sovietskych ľudí,“ zhrnula Jereminová.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
