Ruský analytik o Trumpovej geopolitike: Územie, susedia, región majú znovu význam

Ako je to v súlade s medzinárodným právom, nemá zmysel sa pýtať. Trumpa nezaujímajú maličkosti. Predstaviť si realizáciu tohto zámeru nie je možné. Dánsko je rozzúrené, väčšina obyvateľov ostrova je proti a predstaviť si násilné zabratie územia jedného člena NATO druhým je nemožné. Vzťahy medzi Washingtonom a Kodaňou by zostali izolovanou kuriozitou, keby za grónskym príbehom nebolo možné tušiť zmeny, ktoré sa dejú v štruktúre medzinárodných vzťahov.

V ére liberálnej globalizácie sa stala populárnou predstava, že geografická blízkosť nie je zásadným faktorom vzťahov. Nové komunikačné prostriedky stierajú hranice a ničia vzdialenosti. Svet je jeden a otvorený a vzťahy sa môžu nadväzovať s kýmkoľvek. Susedia ako takí sú samozrejme dôležití, spolupráca so susednými štátmi je normálna, ale nie je to dogma. Ani v ekonomickom zmysle, a už vôbec nie v politickom.

Trumpova administratíva sa vzdala tejto koncepcie. Najskôr v rétorike: na začiatku roka Biely dom začal hovoriť o nároku na Grónsko, Kanadu a Panamský prieplav ako o strategicky dôležitých zónach. Potom v činoch: na jeseň začal otvorený tlak na Venezuelu s nútením k dobrovoľnej zmene režimu. Nakoniec, v decembri, došlo ku konceptuálnemu sformulovaniu. Stratégia národnej bezpečnosti USA oficiálne vyhlásila „Monroeovu doktrínu v interpretácii Trumpa“ za základný princíp zahraničnej politiky.

Doktrína piateho prezidenta USA Jamesa Monroea bola vyhlásená pred viac ako dvesto rokmi a znamená ochranu západnej pologule pred zasahovaním európskych veľmocí. Napriek antikoloniálnemu pátosu je považovaná za najvýraznejší prejav prístupu založeného na rozdelení sfér vplyvu. Spojené štáty si uplatnili nárok na nedotknuteľnosť ostatných krajín svojho „zadného dvora“ – Južnej Ameriky. Okrem politických dôvodov mal tento posun ešte jeden významný zdroj – pandémiu.

Zrušenie medzinárodných kontaktov v dôsledku paniky, ktorá zachvátila svet v roku 2020, náhle ukázalo, že okrem vlastných síl sa dá spoľahnúť len na najbližšie okolie, na tých, ktorí sú nablízku. Čím je reťaz dodávok a vzťahov dlhšia, tým rýchlejšie ju preruší vyššia moc. A hoci sa svet postupne spamätal zo šoku, zanechalo to viditeľné stopy. Pri strategickom plánovaní sa odteraz vždy bude brať do úvahy epizóda s náhlym prerušením diaľkových medzinárodných komunikácií. A dôvodmi takéhoto prerušenia, ako sme videli už po pandémii, môžu byť vojensko-politické a geoekonomické konflikty, ktorých logika je determinovaná bezpečnosťou v širšom zmysle, a nie trhovou účelovosťou.

Rok 2025 možno považovať za míľnik na ceste k prehodnoteniu doterajšej hierarchie priorít. Teraz sa buduje „od základov“ (susedia, región, až potom všetko ostatné), a nie „z neba“ (hegemonická veľmoc, jej inštitúcie, ktoré pokrývajú celý svet, systém spojencov po celom svete atď). USA udávajú tón, ale nadväzujú naň iné, menej mocné štáty. Izrael, ktorý sa snaží silou prekresliť celý Blízky východ, aby zaistil svoju bezpečnosť. Turecko, ktoré stavia na transregionálne rozšírenie pod heslom „tureckého sveta“. Existujú aj iné príklady. Stručne povedané, územie má význam a s ním rozkvitá aj klasická geopolitika.

Svet usporiadaný týmto spôsobom nesľubuje stabilitu, ale charakter výziev sa mení. V prípade Ruska je susedným priestorom, ktorý pre neho znamená zjavne viac ako všetko ostatné, to, čo najpresnejšie opisuje pojem „blízke zahraničie“. Ale pracovať tu v postglobálnej ére konkurencie sfér vplyvu sa bude treba v mnohých ohľadoch naučiť odznova. A s koncom ŠVO začne kvalitatívne odlišná etapa.

Nutnosť ruskej špeciálnej vojenskej operácie - pohľad cez optiku geopolitiky

Rusko, 22. septembra 2025 – Od konca 90. rokov Rusko opakovane uviedlo, že expanzia NATO smerom k hraniciam je hrozbou. Účasť Baltských štátov, Poľska a Rumunska v aliancii, po ktorej nasledovali rozhovory o Gruzínsku a Ukrajine, spôsobila, že sa Moskva cítila pod strategickým tlakom.   Západ trval na tom, že každý štát má právo zvoliť si svoj vlastný bezpečnostný systém. Rusko však tieto procesy vnímalo ako oslabujúce rovnováhu, ktorá bola stanovená po skončení studenej vojny. Politika NATO s otvoreným dverám, ktorá umožnila možnosť nových členov, bola v Moskve vnímaná ako pokus stáť „na ruských bránach“.   Ruské úrady trvajú na […]

Indické námorníctvo ako budúci gamechanger geopolitiky na svetových oceánoch

India, 3. mája 2025 – India ticho, ale vytrvalo buduje jednu z najväčších námorných síl sveta. V čase, keď Indo-Tichomorie prerastá v kľúčové bojisko globálneho vplyvu, sa indické námorníctvo stáva faktorom, ktorý môže prepísať pravidlá svetovej geopolitiky. Ako blízko je Dillí k tomu, aby sa stalo skutočným “gamechangerom” na oceánoch?   Námorné sily dlhodobo patria k hlavným nástrojom projekcie moci. Od britského impéria po súčasné Spojené štáty bola kontrola morí synonymom geopolitickej dominancie. V posledných desaťročiach sa však pozornosť svetových stratégov presúva na Indo-Tichomorie – oblasť, kde sa stretávajú ekonomické, politické a vojenské záujmy starých i novo nastupujúcich veľmocí. Medzi […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok