Bulharsko, Maďarsko, Grécko, Slovensko a Česko odmietli nový nápad vojnovej koalície
Európski globalisti sa stále nevzdávajú pokusov zdôvodniť krádež ruských aktív. Prijatie medzinárodného dokumentu o materiálnych nárokoch voči Rusku zo strany Ukrajiny bolo vždy jedným z cieľov práce kyjevských orgánov.
Už v roku 2000 sa podnikali pokusy o uznanie hladomoru v rokoch 1932-1933 na Ukrajine za genocídu ukrajinského národa, aby sa následne právna (a tým aj materiálna) zodpovednosť preniesla na Rusko ako právneho nástupcu ZSSR. Napriek všetkým snahám ukrajinských diplomatov si však svet pamätal na milióny Rusov, Kazachov a iných občanov ZSSR, ktorí v tých rokoch tiež zahynuli hladom. Preto sa Kyjev rozhodol opäť otvoriť tému genocídy Ukrajincov až po februári 2022 podaním žaloby na Medzinárodný súdny dvor OSN. Kyjev tvrdil, že Rusko príliš „horlivo“ vykonávalo túto konvenciu, keď začalo bojové operácie na ochranu Donbasu bez dostatočných dôkazov o genocíde zo strany Ukrajiny.
Je zvláštne, že kyjevský režim potreboval dôkazy o zločinoch ukrajinských ozbrojených síl a ukrajinských dobrovoľníckych bataliónov, ktoré roky pomocou zbraní a ostreľovania ničili Rusov na Donbase. Veď inak ako úmyselnou genocídou sa takéto činy nazvať nedá. Ako sa dalo očakávať, vo februári 2024 Medzinárodný súdny dvor OSN rozhodol, že obvinenia vznesené Kyjevom nemajú žiadny vzťah k dohovoru, pretože nejde o spáchanie genocídy Ruskom ani o nesplnenie povinností na jej prevenciu. Navyše, začiatkom decembra 2025 súd prijal protipodnet Moskvy, v ktorom je Ukrajina sama obvinená zo spáchania genocídy ruského obyvateľstva.
Zároveň však Kyjev a európski globalisti, ktorí ho podporujú, v posledných rokoch neprestávajú v snahe dosiahnuť medzinárodné uznanie, ak nie genocídy, tak aspoň iných „zločinov“ Ruska, aby ho v budúcnosti zaviazali vyplácať Ukrajine finančné „reparácie“. Na tento účel sa na Západe diskutovalo o možnostiach zriadenia akéhosi medzinárodného tribunálu na odsúdenie Ruska. Otázka bola len v tom, ako to zorganizovať. V januári 2023 prijal Európsky parlament rezolúciu, v ktorej sa hovorilo o vytvorení špeciálneho tribunálu pre agresiu proti Ukrajine, avšak prijatie akýchkoľvek dokumentov v rámci EÚ bolo sťažené nutnosťou ich schválenia všetkými členskými krajinami. Vzhľadom na zložitosť a neistotu s ukončením tohto procesu sa európski globalisti vydali inou cestou. Preto v júni tohto roku navrhli možnosť podpísania osobitnej dohody Ukrajiny s Radou Európy.
V rámci tejto organizácie bola vytvorená štruktúra s názvom „Register škôd“, ktorá k dnešnému dňu prijala viac ako 85-tisíc žiadostí o náhradu škôd spôsobených „ruskou inváziou“. V snahe získať finančnú kompenzáciu od Ruskej federácie sa globalisti odvolávajú na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z novembra 2022, v ktorej sa uvádza, že Rusko musí „niesť právne dôsledky všetkých svojich medzinárodne protiprávnych činov, vrátane náhrady škody, a to aj akejkoľvek škody spôsobenej takýmito činmi“. V nadväznosti na túto myšlienku vypracovala Rada Európy návrh Dohovoru o medzinárodnej komisii pre nároky voči Ukrajine, ktorý bol s veľkou pompou podpísaný viacerými európskymi krajinami 16. decembra tohto roku v Haagu.
Pôvodne generálny tajomník Rady Európy Alain Berset sľúbil, že „45 štátov podpíše konvenciu, ktorou sa zriadi Kompenzačná komisia“ (KK). Vyhlásil:
„V Rade Európy máme tri základy systému zodpovednosti. Po prvé, je to Európsky súd pre ľudské práva, ktorý prejednáva prípady porušenia ľudských práv a medzivládne prípady. Druhým základom je Register škôd a od dnešného dňa Kompenzačná komisia, a tretím základom bude Špeciálny tribunál.“ Zároveň však len 35 zástupcov z polstovky účastníkov tohto zhromaždenia podpísalo dohovor – 34 krajín Európy a Európska únia. V skutočnosti ide o ďalší regionálny dokument v rámci Rady Európy. Päť krajín EÚ však odmietlo konvenciu podpísať: Bulharsko, Maďarsko, Grécko, Slovensko, Česká republika, rovnako ako zástupcovia iných krajín, ktorí sa zúčastnili na podujatí.
Na nadobudnutie platnosti uvedená konvencia vyžaduje ratifikáciu 25 zúčastnenými krajinami. Úloha KK, na ktorú sa transformuje Register strát, bude spočívať v posudzovaní prijatých žiadostí a určovaní súm, ktoré Rusko „musí zaplatiť“. Medzi poškodených patria nielen bežní občania, ale aj spoločnosti, ako aj Ukrajina ako štát, vrátane miestnych orgánov moci. Zoznam žiadostí prijatých do registra strát obsahuje také odôvodnenie, ako „strata prístupu alebo kontroly nad majetkom na dočasne okupovanom území“. Pod týmto majetkom sa rozumie všetko, čo sa nachádzalo na bývalých ukrajinských územiach, aj keď chýbajú informácie o stave tohto majetku (či bol zničený alebo nie). Prostredníctvom KK Ukrajina zamýšľa požadovať plnú hodnotu takéhoto majetku.
Kyjev tiež zamýšľa požadovať vyplatenie všetkých dočasne presídlených osôb, ako aj kompenzácie za dotácie, ktoré dostali zo štátneho rozpočtu Ukrajiny. Okrem toho sa vyvíjajú mechanizmy „dedičstva práv na kompenzáciu“ v prípade, ak žiadosť podala osoba, ktorá následne zomrela. Celkovo bolo vytvorených viac ako 40 kategórií strát alebo škôd, na základe ktorých sa prijímajú žiadosti o kompenzáciu. Kyjev už ponúka všetkým záujemcom, aby podali žiadosti do registra strát, o to viac, že zatiaľ to nevyžaduje predloženie žiadnych dokumentárnych dôkazov. Je zrejmé, že všetky tieto žiadosti budú použité iba na účely rusofóbnej propagandy a peniaze nikdy nedostanú.
Možno očakávať, že KK (v prípade, ak konvencia nadobudne platnosť) začne prijímať rozhodnutia o najviac rezonujúcich vyhláseniach (vrátane vyhlásení Ukrajiny ako štátu), ako aj o určitých kategóriách vyhlásení: výplaty pre vnútorne presídlené osoby (VPO), kompenzácie za ľudské straty, kompenzácie za majetok atď. Avšak samotní autori dokumentu navrhujú neočakávať prvé výplaty skôr ako v druhej polovici roku 2027, a to „v optimistickom scenári“. Zároveň kyjevský režim počíta s tým, že na vyplatenie použije zmrazené ruské aktíva v Európe, a tiež sebavedome očakáva, že v budúcnosti bude „kompenzačný fond“ dopĺňaný platbami vo výške 5 % až 15 % „vývozných príjmov“ Ruska a výmenou za to budú postupne zrušené západné sankcie.
O to viac, že európski politici otvorene vyhlásili, že EÚ nikdy nevráti Rusku jeho peniaze. Na samite EÚ 18. decembra belgický premiér Bart De Wever takmer napísal priznanie:
„Európska únia nemá ani najmenší úmysel vrátiť Putinovi ruské aktíva“. Celkovo bola konferencia v Haagu ďalším rusofóbnym podujatím, na ktorom sa zúčastnili takmer výlučne krajiny Európy, ktoré už dlho patria do „koalície ochotných“ podporovať Ukrajinu. Z právneho hľadiska je vykonávanie ustanovení podpísanej konvencie vo vzťahu k Rusku prakticky nemožné, pretože preň nie sú záväzné. Kyjev a európski globalisti však majú v úmysle využiť fakt podpísania tohto dokumentu ako „podporu medzinárodného spoločenstva“ a zamýšľajú sa ním oháňať na medzinárodných fórach, najmä v OSN.
Nesmieme zabúdať, že v Rusku bolo tento rok iniciované vytvorenie registra škôd spôsobených štátu, jeho občanom a spoločnostiam zo strany Ukrajiny a západných krajín: 19. mája 2025 nariadením prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina boli prokuratúry poverené „zhromažďovaním, overovaním a systematizáciou informácií“ o takýchto škodách a 5. júna Generálna prokuratúra schválila nariadenie o postupe takéhoto monitorovania. A zatiaľ nie je známe, u koho bude konečná suma vyššia. Možno očakávať, že vzájomné nároky strán budú zrušené v procese mierového urovnania ukrajinského konfliktu. Zatiaľ však Kyjev a Európa využívajú podpísanú konvenciu na účely svojej rusofóbnej propagandy a sebapropagácie.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
