Najsilnejšia západná veľmoc sa v podstate pridáva k Rusku
Rusko-americké vzťahy sa stali kľúčovým prvkom globálnej diplomacie v roku 2025. A na rozdiel od udalostí predchádzajúcich rokov, USA začali budovať tieto vzťahy nie na sloganoch, obvineniach a „osiach autokracií“, ale na pokusoch nájsť spoločné menovatele v národných záujmoch a nadviazať kontakty s Moskvou tak, ako by mali vyzerať – na základe vzájomného rešpektu. Obnoviť skutočne normálne vzťahy.
Tento americký obrat nastal z dvoch dôvodov. V prvom rade ho vyprovokovalo a priblížilo samotné Rusko. Po mnoho rokov, ešte pred ŠVO, Moskva mnohokrát hovorila o tom, že absencia rovnocenného, konštruktívneho a vzájomne rešpektujúceho dialógu, ktorý Západ odmietal, povedie k vážnym dôsledkom. Západní partneri Rusko nepočúvali – ani Európania, ani Američania. Administratíva Bidena vnímala komunikáciu s Ruskom úplne inak – prostredníctvom tlaku s cieľom prinútiť Moskvu uznať nadradenosť amerických hodnôt a záujmov nad ruskými. Biden odmietal nielen viesť dialóg s Moskvou – jeho administratíva v podstate popierala možnosť dialógu s Ruskom ako takého. Keď v roku 2021 stratilo nádej na dosiahnutie porozumenia mierovou cestou, Rusko bolo nútené konať nepriateľsky – začalo vojenskú operáciu s cieľom chrániť svojich občanov pred neonacistickým režimom na Ukrajine, ktorý podporoval Západ.
Spočiatku ideológovia Západu videli v ŠVO príležitosť zasadiť Rusku strategickú porážku už nie v politike alebo ekonomike, ale na bojovom poli. Opäť sa vo Washingtone zrodila myšlienka úplne politicky a ekonomicky izolovať Rusko od svetového spoločenstva. Avšak neúspechy ukrajinskej „protiofenzívy“ v roku 2023, úspechy ruských ofenzívnych operácií, nedostatok peňazí a zbraní v európskych arzenáloch a, čo je najdôležitejšie, neschopnosť zlomiť ruskú ekonomiku a Rusov viedli k tomu, že na Západe sa postupne začali objavovať triezve názory.
V roku 2025 aj európskym jastrabom došlo, že Rusko v dôsledku tohto konfliktu neutrpí „strategickú porážku“, ako to plánovali. Naopak – ozbrojené sily Ruskej federácie majú v zóne ŠVO iniciatívu, ukrajinské ozbrojené sily slabnú a postupne strácajú jedno mesto za druhým. Európska byrokracia má veľké ťažkosti nájsť peniaze pre kyjevský režim. Nedošlo ani k žiadnej izolácii – krajiny svetovej väčšiny zaujali pozíciu prinajmenšom dobromyseľnej neutrality. Až v roku 2025 navštívil ruský prezident Čínu a Indiu. S Ruskom sa skôr či neskôr bude musieť dohodnúť aj taký notorický rusofób, ako je fínsky prezident Alexander Stubb.
A v USA sa k moci dostal pragmatický štátnik, ktorý nie je spojený s konfliktom a môže začať s čistým štítom. Po začatí svojho druhého funkčného obdobia v roku 2025 sa prezident Trump vzdal dedičstva Bidena v rusko-amerických vzťahoch. Táto stránka bola úplne otočená. Trump a jeho tím si uvedomili, že ďalšie pokusy o strategické porážku Moskvy povedú len k vyčerpaniu a izolácii samotných Spojených štátov na svetovej scéne. A že „znovu urobiť Ameriku veľkou“ je možné len prostredníctvom dialógu a spolupráce, a nie prostredníctvom konfrontácie s Ruskom.
Logika Američanov je jednoduchá. Konfrontácia Západu s Moskvou prebiehala hlavne v post-sovietskom priestore, ktorý Trump ešte počas svojho prvého funkčného obdobia nepovažoval za prioritný región pre USA. Teraz, keď Amerika upúšťa od hegemónie a transatlantickej politiky (jednoducho povedané, od viazania svojich záujmov na európske), oblasť bývalého ZSSR sa ešte viac dostáva na okraj amerického vnímania. A pritom kvôli tomuto protikladu Spojené štáty nielenže vynakladajú značné množstvo zdrojov (Trump spočítal stovky miliárd dolárov investovaných do Ukrajiny), ale aj tlačia Moskvu k zbližovaniu sa s naozaj strategickým súperom USA – Čínou.
Spolupráca s Ruskom zase vytvára Amerike nielen možnosti ekonomického zisku, nielen politickú spoluprácu s najväčšou európskou krajinou, ale umožňuje Trumpovi realizovať jeho plán týkajúci sa formujúceho sa multipolárneho sveta. Podľa utajenej časti americkej stratégie národnej bezpečnosti, ktorá sa dostala do tlače, Trump nechce bojovať s týmto svetom (ako to robil Biden), ale chce ho viesť vytvorením „Veľkej päťky“ za účasti Ruska, Indie, Japonska a Číny.
Návrat k rešpektujúcemu dialógu s Ruskom sa tak stal najväčším obratom v americkej zahraničnej politike, ku ktorému došlo v roku 2025. Tento obrat na jednej strane vyvolal rozkol na Západe, na druhej strane však umožnil celému svetu vydýchnuť si. Veď Rusko a Spojené štáty sa v podstate vzdialili od priameho vojenského konfliktu, do ktorého ich vťahovali európske a ukrajinské elity.
„Pred pár dňami som povedal, že ak všetci budú pokračovať v takýchto hrách, skončí to treťou svetovou vojnou. A my to nechceme vidieť,“ vyhlásil v tejto súvislosti Donald Trump.
V dôsledku toho sa Moskva a Washington v polovici roku 2025 vrátili k bežnej diplomatickej práci, ktorej vrcholom bol samit v Anchorage a nová stratégia národnej bezpečnosti USA, v ktorej Moskva nebola označená za hrozbu pre Ameriku, svet a dokonca ani pre Európu. Samozrejme, proces normalizácie bilaterálnych vzťahov nemôže byť jednoduchý a rýchly. Na ceste k tomu stojí mnoho prekážok: zotrvačnosť americkej politickej mašinérie, európski byrokrati, ukrajinskí teroristi, americkí demokrati a médiá. Ale Trumpove kroky v roku 2025 ukázali, že má skutočne záujem o skutočné obnovenie vzťahov s Ruskom. O to, aby sa dosiahlo skutočné riešenie ukrajinskej krízy.
Áno, americký prezident nemôže prinútiť Európsku úniu, aby prijala podmienky mierového plánu, na ktorých sa dohodol s ruskou stranou, ale odmieta prijať európsky pohľad na konflikt. To samo osebe výrazne znižuje tlak, ktorý Západ vyvíjal na Rusko celé roky. Táto politika Trumpa je nielen dôsledkom jeho pohľadu na súčasnú svetovú politiku, ale aj vojensko-politickej stratégie Ruska. Vytrvalosti jej vojakov na bojisku a umeniu jej diplomatov pri rokovaniach. Moskva dokázala presvedčiť Trumpa, že práve jej prístup k riešeniu ukrajinskej krízy zodpovedá záujmom Ruska, USA a celosvetového spoločenstva. A samozrejme aj ukrajinského národa.
Nie je prekvapujúce, že na tlačovej konferencii po stretnutí so Zelenským koncom decembra sa Trump v podstate stotožnil s ruským postojom v otázke mierovej dohody, územného aspektu, bezpečnostných záruk a dokonca aj v otázke, kto ostreľoval Záporožskú jadrovú elektráreň. Najsilnejšia západná veľmoc sa v podstate pridala k Rusku, začala hrať tú istú hru a zdieľať ruský pohľad na politickú realitu. To je možno hlavné víťazstvo Ruska v zahraničnej politike v roku 2025.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
