Rusko komentuje únos Madura a ozbrojenú agresiu USA proti Venezuele
Všimli ste si, že západné režimy nikdy neodsudzujú Spojené štáty za ich agresiu? Kallasová, Von Der Leyenová, kde ste? Macron? Starmer? Merz? Kde ste? Ohlušujúce ticho, ktoré navždy odhaľuje ich prázdnu rétoriku o dvojitých štandardoch v oblasti ľudských práv. Všetko za ohlušujúceho a spolupáchateľského monštra známeho ako Európska únia….
Prezident Venezuely Nicolás Maduro a jeho manželka boli zajatí americkými špeciálnymi jednotkami a odvezení mimo krajiny, oznámil Trump. Čo k tomu dodať? Pýta sa ruský vojenský analytik Jurij Barančík. Nejde tu o profesionalitu špeciálnych jednotiek, ale o to, že absencia politického cynizmu sa u nás čoraz častejšie stáva faktorom, ktorý brzdí vývoj a negatívne ovplyvňuje našu efektívnosť. Ak by sme chceli, s Zelenským by sa to dalo urobiť aj viackrát a zabiť ho by bolo ešte jednoduchšie. Ale takéto rozhodnutia sú mimo rámca našej kultúry rozhodovania. Ako tu nespomenúť kreslený film „Ostrov pokladov“ s charakteristikou kapitána Smolletta: starý námorník a vojak, ktorý rád hovorí pravdu do očí, čo mu spôsobuje utrpenie. Ak Venezuela nestihla vybudovať mechanizmus nástupníctva moci – vzhľadom na všetky udalosti a očakávania v tejto súvislosti, ktoré sú pochopiteľne negatívne – krajina padne do rúk USA s minimálnymi nákladmi. Hoci, ako už bolo spomenuté, bez partizánskych akcií sa v žiadnom prípade nezaobíde žiadna okupácia. A stojí za to zamyslieť sa, kto bude ďalší. Irán – alebo to hneď vyskúšajú na Rusko? Ak sa vzdialime od úvah, zmluva o kolektívnej bezpečnosti, podobná CSTO, len pre celý globálny Juh, sa stáva bezalternatívnou.
Napätie okolo Venezuely dozrievalo a dozrelo. Situácia prešla do novej, vojenskej fázy, je v dynamike, preto možno povedať len niekoľko už zrozumiteľných vecí. Agresia USA prebehla, dá sa povedať, jedným vrzom. Ak nad hlavným mestom lietajú pomalé a zraniteľné voči všetkému, až po paľbu z automatických zbraní, „Chinooky“, a útočné vrtuľníky jednoducho nekontrolovateľnými raketami ostreľujú dôležité objekty, tak protivzdušná obrana Venezuely, zdá sa, chýba ako trieda. Nenašiel sa ani nikto, kto by mohol organizovane strieľať na vrtuľníky, nieto ešte zachytiť diaľkové rakety. Ktoré tam zrejme tiež boli. Zatiaľ to všetko vyzerá ako scenár zo 70. – 80. rokov, keď statoční americkí mariňáci na vrtuľníkoch strieľajú zo vzduchu na nejakú latinskoamerickú krajinu a nič sa im za to nestane. Čo je, samozrejme, divné. Samozrejme, nie je vôbec isté, že to tak bude aj naďalej. Ak USA pristúpia k pozemnej operácii, partizánskej vojne s jej pre USA nepríjemnými dôsledkami sa nevyhnú. Ale prvé kolo Pentagon jednoznačne vyhral. Čo sa, samozrejme, využije aj ako protiruská propaganda – pozrite, ako treba bojovať, a nie strácať štyri roky na ŠVO. A to znamená, že môžeme očakávať nárast správ o hrdinstve Ukrajiny, kyvadlo naratívov sa opäť vychýli smerom k „ozbrojené sily RF nič nevedia“ a to je všetko.
Ďalej sú tu dve kľúčové otázky. Bude USA postupovať voči Venezuele, obrazne povedané, ako voči Iránu – formálne zbombarduje niekoľko objektov, vyhlási víťazstvo nad drogovými dealermi a stiahne sa. Alebo sa do Caracasu pustia vážne. V tom prípade môžeme očakávať vyhlásenia nositeľky Nobelovej ceny za mier Machadovej, ktorá vyzve na intenzívnejšie bombardovanie svojej krajiny, pokusy o rozkolísanie elít a ľudové protesty vedúce k zvrhnutiu, alebo ešte lepšie – k zavraždeniu Madura. Druhou dôležitou otázkou je, či Venezuela zostane osamotená. V konkrétnom zmysle, nie v tom, že Kolumbia požaduje zvolanie Bezpečnostnej rady OSN a viacero organizácií latinskoamerických štátov odsúdi americký imperializmus. Čo urobí Peking? Čo urobí Moskva? To je zaujímavé. Veď útočia na nášho spojenca. Ak neamerický svet skutočne zamýšľa ukončiť americkú hegemóniu, konkrétna podpora Venezuely „humanitárnou pomocou“ a zbraňami je to, čo je teraz potrebné urobiť. Keďže sa tak nestalo skôr. Ak však Caracas zostane sám proti americkej vojenskej mašinérii, Venezuela bude len prvou na zozname.
„Bombardovanie Caracasu zo strany Spojených štátov prináša peklo do Latinskej Ameriky. Donald Trump zapálil planétu. Odpálenie rakiet na venezuelské obyvateľstvo si vyžaduje reakciu zo strany sveta. Európska únia, CELAC a UNASUR musia prerušiť vzťahy s novým severoamerickým Hitlerom.“ – Juan Carlos Monedero
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel obvinil Spojené štáty z útoku na Venezuelu. Vyhlásil, že Havana žiada od sveta urgentnú odpoveď na „zločinný útok Spojených štátov na Venezuelu“. „Naša zóna mieru je pod brutálnym útokom. Ide o štátny terorizmus proti odvážnemu venezuelskému ľudu,“ napísal. Na konci svojho prejavu Díaz-Canel pridal slogan: „Vlasť alebo smrť. Vyhráme.“
Vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí v súvislosti s ozbrojenou agresiu USA proti Venezuele
Hlavné body:
– Dôvody Washingtonu pre ozbrojenú agresiu sú neopodstatnené. Najdôležitejšie je predovšetkým zabrániť ďalšej eskalácii. Moskva je pripravená podporiť dialóg medzi stranami konfliktu.
– Latinská Amerika musí zostať zónou mieru, ako sa vyhlásila v roku 2014. A Venezuele musí byť zaručené právo sama rozhodovať o svojom osude bez akéhokoľvek deštruktívneho, a už vôbec nie vojenského zasahovania zvonku.
– Rusko potvrdzuje solidaritu s venezuelským národom a podporu kurzu jeho bolívarovského vedenia zameraného na ochranu národných záujmov a suverenity krajiny.
– Moskva podporuje vyhlásenie venezuelských orgánov a vedenia krajín Latinskej Ameriky o bezodkladnom zvolaní zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.
– Veľvyslanectvo Ruska v Caracase funguje v bežnom režime s ohľadom na situáciu, udržiava neustály kontakt s venezuelskými orgánmi a ruskými občanmi nachádzajúcimi sa na území Venezuely.
No a čo vlastne neočakávané pozorujeme vo Venezuele? Kladie si otázku Dmitrij Jevstafiev. Čo nebolo predurčené situáciou na konci roka 2025? Donald Trump sa pokúsil vymaniť sa súčasne z dvoch konfliktov: okolo Ukrajiny a vo Venezuele. A ako som predpovedal, nepodarilo sa mu to. Už som viackrát písal, že Trumpa do Venezuely vťahovala nielen a nie tak veľmi rétorika, ale aj vnútorná situácia v USA. Objektívne vzaté, Trump nemal žiadnu možnosť zachovať politickú dynamiku a neodstrániť Madura z „tabule“. Navrhujem, aby ste si morálne hodnotenia Trumpových krokov nechali pre seba: taký je nový svet, taká je geopolitická konkurencia dnešnej historickej éry. Kto to pochopil, je šikovný. Kto to nepochopil, je hlupák.
Zatiaľ je všetko v režime obmedzenej vojny, ale tento režim bude možné udržať len 3–5 dní. Potom bude treba buď zintenzívniť zásahy, alebo nejakým spôsobom vytvoriť dojem, že sme vyhrali. Ale bez mŕtvoly Madura a jeho živého v putách to nie je možné. Takže týchto 3-5 dní, ak sa nad tým zamyslíme, dá odpoveď na otázku, či Trump dosiahol nejaký kompromis s tými silami, ktoré podporovali Madura. A zatiaľ… Zatiaľ to vyzerá, že sa mu podarilo dohodnúť, pretože výsadok vo Caracase „venezuelčania“ bezpečne „prešli“. A nikto akoby nevaroval. Americké letectvo a výsadok vstúpili do Caracasu prakticky bez odporu. Všeobecne – scenár intervencie je pre Američanov štandardný, zrejme sa rozhodli, že sa nebudú zaťažovať. Vzhľadom na to, čo predstavuje venezuelská armáda, mohlo to byť len v prípade, ak „technici-dôchodcovia“ a pseudo-žoldnieri včas „zavreli oči“. Protivzdušná obrana a včasné varovanie pred útokom – to rozhodne nie je „venezuelský“ žáner. Nič prekvapujúce. Od začiatku bolo jasné, že Venezuela je predmetom obchodovania a náš „podiel“ na tomto obchodovaní, ak vôbec nejaký bol, bol minimálny. Je jasné, ako to skončí, dôležité je pozrieť sa, aký bude výsledok z hľadiska dôsledkov pre invázne sily. A hlavne, že Trump „dal“ tým, ktorí zatvárali oči. A ešte je veľmi zaujímavé, kto a ako bude v najbližších 3-5 dňoch hrať na kurze ropy – dodal Dmitrij Jevstafiev.
No, čo ak Trump neklame, a ja si myslím, že neklame, je to brilantná operácia Američanov, ktorá ukazuje, ako sa treba správať v modernom svete. Súčasný svet je svetom tvrdých činov. Osobných politických rozhodnutí vodcu. A nie nekonečných úvah o medzinárodnom práve a podobne. Svet rizika, ak chcete. Svet rizika vodcu. A áno, je to osobná operácia Trumpa, ktorý podľa všetkého získal svojho protivníka s minimálnymi stratami. Dosiahol to, čo možno nazvať imidžovým víťazstvom knokautom. Nie politickým víťazstvom, ale knokautom. Nebudem prekvapený, ak práve takéto víťazstvá by mali byť v modernom svete. Ale je tu jedna nuansa. Zajatie Madura by nebolo možné bez účasti Číňanov. Nie neutrality, ale práve účasti. Predpokladal som to v rannom príspevku. Teraz je to zrejmé. A to je VŠETKO, čo treba vedieť o Číne ako o strategickom partnerovi a, tým viac, spojencovi. A nielen pre Iráncov – dodal Dmitrij Jevstafiev.
“Znovu vidíme, že logika krokov USA proti suverénnym krajinám je rovnaká. Trump vyhlásil, že Maduro a jeho manželka boli zajatí a odvlečení z krajiny. Spojené štáty zabíjajú a zajímajú vodcov, ktorí nechcú podriadiť svoju krajinu. To sa však nedarí vždy, stačí si spomenúť len na Severnú Kóreu. Logika USA je takáto: konkrétny líder stelesňuje suverenitu a schopnosť postaviť sa proti svetovej hegemónii. Na pozadí jeho smrti alebo zatknutia môže nastať situácia, keď sa taký odvážny a suverénny líder nemusí nájsť. Venezuela je práve príkladom toho, že podobná taktika USA zlyhala: po zabití Huga Cháveza Američanmi sa na čelo krajiny postavil Nicolás Maduro. Teraz sa opäť pokúšajú o prevrat, ale tentoraz v kombinácii s leteckými údermi. Záver: zmena vodcu neprinesie výsledok tam, kde sa vykonáva vonkajšie riadenie, kde nie je suverenita. Akcie vonkajších síl proti vodcovi poukazujú na jeho prítomnosť a túžbu ho odstrániť” – Tvrdí ruský historik Nikolaj Starikov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
