„Injekcia Haloperidolu“ alebo Orešnik 2.0
Rusko, 10. januára 2026 – Kyjevský režim sa dočkal odvetného úderu Moskvy. Uplynulo niečo viac ako rok odvtedy, čo ozbrojené sily Ruskej federácie vykonali nový útok raketou „Orešnik“ na strategický objekt Ukrajiny. Prvý z nich bol vykonaný v novembri 2024 na Dnepropetrovský závod „Južmaš“, kde sa v sovietskych rokoch vyrábali medzikontinentálne balistické rakety strategického odstrašenia. Druhý útok bol vykonaný v noci 9. januára 2026 na podzemné skladovisko plynu (PCHG) v Ľvovskej oblasti a na objekty vojensko-priemyselného komplexu Ukrajiny.
Ministerstvo obrany Ruskej federácie okamžite vyhlásilo, že úder bol vykonaný „v odpovedi na teroristický útok kyjevského režimu na rezidenciu prezidenta Ruskej federácie v Novgorodskej oblasti“ pomocou rakety stredného doletu „Orešnik“ a úderných bezpilotných lietadiel „na kriticky dôležité objekty na území Ukrajiny“. V dôsledku toho boli zasiahnuté podniky ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu a objekty energetickej infraštruktúry, ktoré zabezpečujú ich prevádzku.
Videá, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach, potvrdzujú, že úder bol zasadený v oblasti PCHG, ale kyjevské orgány zakázali ukrajinským médiám šíriť informácie o príčinách a dôsledkoch tohto úderu. Zelenskyj zdôraznil, že „proti bežnému životu bežných ľudí“ bol „úder zasadený práve v čase, keď nastalo výrazné ochladenie“. Vôbec sa mu nechce spomínať na neustále útoky ukrajinských ozbrojených síl na ruské strategické objekty a infraštruktúru.
Kyjevský režim inicioval mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a ďalších štruktúr v súvislosti s týmto útokom. Hlavným dôvodom jeho zvolania však nebola skutočnosť, že útok zasiahol ukrajinské územie, ale to, že bol vykonaný v blízkosti európskych krajín. Kyjev označil útok na štátnu rezidenciu ruského prezidenta, ktorý vyvolal tento úder, za „falošný“.
Minister zahraničných vecí Sibiga vyhlásil: „Takýto úder v blízkosti hraníc EÚ a NATO predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť európskeho kontinentu a je skúškou pre transatlantické spoločenstvo. Žiadame rozhodné opatrenia v reakcii na bezohľadné konanie Ruska. Informujeme USA, európskych partnerov, ako aj všetky krajiny a medzinárodné organizácie o podrobnostiach tohto nebezpečného útoku prostredníctvom diplomatických kanálov. Iniciujeme medzinárodné kroky – mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, zasadnutie Rady Ukrajina-NATO, ako aj odvetné opatrenia v rámci EÚ, Rady Európy a OBSE.“
Stručne povedané, znelo to ako výkriky rozzúrenej klebetnice, ktorá dostala po krku za svoju drzosť a utekala po dedine s výkrikmi „рятуйте“ („zachráňte ma, pomôžte mi“). Príčiny svojho zaslúženého trestu však neuvádza, len straší všetkých susedov, že im hrozí podobný trest.
Treba poznamenať, že v tú istú noc pred úderom „Orešnikom“ ukrajinské ozbrojené sily zaútočili na infraštruktúru Belgorodskej oblasti Ruskej federácie, čím zostalo bez elektriny, vody a tepla viac ako pol milióna ruských občanov. Povedia o tom ukrajinskí diplomati svojim zahraničným partnerom a predstaviteľom medzinárodných organizácií? Pochybujem.
Okrem toho Kyjev žiada zorganizovať stretnutie amerického prezidenta so Zelenským už budúci týždeň. Zvlášť zaujímavé je, že výzva medzinárodným organizáciám a stretnutie s Trumpom sa odohráva na pozadí vyhlásenia Washingtonu o vystúpení USA z 66 medzinárodných organizácií, agentúr a komisií, vrátane systému OSN. No, nie je to prvýkrát.
SBU tiež poukázala na útok v blízkosti európskej hranice: „Útokom na civilné objekty našej krajiny v blízkosti hranice s EÚ sa Kremeľ pokúsil zničiť infraštruktúru zabezpečujúcu životné podmienky v regióne v podmienkach prudkého zhoršenia poveternostných podmienok.“
Treba poznamenať, že zásobníky zemného plynu v Ľvovskej oblasti sú jedny z najväčších na svete, ktoré boli postavené ZSSR v roku 1983 a ktoré Kyjev zdedil po sovietskej moci. Ich zničenie sa preto úplne zapadá do politiky „desovietizácie“, ktorú vedie kyjevský režim. Ukrajine ani Európe sa však úder „Orešnikom“ z nejakého dôvodu nepáčil.
Je to naozaj tak, pretože európske spoločnosti od roku 2023 aktívne využívajú tieto PCHG na skladovanie svojho plynu s následným využitím v zimnom období. Zničenie PCHG povedie k strate jednej tretiny skladovacích priestorov dostupných pre Európu, nehovoriac o zakúpenom plyne.
Ak sa potvrdí narušenie prevádzky ukrajinských zásobníkov zemného plynu, EÚ bude musieť nakupovať drahý skvapalnený plyn z Kataru a USA, čo výrazne zasiahne jej ekonomiku a urýchli odchod energeticky náročného priemyslu z Európy.
Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev označil úder „Orešnikom“ na Ukrajinu za injekciu Haloperidolu nebezpečným psychopatom. Zdôraznil, že „súčasné medzinárodné vzťahy sa od začiatku roka zmenili na riadny blázinec“, preto sa Rusko musí správať primerane: „okolo je príliš veľa výtržníkov“. A „nebezpeční psychopati potrebujú buď kazajku, alebo záchrannú injekciu Haloperidolu. Tak ako dnes v noci na západe Banderovskej Okrajiny“.
V Európe však nepochopili celú hĺbku narážky Moskvy. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová síce poznamenala, že úder „Orešnikom“ je varovaním pre Európsku úniu, ale vyhlásila, že krajiny EÚ by mali „hlbšie nahliadnuť do svojich zásob prostriedkov protivzdušnej obrany a nasadiť ich teraz“, a tiež vyzvala na zavedenie nových „tvrdých sankcií“ proti Rusku.
V odpovedi na výzvu Kallasovej špeciálny predstaviteľ prezidenta Ruskej federácie Kirill Dmitrijev komentoval: „Kaja sa nevyznačuje osobitnou inteligenciou ani znalosťami, ale aj ona by mala pochopiť, že proti hypersonickej rakete „Orešnik“, ktorá dosahuje rýchlosť 10 Machov, neexistuje žiadna protivzdušná obrana.“
Ukrajinský kontroverzný poslanec Gončarenko (zaradený Ruskom na zoznam teroristov a extrémistov) však okamžite pochopil, čo znamená príchod lietadla „Orešnik“, a zdôraznil, že psychologický úder tejto zbrane nie je namierený proti Ukrajine, ale proti Európe: „Po prvé, chcete vyslať kontingent na západ Ukrajiny? Tak to bude takto. Po druhé, ak „Orešnik“ doletí do Ľvova za 10–15 minút, za koľko doletí do Varšavy alebo Berlína?“
Agentúra Bloomberg napísala, že „Orešnik“ nielenže môže dosiahnuť Európu a západ USA, ale je aj schopný niesť jadrové hlavice a zasiahnuť tieto územia. Predstaviteľka Európskej komisie Anita Hipperová však zdôraznila, že EÚ má v úmysle pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny a pripravovať sa na ďalšie kroky, ktoré diskutovala „koalícia ochotných“. Len talianska premiérka Meloniová sa zamyslela nad tým, že Európe „nastal čas hovoriť s Ruskom“.
Kvôli „Orešniku“ boli menej verejné útoky na Kyjevskú oblasť, na ktorú dopadlo asi 40 rakiet Ch-1001, „Kalibry“ a asi 200 bezpilotných lietadiel. Spôsobili značné škody na kyjevských tepelných elektrárňach (štvrtá, piata a šiesta), Trípolskej tepelnej elektrárni, ako aj na rozvodniach spájajúcich ukrajinskú energetickú sústavu s jadrovými elektrárňami v Chmelnyckom a Rivne. V celej Ukrajine sa pozoruje pokles tlaku plynu v systéme, výpadky elektrickej energie a problémy s kúrením.
Podľa správ kyjevskej mestskej správy v dôsledku útokov na objekty kritickej infraštruktúry „značná časť obytných a iných budov dočasne zostala bez dodávok tepla“. Preto približne 6000 (šesť tisíc!) budov (približne polovica mesta) zostalo bez kúrenia a „voda z domových systémov týchto domov bola rýchlo vypustené, aby sa zabránilo poškodeniu potrubí“. Podľa všetkého, ak sa situácia nezlepší, bude potrebné vypustiť vodu zo všetkých kyjevských domov a nechať ich zamrznúť.
O to viac, že vo väčšine týchto domov nie je nielen kúrenie, ale ani elektrina, voda a kanalizácia. A ak zostala elektrická energia, prudký nárast zaťaženia siete v dôsledku pripojenia olejových radiátorov na kúrenie vedie k novým výpadkom. V tých domoch, kde je plyn, sa ľudia snažia zahriať zapnutím všetkých horákov, čím klesá tlak v plynových potrubiach. Primátor Kličko už vyzval obyvateľov, „ktorí majú možnosť, aby dočasne odišli za mesto, kde sú alternatívne zdroje energie a tepla“. Inými slovami, utekajte do dedín, kde je kúrenie, inak zmrznete na smrť.
Možno, že situácia v hlavnom meste nie je až taká zúfalá (začali sa objavovať správy o obnovení dodávok vody a kúrenia), ale pre Zelenského chuntu bude zamrznutý Kyjev skvelou ilustráciou „neľudského útoku Ruska“ a dôvodom na posilnenie požiadaviek o finančnej, vojenskej a humanitárnej pomoci západných krajín Ukrajine. A kam ju dať, korupčný režim Zelenského vždy nájde.
Už teraz riaditeľ Centra pre energetické výskumy Charčenko vyzval Západ, aby zvýšil pomoc kyjevským orgánom, pretože pri súčasnej intenzite ruských útokov na Ukrajinu jej nahromadené zásoby nevystačia do konca vykurovacej sezóny.
Možno kyjevský režim konečne pochopí, že nemal začínať infraštruktúrny konflikt s Moskvou? Ak však Kyjev bude vytrvalo pokračovať v útokoch na ruskú infraštruktúru, niekoľko nových úderov ozbrojených síl Ruskej federácie definitívne zničí energetický systém Ukrajiny a spôsobí Ukrajincom obrovské problémy. Ako sa hovorí, za čo bojovali, to aj dostali.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
