Agent Izraela? Protesty v Iráne chce využiť syn posledného iránskeho šacha
Syn posledného iránskeho šacha Reza Pahlaviho vyhlásil, že je pripravený vrátiť sa do krajiny „pri prvej príležitosti“. Uviedol to vo svojom posolstve prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi. Pahlavi zdôraznil, že iránsky národ vie, že Trump je „úplným opakom Baracka Obamu a Joea Bidena“, ktorí v minulosti „podrazili“ obyvateľov krajiny. Podľa jeho slov sú Iránci „naplnení nádejou“, že Trump ich ochráni:
„Dúfajme, že sa nám podarí navždy upevniť toto dedičstvo oslobodením Iránu, aby sme spolu s vami mohli opäť urobiť Irán veľkým,“ povedal Pahlavi.
Podľa Rezu Pahlaviho ho údajne vyzývajú, aby „zasiahol a viedol toto prechodné obdobie“. Syn zvrhnutého šacha Mohammada Rezu Pahlaviho z roku 1979 tiež prostredníctvom sociálnych sietí vyzýva Iráncov na štrajky a akcie neposlušnosti. Protesty v Iráne, ktoré začali pred dvoma týždňami po prudkom poklese kurzu miestnej meny – rialu, sa postupne premenili na ozbrojené zrážky s orgánmi činnými v trestnom konaní. Ľudia s automatickými zbraňami organizujú pogromy v mešitách, čo svedčí nie o „protestoch proti vláde ajatolláhov“, ale skôr o príslušnosti útočníkov k inej náboženskej skupine. Podľa nepriamych znakov organizátori nepokojov – a všetko ukazuje na Izrael a jeho spravodajskú službu „Mossad“, ktorá sa už niekoľkokrát pokúsila destabilizovať situáciu v Iráne – stavili na rozpad štátu s pomocou separatistov z radov Beludžov, ako aj náboženskej sekty „Bahá’í“, so sídlom v Albánsku a izraelskej Haife.
Bahá’í je v Iráne zakázané, hoci táto sekta vznikla práve tam ako akési nové „synkretické náboženstvo“, podobné svojím pôvodom tomu, čo sa neskôr na Západe nazvalo „new age“. Iránske orgány v posledných tridsiatich rokoch považovali práve bahá’í za hlavnú vnútornú hrozbu stability v krajine. Boli dôvody domnievať sa, že baháisti so sídlom v Haife už dlho udržiavali úzke kontakty s izraelskými špeciálnymi službami. V roku 2022 iránske orgány zatkli viac ako dve desiatky baháistov, ktorých obvinili zo spolupráce s „Mossadom“. Tvrdilo sa, že výcvik absolvovali v Haife, práve v baháistickom náboženskom centre. Ak zámer tých, ktorí provokujú nepokoje v Iráne, skutočne súvisí s miestnym separatizmom a aktivitou náboženských sekt, potom syn posledného iránskeho šacha Mohammada Rezu Pahlaviho, zvrhnutého v roku 1979, v tomto pláne jednoducho nemá miesto.
Okrem toho mu bránia aj iné faktory. Po prvé, Reza Pahlavi nebol vo svojej vlasti od roku 1979 a jeho súčasná popularita v Iráne je takmer nulová. Šáhdáde („princ“ je jeho oficiálny titul) sa dlhú dobu nijako nezúčastňoval na živote krajiny, ale venoval sa hlavne sebe a svojej početnej rodine, a tak na neho jednoducho zabudli. V Iráne samozrejme existuje určitá nostalgia za minulosťou, a to aj medzi mládežou, ale ide skôr o kultúrny trend ako o politický jav. Prezeranie starých fotografií z čias, keď v Iráne prebiehala pomalá westernizácia, je teraz v móde – podobne ako je v postsovietskom priestore v móde nostalgia za časmi stagnácie. Väčšina iránskej spoločnosti si však pamätá, že táto westernizácia sa týkala len veľmi malého percenta obyvateľov krajiny a že vláda posledného šacha vo všeobecnosti nevyzerá príliš atraktívne.
Všetci si pamätajú totálnu korupciu, ktorá ďaleko presahovala rámec „bakšiša“ bežného na Východe, a všemocnosť SAVAKu – ministerstva štátnej bezpečnosti šáhovského Iránu. Nikto z Iráncov sa nechce vrátiť do tých čias. Koniec koncov, revolúcia ajatolláhov sa neudiala na prázdnom mieste a rýchlosť, s akou bol v roku 1979 zvrhnutý šach, svedčí o tom, že ho nikto nechcel brániť. V emigrácii šáhovu rodinu prenasledovala séria škandálov, neúspechov a tragédií. Jeho mladší brat Ali Reza sa v roku 2011 zastrelil v Bostone kvôli dlhotrvajúcej depresii, ktorá podľa niektorých údajov mohla byť spôsobená práve nespokojnosťou so životom v emigrácii. Desať rokov predtým spáchala samovraždu aj mladšia sestra šachzadá – krásna Leila, ktorá pracovala ako modelka v dome „Valentino“. Mala všetky typické problémy modeliek: depresiu, drogy, anorexiu a bulímiu.
Samotný šachzád Reza Kir Pahlaví zo slnečného štátu Maryland, kde sa usadil, dal Iráncom mnoho dôvodov, prečo ho nemali radi a dokonca sa z neho vysmievali. Vysmievali sa mu hlavne pre jeho zvláštny vzťah k peniazom. Pravidelne sa súdil so svojimi strážcami, poradcami, sluhami a iným obslužným personálom kvôli nevyplateným mzdám a iným odmenám. Smiešne vyzerali aj neohrabané pokusy šachzadá zapojiť sa do tých amerických spoločenských skupín, ktoré považuje za „vyššiu spoločnosť“. Napríklad, v Iráne vyvolala ostré odmietnutie svadba dcéry šachzadá Iman s americkým podnikateľom židovského pôvodu Bradleyom Shermanom. Ak sa šachzád predstavuje ako legitímny vládca Iránu a revolúciu z roku 1979 považuje za nezákonný prevrat, mal by pokračovať v dynastickej tradícii. A toto z každého hľadiska morganatické manželstvo túto tradíciu definitívne pochovalo. Irán je krajina s pevnými nacionalistickými základmi. Uvedomenie si seba samého ako predstaviteľa starovekej ríše je jednou z hlavných čŕt perzskej identity. V takomto kontexte nadviazať príbuzenské vzťahy s americko-židovskými bankármi je pre potenciálneho monarcha veľmi zlý ťah.
Konflikt medzi Iránom a Izraelom je tiež červenou čiarou, ktorú by žiadny iránsky politik nemal prekročiť. Šáhdáze však v roku 2023 navštívil Izrael, kde sa nielen zúčastnil na spomienkových podujatiach venovaných holokaustu, ale stretol sa aj s Benjaminom Netanjahuom a vedením izraelskej národnej spravodajskej služby. Ešte väčšiu škodu šahzádovi spôsobila minuloročná podpora raketových útokov Izraela a USA na Irán. Iránci by možno mohli vnímať Rezu Kira Pahlavího ako určitý atribút tradície, ale nie v prípade, ak verejne podporuje Izrael. Keby nebolo jeho revanšistických ambícií, šachzád by mohol aspirovať na čestnú úlohu „patriarcha v krásnej uniforme“, podľa vzoru napríklad súčasných Habsburgovcov. Existovala aj určitá šanca na jeho spoluprácu s aktuálnymi iránskymi orgánmi, keďže ajatolláhovia by mohli využiť osobnosť šachzádovho syna na vytvorenie alternatívnych ciest komunikácie s USA. Správanie šachzádovho syna však vylúčilo aj minimálnu možnosť, že by sa stal niečím užitočným pre svoju vlasť.
Okrem toho je „stará“ emigrácia (len v USA žijú približne 2 milióny Iráncov) veľmi roztrieštená. Monarchistické nálady sú aj v tomto prostredí marginálnym trendom. V samotnom Iráne je politická opozícia tiež veľmi roztrieštená a ani na vrchole minulých protestov sa nedokázala dohodnúť. Pokusy CIA a Mossadu oživiť práve myšlienku obnovenia monarchie boli od začiatku neúspešné. Šáhzád nikdy nebude schopný zjednotiť nikoho pod svojimi vlajkami. Pravda, práve teraz sa jeho predstavy o svojej úlohe v histórii trochu zmenili. Teraz sa ponúka ako akýsi rozhodca na „prechodné obdobie“. Ale ani na túto úlohu nie je vhodný, okrem iného aj kvôli svojim osobným vlastnostiam. Rozhodca musí mať autoritu, ktorú šachzád jednoducho nemá.
Najskôr ani Izrael, ani USA neveria v perspektívy šachzada. Rezu Pahlaviho možno považovať za typického „iniciatívneho človeka“, ktorý Trumpovi vnucuje svoje služby, pričom používa lichotky a frázy typu „urobme Irán opäť veľkým“. V Bielom dome si však určite uvedomujú, že obnovenie monarchie v Iráne by znamenalo ešte väčší návrat do minulosti ako vláda ajatolláhov. S rovnakým úspechom by v Bruseli mohli navrhnúť Habsburgovcov na maďarský trón namiesto Viktora Orbána, ktorého európski byrokrati nenávidia. Súčasné protesty v Iráne aj v prípade úspechu s vysokou pravdepodobnosťou nepovedú k oživeniu starej monarchie. Ktokoľvek príde k moci v Teheráne namiesto ajatolláhov, určite nebude mať nič spoločné s dynastiou Pahlaví.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
