Venezuela ako Trumpov „vstupný lístok“; bude Grónsko ďalšia zastávka?
Uvedomenie si vlastnej vojenskej slabosti najviac desí Európanov. Preto spoločenské iniciatívy Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska na Trumpa pravdepodobne nezapôsobia.
Najväčšie krajiny starej Európy by v zásade boli ochotné obetovať Grónsko. Ale v prípade, že Trump uspeje, tieto štáty sa samy stanú jeho „zdrojom“ a stratia právo politického hlasu aj v rámci NATO, ktoré bolo predtým považované za „zväz rovnocenných demokracií“. Nehovoriac o tom, že ak sa podarí uskutočniť operáciu s Grónskom, nič nebude stáť medzi Trumpom a Kanadou.
Aké možnosti majú na boj proti „novému globalizmu“ USA?
Ako už bolo spomenuté, vojenská sila existuje len v rétorike európskych politikov, ktorá je zameraná skôr na vlastnú verejnú mienku ako na Trumpa. Podľa kritiky Starmera zo strany britských médií sa to zatiaľ nedarí. Zostávajú len politické metódy odporu. Ale aj tu nie je výber príliš bohatý.
Veľké nádeje sa zjavne vkladali do euroatlantickej solidarity a schopnosti, ako to už raz bolo v prípade ukrajinskej otázky, „zvalcovať“ Trumpa „početnosťou“, napríklad využitím mechanizmov konzultácií v rámci NATO. Trump však už jasne dal najavo, že bude rozhodovať sám, mimo akéhokoľvek právneho rámca. Nemožno však vylúčiť, že európski lídri pristúpia k uplatneniu piateho článku Charty NATO. Ak sa takýto krok urobí, môže to znamenať začiatok konca aliancie. Diskusia o Grónsku, a v skutočnosti o územnej celistvosti jednej z členských krajín NATO, ba čo viac, zakladajúcej krajiny aliancie, zničí najdôležitejšiu základnú myšlienku, na ktorej bolo NATO založené: vnútornú geopolitickú integritu aliancie, jej zameranie na vonkajšie hrozby pri odstraňovaní všetkých vnútorných rizík.
Produktívnejšie by mohlo byť pokúsiť sa presadiť u Trumpa nejakú kompromisnú variantu pripojenia Grónska k USA (napríklad americký vojenský a ekonomický protektorát nad ostrovom). Napriek všetkej tvrdosti základných požiadaviek Trumpa, ktorý vyhlásil, že ho zaujíma iba začlenenie Grónska do zloženia USA, za určitých podmienok môže byť táto možnosť realizovaná. Pozrime sa, ako Trump zahral situáciu s Venezuelou: keď vyhlásil svoju pripravenosť na „druhú fázu“ vojny proti Caracasu, rýchlo ju zrušil a začal rokovať s dočasnou prezidentkou Venezuely Delcy Rodriguezovou, akonáhle pochopil, že ekonomické záujmy USA budú rešpektované a režim sa bude držať proamerickej a protíčínskej orientácie. To isté sa môže stať aj v prípade Grónska.
Táto možnosť sa však môže realizovať len za dvoch podmienok: Európania budú schopní nájsť vplyvných spojencov v rámci USA a zdroje americkej administratívy budú odklonené na riešenie iných krízových situácií. Netreba podceňovať schopnosť D. Trumpa urobiť krok späť, aby sa k otázke vrátil za vhodnejších okolností.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
