Vietnam napodobňuje čínsku stratégiu budovania základní na umelých ostrovoch
Juhočínske more je dejiskom novej fázy strategického súperenia. Vietnam, dlho vnímaný ako slabší aktér čeliaci čínskej expanzii, teraz sám buduje umelé ostrovy a militarizované stanovištia v Spratlyho súostroví. Napriek tomu, že tým preberá techniky, ktoré predtým využil Peking, jeho cieľom nie je regionálna dominancia, ale obrana vlastných nárokov a zvýšenie ceny prípadnej agresie. Je vietnamský obrat cestou k stabilnejšej rovnováhe, alebo ďalším krokom k eskalácii napätia v jednom z najcitlivejších regiónov sveta?
Zlomovým momentom sa stala čínska vlna budovania umelých ostrovov po roku 2013. Peking vtedy začal bezprecedentný projekt rekultivácie koralových útesov a plytčin v Spratlyho súostroví, ktoré boli počas niekoľkých rokov premenené na rozsiahle, ťažko opevnené základne s ranvejami, prístavy. Tieto „nepotopiteľné lietadlové lode“ zásadne zmenili strategickú rovnováhu v Juhočínskom mori a upevnili čínsku schopnosť dlhodobo presadzovať svoje nároky.
Po dlhú dobu bol Vietnam v tomto príbehu vnímaný predovšetkým ako slabší aktér a obeť čínskej expanzie. Hoci Hanoj kontroluje najväčší počet jednotlivých útvarov v Spratlyho súostroví, jej pozícia sa ešte pred niekoľkými rokmi opierala hlavne o skromné posádky, improvizované opevnenia a diplomatické úsilie. Tento obraz sa však rýchlo mení. Od roku 2021 Vietnam systematicky rozširuje a spevňuje svoje pozície prostredníctvom rozsiahlej rekultivácie pôdy a výstavby infraštruktúry, ktorá v mnohých ohľadoch pripomína práve čínsky model, hoci v menšom rozsahu as odlišnou strategickou logikou.
Aktuálnosť témy podčiarkuje skutočnosť, že v rokoch 2024 – 2025 sa Vietnam blíži dokončeniu celého radu nových, výrazne militarizovaných stanovíšť. Satelitné snímky odhaľujú nové prístavy, sklady munície i ranvej schopnú prijímať vojenské lietadlá. To vyvoláva zásadnú otázku: predstavuje vietnamská stratégia nutnú obrannú reakciu na čínsky tlak, alebo ide o začiatok novej fázy eskalácie, ktorá môže ďalej destabilizovať už aj tak krehkú rovnováhu v Juhočínskom mori?
Vietnamský obrat: Od skromných posádok k umelým ostrovom
Ešte pred rokom 2021 pôsobila vietnamská prítomnosť v Spratlyho súostroví výrazne skromnejšie ako tá čínska. Väčšina vietnamsky kontrolovaných útvarov bola osadená iba malými betónovými opornými bodmi, provizórnymi obytnými blokmi a základnými komunikačnými zariadeniami. Tieto pozície poskytovali symbolické potvrdenie suverenity, avšak z vojenského hľadiska ponúkali len obmedzenú obranyschopnosť a minimálne logistické zázemie pre dlhšie nasadenie síl.
Zásadná zmena nastala v roku 2021, kedy Hanoj začala systematickú a rozsiahlu rekultiváciu pôdy. V relatívne krátkom čase začal Vietnam bagrovať a rozširovať svoje doteraz malé a často zaplavované útvary, čím položil základy novej fázy svojej stratégie v Juhočínskom mori. Tento proces prebiehal ticho a bez väčšej mediálnej pozornosti, čo kontrastovalo s okázalosťou čínskej kampane o niekoľko rokov skôr.
V rokoch 2024 – 2025 je už rozsah vietnamského obratu zreteľný. Všetky 21 útvarov, ktoré Vietnam v Spratlyho súostroví okupuje, boli rozšírené o umelú pôdu. Celkový objem rekultivácie sa pohybuje medzi 2 200 a 3 300 akry, čo zodpovedá približne 70 percentám čínskeho objemu vytvorenej pôdy. Tento fakt sám o sebe signalizuje ambíciu Hanoja výrazne posilniť svoje postavenie v regióne a priblížiť sa schopnostiam, ktoré doteraz dominovali výhradne Číne.
Významnou súčasťou vietnamskej stratégie je výstavba infraštruktúry. Od roku 2021 vzniklo osem nových prístavov, ktoré umožňujú dlhšie a častejšie nasadenie námorných a pobrežných síl priamo v oblasti sporov. Zlomovým projektom sa stala aj nová, približne 8 000 stôp dlhá ranvej na Barque Canada Reef, ktorá výrazne rozširuje možnosti vietnamského letectva operovať v Spratlyho súostroví a prekonáva doterajšie obmedzenia krátkej dráhy na Spratly Island.
S rozširovaním ostrovov prichádza aj postupná militarizácia. Satelitné snímky odhaľujú sklady munície, obranné valy, zákopy a prístaviská prispôsobené vojenským plavidlám. Na rozdiel od Číny však Vietnam zatiaľ neusiluje o vytvorenie masívnych úderných základní. Dôraz je kladený predovšetkým na logistiku, vytrvalú prítomnosť a schopnosť ostrovy brániť, nie na projekciu globálnej sily. Vietnamský obrat tak predstavuje skôr pokus vyrovnať sa čínskemu tlaku a zvýšiť cenu prípadnej agresie, než snahu dominovať celému Juhočínskemu moru.
Napodobnenie Číny, alebo asymetrická obrana?
Na prvý pohľad môže vietnamské budovanie umelých ostrovov pôsobiť ako priame napodobnenie čínskej stratégie. Detailnejší pohľad však odhaľuje zásadné rozdiely v cieľoch aj spôsoboch využitia týchto nových základní. Čínsky prístup je od začiatku orientovaný na dominanciu a projekciu moci. Umelé ostrovy slúžia ako oporné body pre ofenzívne operácie, demonštráciu sily a vynucovanie čínskych nárokov voči susedom v každodennej praxi. Peking sa prostredníctvom týchto základní snaží premeniť Juhočínske more na priestor, ktorý je schopný kontrolovať vojensky aj politicky.
Vietnam naproti tomu sleduje výrazne odlišnú logiku. Jeho cieľom nie je ovládnutie celého regiónu, ale obrana vlastných pozícií a zvyšovanie nákladov, ktoré by prípadný útok zo strany Číny vyžadoval. Ako upozorňuje Gregory Poling z Asia Maritime Transparency Initiative, Vietnam nemá kapacitu súperiť s Čínou „loď za loď“ ani „lietadlo za lietadlo“. Namiesto toho sa snaží vytvoriť sieť menších, opevnených a logisticky sebestačných bodov, ktoré by v prípade krízy skomplikovali čínske vojenské plánovanie a odradili Peking od rýchlej a lacnej eskalácie.
Podobne hovorí aj Alexander Vuving, podľa ktorého je Juhočínske more pre Vietnam existenčnou otázkou. Nové ostrovy a infraštruktúra majú predovšetkým zaistiť, že Hanoj nebude z regiónu postupne vytlačená a že si zachová schopnosť dlhodobo brániť svoje nároky. Nguyen The Phuong potom zdôrazňuje, že vietnamská stratégia je v jadre defenzívna: cieľom nie je konflikt, ale pripravenosť spôsobiť „maximálnu možnú ujmu“, ak by k najhoršiemu scenáru predsa len došlo.
Tento prístup možno označiť za formu asymetrickej obrany, teda snahy zamedziť protivníkovi ľahkému ovládnutiu priestoru. Rozptýlená sieť opevnených ostrovov, prístavov a potenciálnych leteckých základní má Číne signalizovať, že akýkoľvek pokus o vojenské riešenie by bol nákladný, zdĺhavý a politicky riskantný. Symbolický význam tejto stratégie je pritom nemenej dôležitý ako jej vojenský aspekt: Vietnam dáva jasne najavo, že sa nemieni zmieriť s rolou pasívneho aktéra a že je pripravený brániť svoju prítomnosť aj za cenu zvýšeného napätia.
Zároveň je však nutné upozorniť na limity vietnamskej stratégie. Vietnamské námorníctvo aj letectvo zostávajú v porovnaní s čínskymi silami výrazne menšie a modernizácia ozbrojených síl postupuje pomalšie, než by si Hanoj priala. Umelé ostrovy samy osebe preto nemôžu vyrovnať štrukturálnu nerovnováhu síl, môžu ju iba čiastočne kompenzovať.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
